My sme Slováci, a ako Slováci stojíme pred svetom.

Hanba by nám bola, ak náš život pospolitý a národný

nenaplníme činmi. (Ľ.Štúr)

SLOVENSKÝ ROK 2018

     Milé matičiarky, vážení matičiari, priatelia,

     na úvod môjho príhovoru prijmite, prosím vás, novoročné prianie pre rok 2018 tak, aby ste boli všetci zdraví, šťastní, spokojní, radostní v kruhu vašich rodín, a aby sme mali všetci životný optimizmus. To vám všetkým prajem úprimne zo srdca.

     Prihováram sa vám v roku významných slovenských jubileí. Určite najvýznamnejším je 25. výročie vzniku nezávislej Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993. Aká to bola radosť pre všetkých slovenských vlastencov. Splnil sa stáročný sen po slovenskej nezávislosti. Sen sa stal realitou. O tom snívali štúrovci v meruôsmych rokoch, keď ustanovili vo Viedni Slovenskú národnú radu, a dňa 19. septembra 1848 vyhlásili nezávislosť slovenského národa od Uhorska. Toto 145 ročné premostenie snáh Slovákov o národnú samostatnosť bolo dňa 1. januára 1993 dokonané. Pamätám si ten vzácny okamih, kedy tesne po polnoci na samom začiatku 1. januára 1993 po zaznení slovenskej hymny a krátkom prejave vtedajšieho slovenského premiéra Vladimíra Mečiara, zaznel na preplnenom Námestí SNP v Bratislave Straussov valčík Na krásnom modrom Dunaji, a tisícky tam zúčastnených ľudí sa dali do spontánneho tancovania. A tancovali, tancovali, veselili sa. Tento obraz radosti – veselosti mám dodnes pred očami. Takto nádherne, veselo a radostne, začala existenciu naša nezávislá Slovenská republika 1. januára 1993. Toto som pokladal za dobré znamenie. A je to potvrdené vývojom. Slovenská republika prežila všetky nástrahy mladého, rodiaceho sa štátu. Zvládla ekonomickú transformáciu, prístupové rokovania do Európskej únie a NATO, zavedenie euromeny a iné zložité otázky, ktoré nás stretli za tých uplynulých 25 rokov. Isto, všetko nebolo hladké, bezbolestné, také dobré, ako sme snáď očakávali a predpokladali. Ale taký je život. Aj ten náš súkromný, každodenný. Ani v našich rodinách nejdú veci vždy len dobre, priaznivo, veselo a bezbolestne. Ako sa my, bežní ľudia stretávame na našej ceste životom s radosťami a starosťami, tak isto je to aj s naším slovenským štátom. Radostne i starostne. Čo je však jasné ako východ slnka každý deň je skutočnosť, že slovenský národ je na vzostupe. Po všetkých stránkach. Od roku 1993 má Slovensko samostatnú hospodársku politiku, samostatne rokuje v zahraničí, je suverénnym subjektom vo fiškálnej politike, kreuje sociálne veci, kultúru a iné oblasti nášho života. Postupne sa vzmáhame. Prízvukujem slovo postupne. Lebo je to veľmi dlhý, pomalý, evolučný proces. Ale máme to my, Slováci, vo svojich rukách. Tak je len na nás, ako všetky prekážky a nástrahy života budeme zvládať. Som úplne presvedčený o slovenskom pozitívnom vývoji. Len sa musíme vyvarovať malomyseľnosti a komplexov zo samých seba. Pozrime sa, priatelia, na Fínov, Nórov, Estóncov, Lotyšov, Litovcov alebo Slovincov. To sú všetko početne malé národy, ako my, Slováci. A žijú. Posúvajú sa vpred. Nehorekujú. Tak aj my to takto robme. Prekonávajme prekážky a radujme sa zo života. Aby sme zachovali niť optimizmu našich predkov. Máme byť historicky ako vlastenci na čo hrdí. Veď Slovenský rok 2018 prináša aj iné výročia.

     Už spomínané, v tomto roku 170. výročie povstania slovenského národa proti uhorskej tyranii v roku 1848. A to povstania v pravom význame slova, keď naši predkovia so zbraňou v ruke bojovali proti uhorskej vláde, ktorá neuznávala slovenský národ a chcela ho násilnou maďarizáciou udupať pod zem. Ale naši slovenskí predkovia sa vzopreli a v revolúcii rokov 1848-1849 sa smelo prihlásili o svoje práva cez Žiadosti slovenského národa a dobrovoľnícke výpravy, v ktorých sa so zbraňou v ruke postavili za svoj národ. Nech je večná sláva a pamiatka všetkým našim rodákom slovenským z meruôsmych rokov.

