Zas sme tu. Pripravení na spoločnú métu,

čo pamäť tvorenú dejinami, pred oči všetkým stavia                   

aj tisíc rokov po stvorení. (Marián Žiar, 1990)

 ODKAZY  SLOVÁKOM

 pri 155. výročí vzniku Matice slovenskej

           Vznik samostatnej, zvrchovanej a nezávislej Slovenskej republiky sme na prahu roka 1993 privítali s úctou, hrdosťou, dôstojnosťou a kultúrnosťou, vychádzajúcich z našich sŕdc.

Možno v tom bola určitá symbolika, ktorá sa začala slovami: „Bije zvon slobody, čujte ho národy, kto ho neočuje, obanuje. I my čujme, bratia, zlatej zvon slobody, kým nezapečatia nám ho zas národy.“ A aj preto sme museli, napriek odkazu Alexandra Matušku „o pekelnej triáde“, prejsť po dnešné dni obdobiami prajnosti i obdobiami nepriazne mocných. Tieto skutočnosti sme predpokladali a preto sme pri zrode zvrchovanej republiky dôrazne pripomenuli SLOVÁ z rezolúcie prijatej pred 85 rokmi na zhromaždení v Nitre 13. augusta 1933: „Chceme byť národom suverénnym. Keď toto žiadame, nadväzujeme len na svoju 1100 ročnú národnú minulosť, na svoje slovenské národné tradície založené na svetlej pamiatke kniežaťa Pribinu, prvého v dejinách spomínaného Slováka. Klaňajúc sa pamiatke Pribinovej pokladáme za potrebné verejne poukázať, že národ slovenský nikdy nikoho nepoveril, nikomu nedal  splnomocnenie na to, aby sa zrieknuť mohol národnej samobytnosti, národnej suverenity, vyjadrenej v samourčovacom práve, uznanom celým vzdelaným svetom. My všetci, zo všetkých končín Slovenska tu zídení, koríme sa pred štátnickou múdrosťou nášho prvého vladára slovenského prejavenou tým, že pochopil a prijal vznešenosť kultúry kresťanskej a národu nášmu nadobudol také hodnoty, akej v tom čase mnohé národy ešte nemali. Pod starobylými múrmi hradu nitrianskeho slávnostne sľubujeme, že verní ostaneme kresťanskému odkazu kniežaťa Pribinu a že pevne vytrváme pri národnej tradícií opretej o pamiatku Pribinovu. Boli sme samobytným, samostatným národom, ktorý sám chce spravovať svoje veci a sám chce riadiť osud svoj a takým chceme i ostať.“

           Týmito slovami pripomínam zmysel a význam aj vzniku národnej ustanovizne Slovákov, ale najmä jej pôsobenie „na roli národa dedičnej“. Matica slovenská sa nikdy nedívala na to, čo sa deje so slovenským národom so založenými rukami, ale od svojho vzniku veľmi dôrazne žiadala všetky práva na život národa, na ochranu a úctu k materinskému jazyku, na duchovný a kultúrny i materiálny rozvoj národa a v neposlednom rade to bolo právo na sebaurčenie a nezávislosť. Aj preto bola Matica slovenská pri každom vzopätí národných síl vo veciach  slobody a práva tam, kde bolo treba. Spoločne so slovenským národom prežívala svoje dni vzkriesenia, oživotvorenia i obnovenia a vždy stála na svojej pozícii, napriek prenasledovaniu a znevažovaniu, pevne. Opierala sa pri tom o nadčasové prorocké odkazy velikánov národa a viedla k tomu ďalšie generácie národa a predovšetkým mládež.

           Čas v živote človeka však nestojí na jednom mieste a preto jedným z prvoradých cieľov v každom čase bolo postarať sa o budúcnosť, aj keď život prinášal rôzne zlomové okamihy. K tomuto cieľu smerovala matičná práca aj po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Stali sa aj nie celkom dobré veci vo vnútri národnej ustanovizne a mládež sa začala pod vplyvom tých, ktorí  samostatnú  Slovenskú republiku nechceli, celkom nenápadne a potom už aj verejne  meniť. Národné  ich prestalo zaujímať, viac sa orientovali na získavanie hmotných statkov, začali odchádzať do zahraničia a vzťah k vlastnej štátnosti išiel bokom. Pre ďalší čas života nás Slovákov vo vzťahu k našim dejinám, ale predovšetkým vo vzťahu k našej budúcnosti, je to  veľmi vážna vec a preto sa obraciam verejne na každého, kto vo vlasti predkov pod Tatrami žije, ale aj na tých, ktorí sa vo svete hlásia k slovenskému národu: „vráťme sa na cestu vlastnú, na cestu vytýčenú predkami a začnime byť opäť sami sebou.“ Nikto to za nás neurobí, len my sami. Postarajme sa o seba a učme tejto zodpovednosti, vychádzajúc z povesti O troch grošoch, mladších a pripomínajme túto zodpovednosť aj starším, lebo „nikto učený z neba nespadol“.