     Slovenský rok 2018 má aj ďalší hviezdny okamih slovenského národa, a to prijatie Deklarácie národa slovenského dňa 30. októbra 1918 vo dvorane Tatra banky v Turčianskom Svätom Martine. Teda pred 100 rokmi sa  v budove banky Tatra zišli všetci vtedajší významní slovenskí politickí predstavitelia a prihlásili sa k rodiacemu sa Česko-Slovensku. Týmto aktom deklarácie sa Slováci vymanili z uhorskej svätoštefanskej ríše. 30. október 1918 znamenal Finis Hungariae. Tak, ako povedal náš veľký slovenský politik Andrej Hlinka: „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť.“ A tak sme s bratmi Čechmi začali budovať spoločný česko-slovenský štát. Ale ani to sa nezaobišlo bez prekážok. Nemohol byť pevným štátom taký, ktorý už od svojho počiatku neuznával existenciu slovenského národa ako rovnocenného národa s národom českým. Pomýlená teória čechoslovakizmu, ktorej zástancami a podporovateľmi boli samotný prezident Masaryk a minister zahraničia Beneš, spôsobovala jeho labilitu a bola hlavnou vnútropolitickou príčinou jeho prvého zániku v roku 1939. Slovenský národ bol aj v roku 1918 natoľko politicky konštituovaný, že bolo nemožné predpokladať, že vymanením sa z uhorskej oficiálnej neexistencie príjme naivnú českú doktrínu, že je vlastne len akýmsi kmeňom českého národa. Preto prakticky okamžite od zrodu Česko-Slovenska v roku 1918, prijatím unitárnej Ústavy dňa 29. februára 1920 premenovaného na Československo, sa rozvinulo autonomistické hnutie. Pod vedením Andreja Hlinku a SĽS, neskôr HSĽS, sa viedol zápas počas celej existencie Československej republiky o prijatie autonómie pre Slovensko tak, ako to bolo dohodnuté ešte medzi slovenskými a českými politickými predstaviteľmi v USA na konci 1. svetovej vojny v Pittsburghu.

     A preto si v tomto Slovenskom roku 2018 pripomíname aj 80. výročie prijatie Zákona o autonómii Slovenskej krajiny Národným zhromaždením Republiky Česko-slovenskej ústavným zákonom č. 299/1938 Sb. z 22. novembra 1938. Autonómia bola dosiahnutá na základe Žilinskej dohody medzi rozhodujúcimi slovenskými politickými stranami dňa 6. októbra 1938 v Katolíckom dome v Žiline. Na základe tejto dohody bola vymenovaná prvá slovenská vláda v histórii slovenského národa, ktorá sa ujala moci už 9. októbra 1938. Nie je slovenskou vinou, že v dôsledku neospravedlniteľnej a hlúpej politiky ústupkov (appeasement) Veľkej Británie a Francúzska po nástupe nacistu Adolfa Hitlera k moci v Nemecku roku 1933, bolo toto Nemecko už v roku 1938 rozhodujúcou a jedinou mocnosťou v regióne strednej Európy, s predstaviteľmi ktorej boli aj slovenskí politici nútení rokovať. Nebolo inej alternatívy. A to malo tragické dôsledky aj pre Slovensko. Nič to však nemení na tom, že skúsenosť s vedením a organizovaním 1. Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945 utvrdila Slovákov vo viere vo vlastné schopnosti pri samostatnom spravovaní Slovenska.

     A Slovenský rok 2018 by nebol z hľadiska výročí kompletný, keby sme si nepripomenuli historicky nezmazateľný česko-slovenský pokus o reformu komunistickej spoločnosti formou socializmu s ľudskou tvárou Alexandra Dubčeka v roku 1968. Po krutej stalinizácii československej spoločnosti po nástupe komunistov v roku 1948, vykonštruovaných politických procesoch, justičných vraždách, táboroch nútených prác a iných totalitárnych hrôzach vykonávaných československými komunistami v 50. rokoch 20. storočia, prišlo v 60. rokoch k politickému, spoločenskému a kultúrnemu uvoľneniu. Toto uvoľnenie vyvrcholilo zvolením Alexandra Dubčeka za 1. tajomníka KSČ v januári 1968, prijatím Akčného programu KSČ a nastolením politiky socializmu s ľudskou tvárou, ktorá znamenala celkovú demokratizáciu československej spoločnosti a úplné zavrhnutie skompromitovaného modelu stalinistickej socialistickej spoločnosti. Súčasťou tohto demokratizačného procesu bolo opäť aj zrovnoprávnenie Slovákov s Čechmi prijatím federalizácie v štátoprávnej oblasti. Nenaplnili sa totiž ani náhodou sľuby z čias 2. svetovej vojny hlásané domácim a zahraničným odbojom, že obnovená Československá republika bude vybudovaná na princípe rovného s rovným medzi Čechmi a Slovákmi. K tomuto medzi rokmi 1945-1968 vôbec nedošlo. A to bola najväčšia prehra práve slovenského domáceho odboja vedeného tak predstaviteľmi demokratického odboja, ako i predstaviteľmi slovenských komunistov. Lebo títo sa dušovali, že obnovené Československo bude pre Slovákov rovnocenným štátom, a že nerovnoprávne postavenie Slovenska z čias 1. ČSR nenastane. Chyba lávky. Opäť tu bolo nerovnocenné postavenie Slovenska v rámci ľudovodemokratickej ČSR resp. ČSSR až do pamätného roku 1968. V ňom sa naplno rozbehli aj rokovania o štátoprávnom vyrovnaní medzi Čechmi a Slovákmi v podobe federácie. Vieme však, ako smutne sa skončil obrodný proces v roku 1968. Prišiel hanebný 21. august 1968 a okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy s výnimkou Rumunska. Boli zmarené všetky nádeje na demokratizáciu a vybudovanie socializmu s ľudskou tvárou. Jediným hmatateľným výsledkom tohto roku bolo dňa 28. októbra 1968, pri 50. výročí vzniku ČSR, prijatie ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. januára 1969. Vieme však, ako to dopadlo aj s tou federáciou. Normalizácia a centralizácia neobišla ani tento pokus o vyrovnanie sa medzi Slovákmi a Čechmi. Postupne bola federácia natoľko centralizovaná, že vlastne ani nespĺňala obsah toho pojmu. A po roku 1989 sa ukázalo, že české politické elity nemajú záujem o skutočné vyrovnanie sa so Slovákmi. A to bol začiatok konca existencie Československa. Po roku 1989 mu zvonil umieračik. Našťastie, politickí víťazi po voľbách v júni 1992, teda HZDS a ODS, a ich lídri Vladimír Mečiar a Václav Klaus pochopili, že pravdivé bude príslovie, ktoré hovorí, že Lepší je dobrý sused, ako zlý brat. A tak sa tieto politické reprezentácie dohodli na koordinovanom zániku Československa. Kocky boli hodené. A hviezdna slovenská chvíľa nastala uvedeného 1. januára 1993. Vznikla nezávislá Slovenská republika.       

     Milé matičiarky, vážení matičiari, priatelia,

     myslím si, že uplynulých 25 rokov preukázalo, že sme rovnocenný európsky národ. So všetkými plusmi aj mínusmi. Dosiahli sme dosť. Možno sme mohli aj viac. Ale to sa dá vždy. Buďme však vlastencami. Toto mne osobne chýba. Nejde o mávanie zástavami, hoci aj tu by sme si mohli vziať príklad zo Švédska alebo Nórska, kde majú zástavu pred takmer každým rodinným domom. Iné mám na mysli. Nepodceňujme sa. Nevelebme nekriticky cudzie vzory. Chráňme si našu slovenskú kultúru. Buďme hrdí na našu kresťanskú civilizačnú podstatu. Pestujme u našich detí a vnúčat lásku na naše slovenské historické dedičstvo. Nech žije Slovensko! Velebím Ťa, Slovenský rok 2018!

     S úctou Váš                                                   JUDr. Pavol Boroň, predseda

PRIPOMÍNAME  SI

      Na vianočné sviatky v roku 1992 sme si v našom banskobystrickom matičnom spoločenstve vinšovali slovami: „Vinšujem vám na tento veľký sviatok, aby na vašom stole bolo vždy všetkého dostatok, chleba peceň, syra hruda a na poli bohatá úroda, v maštali mocný statok, v sýpke obilia dosti, aby ste všetci žili v svornosti“ a v očakávaní nadchádzajúcich dní záveru roka, v ktorom zaznievala pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi, želali do nadchádzajúcich dní  tiež  vinšom „Šťastný nový rok prichádzame priať, aby človek človeka mal rád, aby jeden druhému viac šťastia prial, aby ten rok nový za to stál.“