            Zamyslime sa všetci nad slovami M. R. Štefánika, vypovedanými na mierovej konferencii v Paríži správcovi Matice slovenskej Dr. Jozefovi Škultétymu: „Nebyť vás, starých, a vašej činnosti, z nás by nebolo bývalo nič.“ Životné skúsenosti sa nedajú ničím nahradiť a preto sa naučme verejne sa pokloniť slovenskej minulosti, i tej nedávnej, a všetkému čo by nám Slovákom malo byť v živote drahé. A tými najdrahšími sú  naše rodiská a rodiny a najmä  naša vlasť. Nezabúdajme, že láska k svojeti je viac ako  život s pozlátkou v cudzom paláci.  Buďme charakternými a hrdými na to naše, lebo z histórie národov máme jasné príklady, že všetci veľkí vyrástli z malých. Nemôžme preto mlčať nikdy, najmä nie vtedy, keď sa menia časy vo svete i u nás doma. Nemôže nám byť jedno, čo sa v prítomnosti deje vo veciach národa a vlasti, vo veciach práva a povinnosti, vo veciach pravdy a slobody. Nikdy sme my Slováci nemali „na ružiach ustlané“, ale predkovia naši sa nebáli, neboli ohnutí v chrbtoch raz na jednu a raz na druhú stranu, ale boli pevne presvedčení o tom, že žiadny „barbarský čin a žiadne násilie“ ich nezlomí a nezvedie z cesty, naplnenej čistým a pevným charakterom. My sme prežili aj tie najkrutejšie údery a dožili sme sa, opakujem, nielen vzkriesenia, oživotvorenia a obnovenia, ale dožili sme sa svojho cieľa v dejinách národa i našej národnej ustanovizne, ktorej vznik pred 155 rokmi na prvom valnom zhromaždení privítal doživotný podpredseda MS  Janko Francisci - Rimavský slovami: „Toto je naša zlatá bulla. To je náš priepustný list, snímajúci z nás bremeno a väzby nevôle, dávajúci nám prvý pôžitok slobody. To je  náš občiansky diplom, vyhlasujúci nás dosavádnych cudzincov vo vlastnej otčine za občanov tejto otčiny. To je zmluva našej národnej jednoty, pod ktorej ochranou a vplyvom národ slovenský zjednotí, vyvinie a rozmnoží svoje duchovné a hmotné dosavád roztratené, alebo v zabudnutej nečinnosti hynúce sily. K tomu nech mu Boh, jako dosavád, milostivo pomáhať ráči.“ K týmto  jeho nadčasovým myšlienkam pridal pre každého človeka, majúceho v úcte právo národa na slobodný život, svoj odkaz aj prvý predseda Matice slovenskej Dr. Štefan Moyses slovami: „Ktokoľvek s národom slovenským poctivo zmýšľa, tomu na udržaní, upevnení a rozkvete Matice slovenskej záležať musí.“  

         Aby sme sa stali novými ľuďmi v tomto  novom tisícročí, musíme sa zbaviť vlastností  podmieňovaných tým, aký osoh, z toho čo sme dosiahli, budem mať ja, čím chcem byť a kam sa dostať. Hoci všetci vieme, že nie sme ideálni, mali by sme sa  každý svojím dielom pričiniť o naše spoločné žitie a nebyť len preberateľmi toho, čo vytvoria iní. Matica slovenská od svojho vzniku bola, a podnes je, fenoménom slovenského národa a symbolom jeho existencie i svedkom všetkých jeho zápasov za svoju národnú a štátnu zvrchovanosť, k čomu sa v roku 1970 vyjadril aj vtedajší predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč: „Históriu našu sme si nepísali sami. Písali ju na náš účet iní, ale daň sĺz a krvi, ktorú sme zaplatili my viac ako iní, je výsledkom, že  tu my Slováci žijeme ako národ a preto nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá, to je naša cesta, náš zmysel, náš osud.“ Pripomeňme si vzácne jubileum, zamyslime sa a vytvárajme si svoj osud v prítomnosti pre budúcnosť sami.