               Vtedy sme už vedeli, že v našom slovenskom živote okrem dní sviatočných prídu aj dni všedné, ale budú to dni, ktoré predkovia naši dávno očakávali, lebo vedeli, že každý národ má svoj zrod a má i svoj cieľ - mať svoju hviezdu na obzore, ku ktorej treba dôjsť. Zrejme sme museli tú vyše tisícročnú púť životom prejsť, aby sme ako národ zastali na prahu našej vlastnej cesty životom, na ktorej od prvopočiatku boli jasné ciele spoločného žitia - očisťovať túto našu  cestu od balvanov minulosti i nie celkom jasnej prítomnosti a robiť ju rovnejšiu pre potomkov. Už od začiatku roka 1992 sa na matičnej pôde stretávali predstavitelia politických strán a hnutí a snažili sa riešiť budúci verejný život v našom meste. Občas sa to nedarilo, názory na dianie  v živote vtedajšieho spoločného štátu Čechov a Slovákov boli rozdielne a občas sa pri rozhovoroch aj zaiskrilo. Ale pôda Matice slovenskej nielenže umožňovala všetkým  demokraticky vyslovovať svoje názory, vedela svojím spôsobom upokojovať aj zložité chvíle a vedela všetkých doviesť do spoločného vnímania vnútropolitickej situácie napriek tomu, že partokratické ciele na vtedajšej celoštátnej československej úrovni inakšie zaväzovali svojich členov. Bol to začiatok demokracie, a tej sa bolo treba učiť, lebo dni prinášali nielen chvíle radosti, ale aj chvíle, v ktorých sa bolo treba pasovať so životom. Nakoniec sme sa v zásadných veciach zhodli a spoločne sme začali pripravovať sa na prvý deň slovenskej štátnej samostatnosti. Vedeli sme, že hneď od samotného začiatku veľmi veľa záleží. Vedeli sme, že od prvopočiatku musíme hovoriť pred svetom o sebe pravdu, že musíme vyjaviť pred svetom, že sme samostatným národom s vlastnou históriou, že z tohto národa vyšli mnohé výnimočné osobnosti a vedeli sme, že musíme pozývať svet na Slovensko, aby sa o našich dejinách a o našej pravde v nich presvedčil na vlastné oči.

             Týmito slovami sme začínali prvé minúty roka 1993 na banskobystrickom námestí, kedy sme zastali nielen na prahu nového roka, ale na prahu nášho života v samostatnej Slovenskej republike. Bolo to vo štvrtok 31. decembra 1992, kedy na polnoc (od 23.00) sme na veľkoplošnej obrazovke na námestí spoločne s vyše päť tisíckami ľudí sledovali priamy prenos z námestia SNP v Bratislave a o 24.00 zaspievali hymnu SR a vypočuli si slávnostný prípitok vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej rady Ivana Gašparoviča. Po tomto prípitku (00.010)  sa začal vlastný program osláv slovenskej štátnosti aj v Banskej Bystrici, ktorý moderoval hovorca MO MS Ing. Mirko Kolimár. Po básni Jána Bottu „4. august 1863“ , ktorú vynikajúco predniesol redaktor Slovenského rozhlasu Štefan Turňa, zaznela hymnická pieseň Hoj, vlasť moja v podaní spevokolov Collegium Cantus a Hron. Potom Štefan Turňa prečítal text  Deklarácie o zvrchovanosti SR a nad bystrickým námestím sa niesli slová: „My, demokraticky  zvolená SNR slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo...“ Následne sa k všetkým prítomným na námestí a cez mestský rozhlas aj do ostatných častí Banskej Bystrice prihovoril primátor mesta Ing. arch. Stanislav Mika slovami: „V tejto chvíli stojíme na prahu nového roka a novej etapy našej vlasti a púšťame sa ako národ definitívne cestou dospelosti. Chceme budovať novú ľudsky plnohodnotnú  samostatnú slovenskú štátnosť, ktorá nás najlepšie zviditeľní v očiach celého sveta. Aký bude každý jeden z nás, taký bude náš štát. Od nás záleží každé víťazstvo v živote našej spoločnosti,. Zaželajme si, aby sme boli rozvážni, vytrvalí a duchovne zdraví, aby sme úspešne riešili problémy a na stránky života vpisovali pravdu o sebe a slovenskom národe.“ Potom predseda MO MS Igor Kovačovič vo svojom príhovore vyslovil myšlienky dávnych túžob, ktoré vyvierali z poslania našej národnej ustanovizne Matice slovenskej v živote slovenského národa: „Veľkí synovia nášho národa verili v túto chvíľu, že raz príde a obetovali tejto myšlienke všetko. Táto chvíľa je tu a preto zastaňme na hranici  svetov ako rovní s rovnými. Otvorme dvere svoje dokorán a konajme tak, aby sme boli čistí ako tie horské pramene, ktoré vyvierajú pod majestátom našej zvrchovanosti a našej štátnosti. Matica slovenská vyzýva celý slovenský svet k jednote, svornosti a spolupráci na všetkých poliach nášho budúceho žitia. Dokážme spoločne pred svetom, že si našu vlastnú štátnosť zaslúžime. Dokážme to svojím žitím, svojou prácou, svojou morálkou i toleranciou jedného voči druhému. Dokážme, že všetci vedno jedno sme, aby sa naplnili slová prorocké – Nad Tatrou to nebe mračné bude liať a hromy metať, ale naše kraje spevné, krajšie potom budú skvitať. Áno, sme národom, nezabúdajme, národom  slovenským, určeným priložiť hrivnu vlastnej dôstojnosti do budúcej pokladnice  svojbytnosti, ktorá nám bola  daná z výsosti, aby stvorila všetku krásu nášho života a dala mu nesmrteľný zmysel.“ Tieto slová vyjadrovali všetko to, čo ľudia na námestí v tom čase cítili a k čomu sa pre budúcno zaväzovali. Slávnostnú časť prvých osláv slovenskej štátnosti v Banskej Bystrici zavŕšili spevokoly hymnickou piesňou „Aká si mi krásna, ty rodná zem moja...“, po nej  Štefan Turňa recitoval báseň Valentína Beniaka „Slovenská modlitba“ a na záver zaznela spoločne zaspievaná hymnická pieseň „Kto za pravdu horí.“ Po slávnostnom ohňostroji (00.30) do 01.30 pokračoval program bystrických folkloristov zo súboru Urpín a z úst prítomných zneli námestím ľudové, národné i populárne slovenské piesne, cez ktoré sa ľudia preniesli do nádhernej oslavy prvého dňa slovenskej štátnosti   ľudových hudieb a populárnych piesní a potom veľká oslava plná radosti a šťastia v očiach i úsmevoch prítomných, ktorí tak od prvého dňa začali napĺňať odkaz Ľudovíta Štúra, jedného z velikánov nášho boja za národnú a štátnu slobodu: „Musíme mať pevnú, nezlomnú vieru k samým sebe, pevnú dôveru k našim silám, k nášmu životu. Vtlačme si to jeden každý najbližšie do srdca, vtlačme si jeden každý do duše tú pravdu svätú, že nikto nám k šľachetnejšiemu a vyššiemu životu nedopomôže, jestli si nedopomôžeme sami.“