                                                                                                             Igor K o v a č o v i č

PRIPOMÍNAME SI    

Martin RÁZUS                                                                                                                                                                            

 130. výročie narodenia slovenského národného dejateľa, evanjelického farára, básnika, spisovateľa a politika – často nazývaného aj hovorcom a svedomím slovenského národa.

            Martin Rázus sa narodil 18.10.1888  vo Vrbici, kde vychodil ľudovú školu, do meštianky chodil v Liptovskom Mikuláši, ktorého sa Vrbica stala súčasťou v roku 1925. Potom začal študovať na gymnáziu v Banskej Bystrici, pokračoval v Kežmarku a teológiu vyštudoval v Bratislave. V roku 1911 sa stal kaplánom v Modre, potom šiel nakrátko študovať do Edinburgu a v roku 1913 prijal miesto farára v Pribyline. V rokoch 1921 – 1929   bol evanjelickým farárom v Moravskom Lieskovom a od roku 1930 až do konca svojho života pôsobil v Brezne, kde ako 48 ročný odišiel 8.8.1937 z časnosti nášho sveta a pochovaný  je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici. Pri zvolení za breznianskeho farára M. Rázus povedal slová, ktoré v plnom rozsahu platia aj na našu prítomnosť: „Všetci, ktorí tu sme, žijeme z tejto zeme. Z tej slovenskej zeme, ktorá si žiada svoje. Dlžníkmi sme tejto, tejto v prvom rade! Zapriahnuť ta, všetkých do práce pre tú zem, za obec, za ten kraj, za  celú krajinu v prospech celej vlasti.“ Literárnej činnosti sa venoval už ako žiak a svoje básne  posielal do literárnych časopisov Dennica a  Živena, neskoršie do Prúdov, Ohlasov a Národných novín. V roku 1917 to bola zbierka Z tichých a búrnych chvíľ, v roku 1919 To je vojna, v roku 1925 Kameň na medzi a v roku 1929 Šípy duše. V tom istom roku mu vyšiel aj štvordielny román Svety, v rokoch 1932 -1933 autobiografický román Maroško a Maroško študuje, v roku 1935 román Krčmársky kráľ a v roku 1936 román Odkaz mŕtvych. Jeho tvorba je mimoriadne rozsiahla. Je to veľká plejáda esejí, polemík, úvah, zamyslení, modlitieb, veršovaných piesní a básní  a veľa sa dá pre život vyzískať aj z jeho verejných vystúpení.

             Svoj vzťah k svojmu národu, ktorému ostal počas celého svojho života verný, verejne vyslovil v básni Jarná: „Nazúfaj ľud môj – čo aj trochu pľúšti. Čo chladno ťahá z dolín, ako v jaseni. Tvoj osev sa tým lepšie zakorení a svitne deň – s ním radosť i na púšti!“ Výnimočným bol  jeho protivojnový postoj, kedy sa verejne a odvážne postavil tvrdeniam prebiehajúceho vojnového šialenstva a veľmi citlivo vnímal národnostnú politiku v Uhorsku.  V roku 1914 sa stal členom SNS a od roku 1920 v nej pôsobil ako profilujúca osobnosť strany  a od roku 1929 z pozície predsedu SNS presadzoval politickú a kultúrnu autonómiu Slovenska, navrhoval riešenia v oblasti sociálnej a hospodárskej a veľmi jednoznačne sa vyjadroval k národnému a politickému životu. Jeho aktívny politický život ho priviedol  v roku 1929 za poslanca Národného zhromaždenia, kde pôsobil až do  roku 1937. Mimoriadne aktívne vo verejnom živote sa prejavil v roku 1932 (16.10.) na celonárodnom zhromaždení vo Zvolene, venovanom 85. výročiu zvolenia Ľudovíta Štúra ako zástupcu mesta Zvolen za poslanca Uhorského  snemu, kde podanie rúk s Andrejom Hlinkom malo byť symbolom národného zmierenia konfesií v záujme požiadavky autonómie Slovenska. O rok nato 15.8.1933 na Pribinových oslavách v Nitre, venovaných 1100. výročiu vysvätenia prvého  kresťanského kostola na území strednej Európy, vystúpenie M. Rázusa a A. Hlinku si vynútil vyše 30 tisícový dav a ich slová: „Keď republiku Československú považujeme pre nás za jedine možný štátny útvar, vyhlasujeme, že v štáte tomto chceme vidieť svoju budúcnosť  nielen ako národ rovnoprávny s národom českým, ale aj ako národ svojbytný a samostatný, ktorý sám chce spracovať svoje veci a sám chce riadiť osud svoj“, sa stali smerodajnými pre ďalšie roky spolužitia oboch národov. M. Rázus bol totiž presvedčený, že slovenská myšlienka „rovnoprávnosti“ v protiklade s doktrínou jednotného „československého národa“  musí zvíťaziť a preto nemlčal, ale upozorňoval verejne na to, prečo sú Slováci nespokojní. Slovenský národ pokladal takisto za štátotvorný národ ako národ český a svoju úlohu v politike, do ktorej, ako sám povedal, „ sa nehrnul“, ale postavil ju na poslaní naprávania  mnohoročných krívd a konal v záujme myšlienok ľudskosti.

          Medzníkom jeho vzťahu k životu slovenského národa sa stala báseň Hoj zem drahá                            „slovenská marseillaisa“, ktorou privítal vznik Česko – Slovenska a podstatou jeho vzťahu k tomu čo bolo a čo Slovákov čaká, vyjadril vo štvrtom verši piesne „Otrokmi sme boli dosiaľ, viacej nebudeme!“ Za svoje priame vyjadrenia pred verejnosťou sa dostal aj pred súd, ktorý sa konal v Banskej Bystrici a pred súdnym tribunálom sa obhajoval týmito slovami: „ Ja nepotrebujem  hľadať svedkov. Ja mám  jedného veľkého svedka a to je môj slovenský národ, môj ľud, z ktorého sedliackej chalupy som vyrástol a od svojich študentských rokov iba zaň pracoval.“ A vo svojej básni „Hrobárom“ pokračoval: „Z krivdy som vyšiel. Oj, ja krivdu nenávidím. Skalám, horám rozdal som piesne svojho trudu, ak i zmĺknem, vedzte, hej – ony hučať  budú.“ O jeho charaktere a povahových črtách svedčia slová z básne Čisté ruky, ktoré  napísala jeho sestra, slovenská poetka Mária Rázusová Martáková: „Len čistý človek robí  čisté diela, len čistý všetko riecť sa odváži, len čistý svetu účty skladá smelo. Preto choď brat môj v plášti rozodratom, maj viacej mozoľov, mieň peňazí, ale buď slobodný, buď v sebe pánom.“  Martin Rázus vstúpil do histórie nášho národa ako básnik - apoštol a ako bojovník - gentleman. Bol výnimočným zjavom a dôležitým znakom slovenského národného života a patril medzi tých slovenských národných  dejateľov, ktorí  sa výrazne zaslúžili o posilňovanie vedomia  národnej identity Slovákov. Potrebovali by sme ho veľmi aj dnes, aby všetci tí, ktorí nás v našom žití vedú a najmä tí mladí, ktorí svoj život v národe a s národom začínajú, si za svoje zobrali odkaz Martina Rázusa pre každý jeden deň svojho žitia: „Sme národ, nuž jak na národ sa svedčí, konajme, bije naša hodina, nás nesmie zaviesť faloš sladkých rečí, bo usmrtí nás had, hoci objíma!“

                                       (Wikipédia a Ján Juríček: Martin Rázus – básnik a politika)

PRE POTEŠENIE

K MLADOSTI     

Ján Botto - úryvky

Čože tak vädneš, mladý svet?                                                                                                                                                   

Jak mrazom prvší jarný kvet.                                                                                                                                                     

 Čos´ tak pletieš po tej zemi,                                                                                                                                                   

s opustenou nadol hlavou.                                                                                                                                                                 

 Čo  značia tie tvoje dumy?                                                                                                                                                 

Búry, blesky, víchra treba,                                                                                                                                                 

čo zatrasie štyri strany,                                                                                                                                                        

 čo zdrúzga putá i knuty i všetky krivé rozumy.                                                                                                                        

Novej piesni zaznieť treba,                                                                                                                                                        

 čo zhrmí jak na počiatku,                                                                                                                                                              

čo zažne srdcia mladosti,                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       

a tmavé nebo nad nami,                                                                                                                                                        

 zajasá novými zorami slávy a velebnosti!