PRE POTEŠENIE 

Miroslav Pius 1.1.1993

SLOVENSKO, NA CESTU

Prišiel som sa ťa opýtať, Slovensko,

o ruku, o ústa, o úrodné lono.

K nohám ti skladám zlaté rúno

plachých ovečiek z našich veterných kopcov.

Prišiel som ti zasadiť máj, Slovensko,

s bielou, modrou a červenou stužkou vo vrkoči,

s korunou položenou do stále čistých prameňov,

s vôňou živice, otvárajúcou hroby našich dedov.

K nohám ti skladám demižón

trpkého vína našej plachokrutosti.

Prišiel som ti postaviť dom, Slovensko,

strechu z našej krvi,

okná z našej túžby učiť sa,

dvere z našej vysvietenej duše.

K nohám ti skladám tri klásky žita,

ktoré cestou zodvihol Boh na nemčianskom poli,

keď kráčal našou rozprávkovou krajinou...

Z ČINNOSTI

KONCERT HRADIŠŤANU

Dňa 13.11.2017 v evanjelickom kostole v Banskej Bystrici sa konal výnimočný koncert huslistu  a hudobného skladateľa, vedúceho FS Hradišťan Jiřího Pavlicu. V koncerte sa predstavilo  ojedinelé hudobné zoskupenie muzikantov na vysokej umeleckej a interpretačnej úrovni. Koncertné  vystúpenie 7 člennej cimbalovej hudby vynikajúcim spôsobom uvádzal samotný Juro Pavlica, ktorý súbor vedie od roku 1978 po vynikajúcom primášovi Jaroslavovi Václavovi  Staněkovi.  Dnes je súbor profesionálnym umeleckým telesom a venuje sa tradíciám Moravy v širších súvislostiach kultúry od dôb staroslovanských s témami hľadanie tajomstiev života od narodenia po smrť. V tvorbe vychádza zo zbierok skladateľov Františka Sušila, Leoša Janáčka, Bohuslava Martinů, Jaroslava Krčeka, textára Jána Skácela osobitne hudobnej kultúre  Horňácka, Podluží, ale aj Valašska, vážnej  hudbe, folku (Vl.Redl) a aj iným hudobným  kultúram napr. Japonsko, Afrika. Z ich tvorivej dielne vznikli kompozície - Zbojnícke písne moravské, Byla vojna u Slavkova, O slunovratu, Vteřiny křehké, Modlitba za vodu, Anděl strážny, Rozpomínaní, Láska, Vandrovali hudci. Koncerty robia v zostave: J.Pavlica husle, spev, Alice Holubová spev, Daniel Burda, Milan Malina cimbal, Roman Gil – kvinton, Milan Gablas – kontrabas,  Jozef Fojta – klávesy, perkusie – Výborná akustika, príjemný hlas, mnoho výnimočných myšlienok pre prítomnosť i budúcnosť, jedineční muzikanti a celková dramaturgia - dostalo sa veľkej pozornosti prítomných nielen na záver koncertu, kde pridávali, ale aj počas jednotlivých uvádzaných skladieb.      