Z BOŽEJ LEKÁRNE

Imelo (Viscum album) -  Je to  náš najlepší prostriedok na srdce a krvný obeh. Imelo sú kríčky guľovitého tvaru so stále zelenými lístkami, najčastejšie rastúce na topoľoch a duboch.  Bobule sú biele s lepkavým obsahom. Zbierajú sa listy a vetvičky, ktoré sa pred usušením postrihajú na drobno a liečivú silu majú najmä v novembri a decembri a potom na jar v marci a apríli. Imelo dobre pôsobí na celý systém žliaz, je vynikajúcim prostriedkom na podporu látkovej výmeny, pri ktorej treba piť čaj z imela nepretržite pol roka. Imelo obsahuje látky, ktoré normalizujú celý telesný systém, znižujú vysoký krvný tlak a zvyšujú nízky tlak a tým sa uspokojuje a posilňuje srdečná činnost. Príprava čaju: Imelo treba dať na noc do studenej vody, na jednu šálku sa počíta jedna vrchovatá kávová lyžička. Ráno sa mierne prihreje a scedí. Čerstvá šťava z imela odstraňuje neplodnosť ženy, brať treba po 25 kvapiek na lačno pred raňajkami a večer pred spaním.                                                                                                         Ľubovník – trezalka (Hypericum – perforatum) -  Rastie do výšky až 60 cm, má zlatožlté kvety, ktoré naplno rozkvitnuté a odtrhnuté za slnečného počasia sa naložia do olivového oleja a nechajú sa stáť na slnku 10 dní, až kým olej nedostane červenú farbu. Používa sa na rany, pri nervových poruchách, pri poruchách reči, nepokojnom spánku, pri depresiách a posilňuje vývoj ženských orgánov.

PRANOSTIKY MESIACA:                                                                                                                                                                                     Keď sa v októbri blýska, zima je blízka. Začiatok októbra, hoci pekný býva, predsa v druhej polovici severák podúva.  Ak je október zelený, bude január studený. Keď sa urodí veľa lieskovcov, bude drahota. Ktorého dňa tohoto mesiaca padne sneh, toľkokrát bude cez zimu padať.

Z ČINNOSTI

HODNOTENIE ČINNOSTI A HOSPODÁRENIA MO MS                                                                                                            

V BANSKEJ BYSTRICI ZA ROK  2017 - druhá časť

        V rámci programového cyklu KULTÚRA v roku  2017 sa uskutočnili viaceré podujatia koncertného charakteru pre členov a priaznivcov MS i širokú verejnosť, ktoré priamo organizoval MO MS a na ďalších sa podieľal programovo a organizátorsky. Bolo to 19 podujatí s účasťou 671 účinkujúcich a 2870  účastníkov. Boli to výstavky detských výtvarných prác k Novému roku na tému Život v našom meste, k sviatkom Veľkej noci Jarné pohľady,  k májovým dňom Vesmír je náš svet, 6. ročník podujatia Banskobystrická paletka  na tému Môj svet, k začatiu nového školského roka Maľované obrazy a Farby jesene   a k sviatkom Vianoc Čaro Vianoc, ďalej to boli stretnutia Liptákov, účasť matičného orchestra BB Band na 23. festivale Hudba bez hraníc v B. Bystrici, Maliarske sympózium v Brusne, podujatie Zvrchovanosť v znamení Štúra a Soireé s Marínou vo Zvolene.

            Okrem toho sa členovia MO MS v roku 2017 priamo podieľali programovou, organizátorskou a prezentačnou prácou i verejným poďakovaním na konaní ďalších podujatí  na pôde matičného domu i vo verejnosti. Celkom to bolo 28 podujatí s účasťou 224 účinkujúcich a 1035 účastníkov. Boli to:  šachové Open turnaje k výročiu vzniku SR a k prijatiu Ústavy SR, vychádzky členov MO MS do prírody v súčinnosti s OZ Stonožka  Nemce, poznávacie zájazdy členov MO a klubu Lipa: Tisovec, Heľpa, Králiky, Dobrá Niva, Deň stromu Č. Balog, Národný výstup na Sitno, Štúrovský výstup na Pustý hrad vo Zvolene, Poľovnícke slávnosti vo sv. Antone, oslavy jubilea Š. Moysesa v Žiari nad Hronom, programy kolektívnych členov MO MS v rámci 360. Radvanského jarmoku v Banskej Bystrici, na Stretnutí generácií pri 73. výročí SNP na Kališti, na stretnutí obyvateľov  Banskej Bystrice  k výročiu M. R. Štefánika v Sásovej,  účasť na hodnotiacich seminárov festivalov ľudovej kultúry vo Východnej, Heľpe, Detve  a Hrušove a pravidelné tvorivé stretnutia  členov klubu Lipa a Klubu paličkovanej čipky, speváckych skupín Hronky a Horehronci  a profesijných sekcií (literárnej, historickej, národopisnej, hudobnej a výtvarnej) pôsobiacich pri MO MS.

           V roku 2017 sa konali pravidelné zasadnutia výboru MO MS, ktorý zasadal celkom 13 krát (9.1. – 6.2. – 6.3. – 3.4. – 15.5. – 5.6. – 3.7. – 7.8. – 24.8. - 7.9. – 9.10 – 6.11. – 4.12)  a prijal 190 uznesení k riešeniu všetkých úloh svojho verejného i vnútorného pôsobenia. Výbor MO MS vykonával pravidelnú kontrolu plnenia terminovaných pracovných úloh, mesačné spresňovanie a koordináciu plánov činnosti a realizáciu jednotlivých projektov, zabezpečovanie financovania podujatí,  prenos informácií z rokovaním orgánov MS a pri  činnosti postupoval podľa zásad novelizovaných Stanov MO MS z roku 2015. Ďalej výbor MO riešil vzniknuté problémy prevádzky, pravidelne hodnotil výsledok uskutočnených podujatí i spoluprácu pri ich organizovaní, dodržiavanie prevádzkových hodín v objekte matičného domu, vykurovanie v objekte a pravidelnú údržbu. Pokračovali problémy s parkovaním vo dvore, problémy s úhradami nájomného MO riešil zmenami niektorých nájomcov a novelizáciou všetkých nájomných zmlúv. Problémom v objekte na Dolnej ul. je vymáhanie dlžoby od  nájomcov M. Mikloša a firmy SMilano, na ktorých MO MS podal žalobu. Vykonané bolo orezanie stromov pri parkovisku a v nadchádzajúcom roku bude potrebné riešiť celkovú opravu fasády matičného domu, ale aj opravu vodovodnej siete na Hornej ul. Počas roka výbor MO MS vykonával pravidelnú kontrolu udržiavania poriadku v objekte, vytváranie podmienok pre činnosť matičných súborov, klubov a sekcií, vydávanie a distribúcia mesačníka ZVON, vrátane jeho zverejňovania na webovej stránke MO MS. Výbor MO MS  na požiadanie zabezpečil podmienky pre pôsobenie krajskej rady MS a na svojich riadnych zasadnutiach schvaľoval prijatia nových členov MS, archivovanie dokumentácie o činnosti, prípravu a realizáciu schválených projektov, opravu fasády objektu a vyvezenie sutín z priestorov objektu na Hornej ul. 11 a pre rok 2018 pripravuje úpravu  záhrady, možnosti preloženia elektrického kábla  na pozemku a zmenu nájomníka priestorov na prízemí objektu. Počas celého roka boli zabezpečované rôzne administratívne a organizačné úlohy vo vzťahu k evidencii členstva, celkovej činnosti a prevádzke. Viacerí členovia výboru MO MS sa počas roka 2017 zúčastňovali na práci krajskej rady MS, pôsobili vo výbore MS i v ďalších matičných štruktúrach.

             Pre celkové pôsobenie MO MS boli v roku 2017 významné aj rokovania KR MS Banskobystrického kraja (20.2. – 24.4. –  21.5. - ), ktoré v záujme celkového pôsobenia MS v práci MO MS Banskobystrického kraja prijali celkom 63 uznesení (15 + 15 + 14 + 17 ). KR pripravila v spolupráci s banskobystrickým domom MS a ČÚ MS viaceré podklady na rokovanie nielen KR, ale aj na rokovania výboru MS: ako boli pripomienky k návrhu nových Zriaďovacích listín domov MS a Štatútov krajských rád MS, zlepšenie starostlivosti vedenia MS o členskú základňu, umožňovanie širšej prezentácie činnosti MO MS v SNN, riešenie  dobudovávania siete matičných pracovísk v Banskobystrickom kraji a ich špecifikácie na vymedzenom území pôsobenia. 