S ÚCTOU A VĎAKOU                                                                                                                                                  

Dňa 17.11.2017 sa v Kultúrnom dome v Hrušove uskutočnilo vzácne stretnutie domácich matičiarov s vedením obce a predstaviteľov viacerých aktivizačných zoskupení, podieľajúcich sa na rozvíjaní verejnej i vnútornej záujmovej činnosti v tejto časti Hontu. Na podpore podujatia sa podieľali aj pracovníci Hontiansko ipeľského osvetového strediska vo Veľkom Krtíši. Hlavným zámerom stretnutia bolo v programe „Ponad Hrušov“ priblížiť verejnosti autentické prvky tradičnej hontianskej svadby. Po ukončení tejto časti stretnutia pod názvom „Úcta a vďaka“ starosta obce Ing. Pavel Bendík  spolu s predsedom MO MS Jánom Brlošom verejne poďakovali viacerým organizáciám a jednotlivcom za spoluprácu pri konaní Hontianskej parády, ale aj pri ďalších tradičných podujatiach počas celého roka. Záver slávnosti patril samostatnému programu členov matičného súboru Rebeli z Domu MS z Komárna „Život“, ktorý sa stretol s mimoriadnym ohlasom u divákov. Celé podujatie finančne podporili Fond na podporu umenia MK SR, Matica slovenská, BBSK a Obec Hrušov.

VÝBOR MO MS

             Dňa  4.12.2017 v matičnom dome  na Dolnej ul. 52 sa uskutočnilo posledné riadne zasadnutie  výboru MO MS. V úvode zasadnutia  predseda MO Pavol Boroň poblahoželal  decembrovým jubilantom a poďakoval viacerým členom výboru za aktívnu spoluprácu pri tvorbe mesačníka ZVON, za prednáškovú činnosť pri stretnutiach členov, za vedenie profesijných klubov a matičných súborov a za precízne vedenie hospodárenia MO MS v roku  2017. V ďalšej časti rokovania výbor MO MS vykonal kontrolu plnenia prijatých termínovaných úloh z predchádzajúcich zasadnutí v II. polroku 2017. Potom sa členovia výboru MO zaoberali prípravou vianočných podujatí, celkovým zámerom i jednotlivým podujatiam plánu činnosti na rok 2018,  novelizácii nájomných zmlúv o prenajímaní priestorov vo vlastníctve MO  a možnostiam riešenia starostlivosti o objekt na Hornej ul. 11. V ďalšej časti rokovania výbor MO riešil nové možnosti používania webovej stránky a novej mailovej adresy MO, schválil termín konania výročného zhromaždenia MO MS v roku 2018, prijatie nových členov a podporu  konaniu tradičného šachového turnaja k 25. výročiu vzniku SR o Pohár MO. Na záver členovia výboru MO zotrvali v krátkej rozprave o súčasných vnútorných i medzinárodných udalostiach, ale aj o súčasnej situácii v Matici slovenskej.