           V roku 2017 členovia MO MS v spolupráci s organizátormi kultúrneho života  v meste Banská Bystrica i v rámci Banskobystrického kraja a ďalšími pripravili  a vykonali 115 podujatí v rozsahu 170 dní s účasťou 8210 účinkujúcich a lektorov a 74 536  účastníkov. Z uvedeného počtu to boli 4 výstavky v matičnom dome. Ďalej to bolo 11  podujatí v cykle Osobnosti, 12 podujatí v cykle  História, 21 podujatí v cykle Tradície, 14  podujatí v cykle Kultúra, ďalej to bolo 38 podujatí  kultúrneho, turistického, športového  a spoločenského charakteru (vychádzky členov MS do prírody, stretnutia členov záujmových a profesijných klubov a krúžkov, stretnutia členov MO MS na pôde matičného domu, spolupráca a účasť na podujatiach jubilujúcich súborov a inštitúcií, nahrávanie CD Krásy v objatí času, zasadnutia krajskej rady MS, účasť na zasadnutiach iných krajských a okresných rád MS) a podstatnou mierou k napĺňaniu činnosti  počas celého roka prispievali mnohé tvorivé stretnutia členov Klubu paličkovanej čipky (11), členov Klubu seniorov Lipa (16), členov matičných súborov a krúžkov (38 + 19 a 2 sústredenia). Za našej aktívnej spolupráce sa na 8. festivaloch tradičnej ľudovej kultúry (FF Východná, FSP Detva, Ozveny staroslovienčiny, Koliesko, Očovská hruda, Hontianska paráda)  konalo 19 výstavných podujatí, 39 scénických programov, 30 nescénických podujatí, 4 jarmoky ľudových remeselníkov, 4 tvorivé dielne, 5 škôl tanca a spevu, 30 prezentácií tradičnej kuchyne, 2 odborné semináre, 4 chrámové koncerty a ďalšie akcie, na ktorých účinkovalo 66 folklórnych súborov, 27 detských súborov, 28 dedinských skupín, 16 ľudových hudieb, 23 speváckych skupín, 29  kolektívov zahraničných Slovákov, 80 sólistov inštrumentalistov a spevákov a 15  rôznych folklórnych zoskupení. Išlo o podujatia, na ktorých účinkovali viacerí kolektívni a individuálni členovia MO MS a banskobystrický MO MS sa podieľal na programovej príprave a realizácii nielen scénických programov, ale v značnej miere aj na riešení  organizačných problémov týchto festivalov.

            K celkovému vyzneniu pripravovaných a realizovaných podujatí prispeli   programovo,  organizátorsky a finančne aj spolupracujúce inštitúcie Stredoslovenské  osvetové stredisko, Podpolianske osvetové stredisko, Hontiansko Ipeľské  osvetové stredisko, Hvezdáreň B. Bystrica, Štátna vedecká knižnica a Literárne hudobné múzeum, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pedagogická a Filozofická fakulta UMB, Kultúrne centrum A. Sládkoviča v Detve, OZ OSOH Hrušov, Klub paličkovanej čipky, Klub seniorov Lipa, klub obce rodákov z Liptova v B. Bystrici, súkromná ZUŠ Róberta Tatára, viaceré miestne odbory  MS v kraji, kultúrne inštitúcie, mestské a obecné úrady, základné školy a základné umelecké školy, cirkevné úrady, knižnice a kolektívni i individuálni členovia MS. Z tohto pohľadu možno rok 2017 v celkovom pôsobení MO MS a v napĺňaní poslania Matice slovenskej hodnotiť,  napriek viacerým problémom súvisiacim s pôsobením Matice slovenskej vo verejnosti, pomerne kladne. 

NA ( NE) POSLEDNEJ STRANE...

CESTY ZA POZNANÍM                                                                                                                                                     Milí matičiari, chceme sa s vami podeliť o úžasné zážitky z našej cesty za poznaním. Dňa 16.6.2018  40  členov MO MS a Matičného klubu DC LIPA sa zúčastnilo poznávacieho zájazdu do obcí Gemera. Prvou zástavkou bol Muráň, kde sa nachádza gotický hrad z 13. storočia a blízko neho národný park Muránska planina, kde sme si všetci okrem poznania aj pochutnali na muránskych buchtách. Ďalšie zastavenie bolo v Ochtinskej aragonitovej jaskyni, ktorá sa radí ku svetovým unikátom a kde sme obdivovali nádherné aragonitické krasové útvary v tvare „ železných kvetov“. Nosným programom zájazdu bolo mesto Revúca, v ktorom sme navštívili múzeum v budove  prvého slovenského evanjelického gymnázia. Osmeročné gymnázium vzniklo 16.9.1862, na jeho čele stáli A.H.Škultéty, Š.M. Daxner, J.Francisci, J.Botto,  S.Ormis a I.B- Zoch priekopník vo vyučovaní telesnej výchovy a fyziky. Na škole sa vyučovalo po slovensky, maďarsky, nemecky a latinsky a v roku 1865 sa konali prvé  maturity v slovenčine a v tom istom roku pri gymnáziu vznikol aj učiteľský  ústav. Z ústavu vyšli uznávané osobnosti ako M. Kukučín, Ľ. Rizner a ďalší. Uhorská vláda  učiteľov a žiakov gymnázia obvinila s protivlasteneckej činnosti a gymnázium 20.8.1874   násilne zatvorila. Dovtedy na gymnáziu a učiteľskom ústave počas 12 rokov ich existencie  študovalo 566 žiakov a pôsobilo 90  učiteľov. V areáli múzea je park slovenských národovcov  s bustami I.B. Zocha a S.Ormisa, ktorý bol zriadený v roku 1993. V čase nášho zájazdu sa v Revúcej konali aj Dni mesta a so záujmom sme si pozreli vystúpenia súborov Revnišťan, Muránska Zdychava a Lykovec z Revúcej. Na spiatočnej ceste sme sa ešte zastavili v Tisovci, kde sme si pozreli rodný dom Vladimíra Clementisa a na jeho životné osudy zaspomínali pri jeho pomníku. Všetci účastníci zájazdu sa zhodli v tom, že je dobre pripomínať našu minulosť, lebo tá nám pomôže lepšie pochopiť aj prítomnosť nášho žitia a naznačí aj naše smerovanie do budúcich  rokov a o tieto zážitky sme sa chceli podeliť so všetkými banskobystrickými matičiarmi a pozvať ich na ďalšie naše putovanie za históriou, pamiatkami i prírodnými krásami stredného Slovenska. 