KUZMÁNYHO KRUH                                                                                                                                                                   

 Dňa 4.12.2017 v priestoroch evanjelickej fary na Lazovnej ulici sa uskutočnilo pravidelné  stretnutie členov Kuzmányho kruh, na ktorom prednášal dlhoročný pracovník Matice slovenskej, historik PhDr. Miloš Kovačka, ktorý po návrate domov k tomuto stretnutie napísal osobné  vyznanie: Kuzmányho kruh v Banskej Bystrici mám rád. Vedie ho Ing. arch. Dušan Čupka a má desiatky členov. V Banskej Bystrici udržuje oheň kresťanského kultúrneho povedomia prostredníctvom prednášok, ktoré sa organizujú spravidla jedenkrát za mesiac. Konajú sa (podľa možnosti) v posledný pondelok v mesiaci v historickom areáli – v budove bývalej evanjelickej školy. Pozývajú si prednášateľov, ktorí „prinesú“ a prednesú prednášku, ktorá zodpovedá odkazu Karola Kuzmányho, banskobystrického ev. farára a zakladateľa Spolku všeobecnej vzdelanosti v Banskej Bystrici. Stretávajú sa pravidelne už viac ako desať rokov. 4. decembra 2017 som mal česť v Kuzmányho kruhu opäť predniesť prednášku. Bola mojou  štvrtou v tomto spolku. Prednášal som o Ľudovítovi Štúrovi (2006), Pavlovi Dobšinskom (2008), Žilinskej synode a Jozefovi Bučkovi (2011) a tentoraz o Bardejovskom katechizme z roku 1581 – najstaršej slovenskej knihe (2017). Bola to pre mňa milá chvíľa. Nielen preto, že tému aktuálnej prednášky mám rád, ale i bystrických poslucháčov som si obľúbil. Sú živí, vnímaví, srdeční, vidno na nich, akú radosť majú z počutého. Pripomínajú mi školu – triedu, v ktorej je radosť vyučovať. Veď medzi poslucháčmi sedia žiaci dávnej  banskobystrickej školy: Belo Riečan napríklad. Tému, ktorú som predniesol bola primeraná času. Začal sa práve advent. A téma Malého katechizmu Dr. Martina Luthera – t. j. Bardejovského katechizmu je v tomto advente zvlášť priliehavou, adventnou, pretože je silno spätá s „očakávaním na Pánov príchod“. Ježiš Kristus je v Lutherovom katechizme prítomný takrečeno vo všetkých jeho čiastkach – článkoch viery: Otčenáš, Krédo, Krst svätý s Večera Pánova sú späté s Ježišovým vyučovaním, ustanovením sviatostí i s jeho odkazom. A zaujímavé, veľmi zaujímavé – dá sa povedať vzrušujúce – sú aj osudy Bardejovského  katechizmu, ktoré by Slováci mali poznať. Mali by vedieť, že tento katechizmus je nielen najstaršou, ale aj najvydávanejšou slovenskou knihou (vyšlo viac ako 312  edícií). Presne vypovedá o dávnych i nedávnych časoch. A poukazuje i na stav kresťanského života, je jeho indikátorom. V Bystrici som mal česť pripomenúť jeden z najvážnejších: Vysoká úroveň kresťanského života sa dosahuje zvesťou (ohlasovaním)  evanjelia a katechézou. Ak nerastie alebo upadá viera, príčinu hľadajte v slabej katechéze. Súčasťou prednášky bolo aj predstavenie knihy Bardejovský katechizmus z roku 1581 – najstaršia slovenská kniha. Potešilo ma, že vzbudila  mimoriadny záujem a pozornosť. „Zasvietila“ ako adventná svieca. 4.12.2017 snežilo. Rozhlas informoval o zápchach a kolónach na cestách. Jedna z nich „stála“ z Martina až po Strečno. Ale rýchlik Žilina – Zvolen a Zvolen – Žilina išiel takrečeno presne a hladko, podobne ako stretnutie Kuzmányho kruhu. Vďaka, milí Bystričania, za tento advent biely ako Vianoce. Prikladám fotografie Ing. Daniela Bulíka. Tá pec v rohu horí ako za starých čias! Úžasné!

NÁRODNÝ AUTOBUS DOBREJ VÔLE                                                                                                                                

 V dňoch 8. a 9.12.2017 matičiari z Hrušova, ako každý  rok, sa pripravili doma na tradičné návštevy starších i detí v domovoch sociálnych služieb seniorov a detských domovoch na západnom Slovensku. S podporou Matice slovenskej, Slovenskej sporiteľne, Hontiansko- ipeľského osvetového strediska vo Veľkom Krtíši, firmou Pritrans, ale najmä obce Hrušov a jej  materskou a základnou školou a mnohými obyvateľmi obce, deti zo súboru Ragačinka pod vedením manželov Jána a Anky Brlošovcov pripravili nielen veľmi milý a potešujúci program zvykov, piesní, vinšov a kolied vianočných, ale pre seniorov i deti  v Cíferi, Novej Dubnici,  Trenčíne a Novej Bani priniesli aj mnoho dobrôt a potrebných vecí, ktorými potešili. Súčasťou tohtoročného Autobusu dobrej vôle bolo aj krátke zastavenie sa Hrušovčanov u pána prezidenta i v poslaneckej snemovni NR SR, kde vytvorili nádhernú atmosféru tak potrebného ľudského porozumenia.

VIANOČNÝ KRUH

Dňa 11.12.2017 sa v matičnom dome uskutočnilo tradičné vianočné podujatie „Vianočný kruh“, na ktorom sa stretli členovia MO MS. Doslova čarovné potešenie pre srdcia všetkých prítomných pripravili najmladší matičiari - deti z detského súboru Dupkáčik zo ZŠ Spojová pod vedením Mgr. Vierky Potančokovej pod názvom „Vianočnô“ zostavenom z piesní, kolied a vinšov zo Šumiaca a Veľkej Lúky. Vzácne bolo aj poďakovanie za dary sv. Mikulášovi piesňou Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku... V programe sa ďalej pod vedením Mgr. art. Daniely Szeghö predstavili nadaní žiaci zo Súkromnej ZUŠ Róberta Tatára  na Okružnej ul. - Roxana Ansted, Hana Kečkešová, Adam Zvala, Nina Veselovská, Ján Kapusta,  Karin Laura Maráková, Martina Oravcová, Samuel Ragan, Max Paterson, Martin Laurinc, Daniel Vlček, Patrik Kvasnička. V ich podaní  odzneli skladby G. Kiráľovej, W. A. Mozarta,  CH. Webstera, Ch. Dancia, J. F. Haydna, I. Berlina, L. Šťastného a I. Nagya, ktoré  svojím pozorným vnímaním a následnými potleskami ocenili všetci prítomní. Na stretnutí odzneli aj mnohé vzácne myšlienky výnimočných osobností  národnej kultúry, ale aj odborné pohľady na vianočné zvyky v našom prostredí na strednom Slovensku, modlitby, koledy, piesne a vinše, s ktorými do programu prispeli aj členovia speváckych skupín súboru Partizán – Horehronci a Hronky. Celý program v závere vyvrcholil do úcty k starším a do pokory k uvádzaným  tradíciám Vianoc cez  spoločné  zaspievanie najkrajšej piesne Vianoc - Tichá noc, svätá noc a zavinšovanie slovami „Vianoce sú, keď do daru si dáme lásku, pohodu, keď sa na seba usmievame a máme dobrú náladu, keď ľudia k sebe blízko sú, Vianoce sú  pohladením pre dušu.“

N A  /N E /   P O S L E D N E J   S T R A N E ...

 BLAHOŽELÁME

2.1. JUDr. Martin LAŠŠÁK, 6.1. Mgr. Anita MURGAŠOVÁ, 7.1. Anna SEGEČOVÁ, 8.1. Anna BAHÝĽOVÁ, Jozef  KORYTKO, 15.1. Doc. PaedDr. Július LOMENČÍK, PhD., Zdenek RUŽINYI, 16.1. MUDr. Milan BOJO, 18.1. Anna ŠKAMLOVÁ, 21.1. Ing. Vladimír LAŠŠÁK, 24.1. Ing. Pavol SEČKÁR, CSc., 28.1. Darina TAKÁCSOVÁ, 29.1.  Elena CMARKOVÁ, 31.1. Ing. Branislav STYK.  

Želáme Vám, matičiari – januároví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia

a spokojnosti!

PROGRAM NA JANUÁR

4. – 31.1. 2018           NÁŠ SVET V NAŠOM MESTE 

Výstavka výtvarných prác detí

M: DMS, Dolná 52                  O: výtvarná sekcia MO MS

7.1.  9.00                   NOVOROČNÝ TURNAJ

                                  Šachový turnaj o Pohár MO MS k 25. výročiu vzniku SR

                                  M: SOU Kremnička                  O:  ŠK CVČ Junior, MO MS

8.1.  17.00                 OTVÁRAME ROK NOVÝ

                                  Zasadnutie výboru MO MS – plán činnosti roka 2018

                                  M :DMS, Dolná 52                     O: Výbor MO MS

15.1.  15.30                S ÚCTOU K ŽIVOTU

                                   Pripomenutie si 25. výročia vzniku SR a myšlienok Jozefa Škultétyho                         

                                   (70. výročie úmrtia – 19.1.1948)

                                   M: DMS Dolná 52                     O: Historická sekcia MO MS

22.1.   17.00               TRADÍCIE

                                  Stretnutie folkloristov k sviatku Troch kráľov a vzdanie úcty 110.      

                                  výročiu narodenia Ireny Tonkovičovej (31.1.1908)

                                   M: DMS, Dolná  52                       O: Národopisná sekcia MO MS

20.1. 19.00               CELOOBECNÔ ZHROMAŽDENIA LIPTOVSKÔ

                                  35. kultúrno-spoločenské stretnutie  obce rodákov z Liptova

                                  M: Dom misijného hnutia                  O: Obec liptovská pri MOMS

27.1.  10.00               POZNAJ A OCHRAŇUJ

                                  Výlet členov turistickej a vlastivednej sekcie MO MS do Martina –

                                  Múzeum Andreja Kmeťa

                                  M: Martin                                      O: Turistická sekcia MO MS

 8. - 15. - 22. – 29.1.  o 14.00   KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                          Tvorivé stretnutie  členiek klubu

                                          M: DMS, Dolná 52                             O:  KPČ  MO MS

8 - 15. - 22. - 29.1. o 14.00  KLUB SENIOROV  LIPA

                                             Kultúrno-spoločenské stretnutia členov klubu

                                             M: DMS, Dolná 52                      O:  Klub Lipa MO MS

11. - 18. - 25. 1.         TVORIVÉ STRETNUTIA

                                   členov speváckych skupín Hronky a Horehronci

                                   M: DMS, Dolná 52                         O: Národopisná sekcia MO MS

VINŠUJEME K NOVÉMU ROKU

Časy sa míňajú, beží rok za rokom – veľmi rýchlym krokom. Čo nám tento rok prinesie, to nám nie je známe. Všetko sa tu míňa a preto nech je každý šťastný v tomto novom roku, zdravia i peňazí nech má viac než trochu. Drahota, nemoce nech vás nesužujú a pokojné časy  nech vás sprevádzajú. To všetkým vám zo srdca a lásky vinšujeme.