                                             (Elena Flašková, Angela Mušková a Blažena Sadloňová)

PROGRAM NA OKTÓBER

5.10.    19.00   LETOKRUHY NÁŠHO ČASU

                        Program 60 ročného súboru Partizán

                        M: KD Selce                                           O: Obec a FS Partizán

13. – 14.10.     BYSTRICKÁ FOLKLÓRNA HARAVARA – 9. ročník

                        Programy a tvorivé stretnutia detských a dospelých folklórnych súborov

                        M: Gymnázium A.Sládkoviča               O:  SOS

15.10.  16.00   OSOBNOSTI A UDALOSTI

                        Stretnutie členov MO  MS k 220. výr. nar. Š. Moysesa, 255. výr. nar.                             

1. Bernoláka a 110. výročiu Černovskej tragédie

                        M: Dom MS, Dolná 52                          O: Historická sekcia MO MS

                        PAMIATKY UNESCO  NA SLOVENSKU

                        Prednáška prof. Ing. Petra Patúša, PhD.

                        M: DMS, Dolná  52                              O: Historická sekcia MO MS

22.10.  15.00   KEĎ SA JUNAČ...

                        Migračné vlny Slovákov v rámci Uhorska

                        Prednáška a beseda s Mgr. Anitou Murgašovovu

                        M: DMS, Dolná  52                              O: MO MS

27.10.             NA MITRA

                       Sviatok záveru valaského roka

                       M: Podkonice                                        O: Obec, FS, MO MS

Október 2018   OBZRETIE ZA LETOM

                          Hodnotiace semináre folklórnych festivalov  Detva, Heľpa, Kokava,

                          Očová, Hrušov     

                          M: Detva, Kokava, Očová, Hrušov      O: Organizátori festivalov

 1.- 8. -15. – 22.- 29.10.  o 14.00 hod. KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                       Tvorivé stretnutia členiek Klubu

                                       M: DMS, Dolná 52             O : KPČ MO MS

 1.- 8. – 15. – 22 – 29.10   o 14.00  hod.  KLUB SENIOROV LIPA

                                      Kultúrnospoločenské stretnutia členov Klubu seniorov Lipa

                                      M: DMS, Dolná 52                  O:  Klub Lipa MO MS

4.– 11. – 18. a 25.10. o 16.00 hod.  TVORIVÉ STRETNUTIA

                                      Členov speváckych skupín  Horehronci a Hronky

                                      M: DMS, Dolná 52                  O: Národopisná sekcia MO MS

UPOZORŇUJEME

VŠETKÝCH ČLENOV MO MS V BANSKEJ BYSTRICI  

 *NA ZAPLATENIE ČLENSKÉHO PRÍSPEVKU za roky 2017 – 2018, nakoľko z členského zabezpečujeme pravidelný matičný život v našom meste a podporujeme konanie  všetkých podujatí, na ktoré vás každý mesiac čo najsrdečnejšie pozývame.

 * MESAČNÍK ZVON môžete získať (aj staršie čísla) pri osobnej návšteve každý pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 17.00 hod. v našom matičnom dome a prečítať si ho môžete aj na webovej stránke MO MS www.maticabb.webnode.sk

POZÝVAME VÁS

• 3.10.  Otvorenie Akadémie európskeho seniora v Robotníckom dome
• 5. - 9.10. Medzinárodný festival bábkových divadiel pre deti a dospelých

               Bábkarská Bystrica Tour 2018

• 26. - 27.10. Celoslovenský festival zborového spevu V. F. Bystrého