Nesúď o veciach ako ten, kto niečo tupí,         

ani tak, ako by si to on želal,

ale usiluj sa vidieť veci tak,

ako je to v skutočnosti.

ČAS ZAMYSLENIA

            K napísaniu týchto slov ma priviedlo súčasné dianie, ktoré sa odohráva každý deň pred našimi očami, ku ktorému máme právo povedať svoje názory a očakávať, že sa nad vypovedaným z našej strany budú zamýšľať predovšetkým tí, ktorým sme dali svoje hlasy rozhodovať tak, aby konali dobro pre ľudí a našu domovinu. Zamýšľam sa nad tým, či to tak je, či dané sľuby sa aspoň čiastočne plnia, či to čo sa dnes u nás deje, je identifikovateľné a najmä zrozumiteľné pre ľudí. Preto pri zamyslení sa nad mnohým, čo ovplyvňuje našu prítomnosť, som sa snažil hľadať paralely v našej minulosti a najviac mi ich priblížili slová národného buditeľa Daniela Maróthyho: „My videli sme iné vetry nad sebou, blesky, inakšie moci okolo nás zúrili a my sme prežili a stojíme tu, hotoví k obeti za práva a pravdu milovaného národa. Preto nech je  pre nás, medzi nami zhoda a úcta k pravde a najmä svätá túžba k blahu a budúcnosti národa.“

            Z týchto jeho slov sa dá vyčítať, že ani v minulosti to nemali Slováci jednoduché, ani v minulosti nebolo všetko v náležitom poriadku, ani v minulosti sme sa nevedeli vždy dohodnúť na tom, čo je prospešné pre všetkých ľudí a asi aj preto v čase svojho žitia vyslovil pre svojich rovesníkov, ale aj pre všetkých nás, podnes platný odkaz prozaika a novinára Mila Urbana: „V rozhodujúcich chvíľach života musí zvíťaziť vyšší morálny princíp, v ktorom je obsiahnuté  ľudské svedomie, pravda a spravodlivosť.“

            Ak by sme sa v súčasnom žití držali tohto odkazu, určite by sme nemali medzi sebou  toľko problémov, určite by nebolo medzi ľuďmi toľko zloby, lebo by sme vedeli, že vo veciach národa a vlasti sa máme správať múdro a predvídavo vo všetkom, čo sa bytostne dotýka každého človeka. Hľadanie pravdy a spravodlivosti totiž vždy bolo ťažké, rovnako ako bolo ťažké  vykonávanie služby národu a zachovávanie vernosti k rodnému kraju. Myslím si, že „,obrodzovanie nášho života“ by sa nemalo stať pre „vyvolených“ spôsobom politického boja, ktorý, ako to dnes vidíme, sa neuberá k svetlu, ale skôr „zo svetla do tmy“. Žiaľ, mnohým „povolaným do služby “ akoby chýbala základná znalosť bežného života, akoby nechceli  nadviazať na skúsenosti starších, nevedeli pozitívnymi činmi pripútať k sebe generáciu stredných i tých mladších. V týchto súvislostiach sa nám treba zamyslieť aj nad dianím ulice. Ulica to sú stretávania, rozchody i ponáhľania, ulica to je príliv a odliv ľudských ozvien krokov, to je neustály pohyb, to sú zmeny a prúdenia v čase. Také sú od vekov ulice, na ktorých sa denne stretávajú ľudia. Ulica mlčí, občas sa smeje, je križovatkou nečakaných stretnutí i prekvapujúcich rozhodnutí a rozchodov. Ulica na svojom tvrdom lone vyhojdala kroky mnohých generácií, mala a podnes má svoje rázcestia, svoje zákutia, záhyby i dôverné kúty  -  kulisy ktoré ostávajú, len herci na nich sa z času na čas menia a premenlivé sú aj ich skutky, vnárajúce sa do nášho vnútra a osobitne do vnútra našej mladosti.

            Ulica je ako prístav, z ktorého sa denne rozbiehame do všedných i nevšedných bojov života, často s neistým koncom, a to by sme si mali všetci uvedomiť cez pripomenutie slov prvého slovenského profesionálneho novinára a národovca Daniela G. Licharda: „Prajem, aby sme sa my Slováci naučili svoje práva nielen poznávať, ale ich aj užívať, chrániť, brániť a tvorivo rozvíjať!“ Do verejného života predsa patríme všetci, či sme starí, alebo mladí, len správanie k tomu čo žijeme, je u každého iné, tak ako je u každého iná suma poznania a z neho potom vychádzajúceho konania. Každý z nás by si mal v prvom rade spytovať svoje svedomie sám pred sebou aspoň tak, ako si ho v rozhodujúcich chvíľach našich dejín spytovali predkovia. Zdedili sme po nich výnimočné bohatstvo ducha, zdedili sme po nich jedinečné klenoty kultúry, zdedili sme po nich vzácne vízie, potrebné pre každodenný život, zdedili sme aj veľa iného, čo si nám treba ctiť, ale zdedili sme aj to, čo nás nectí a toho by sme sa mali v každom jednom dni žitia vyvarovať.

          Tento čas priniesol pred nás nielen mnohé otázky, ale aj hľadanie odpovedí na otázku, ako ďalej? Tieto odpovede záležia len na každom z nás, či aj po štvrťstoročí samostatnosti nás majú v našom živote viesť ľudia, ktorí túto našu slovenskú samostatnosť nechceli. Ľudia, ktorí sa  výťahovými cestami dostali „na dobre platené miesta“ a naďalej pokračujú v znevažovaní   všetkého, čo naša mladá republika na svojej, nie celkom jednoduchej, ceste doma i v medzinárodnom meradle dosiahla. V tomto čase manipulujú s verejnou mienkou a verejne zneužívajú so zámerom uchopenia moci tragédiu nedobrovoľného odchodu dvoch mladých ľudí. Túto skutočnosť, ktorá sa stala a zasiahla veľmi hlboko do našich životov, odsudzujeme  vnútorne i verejne všetci. Dotýka sa nielen prítomnosti celého nášho života, ale je aj veľkým varovaním pre budúcnosť a určite sa s týmto brutálnym zločinom vraždy nikto z nás nemieni zmieriť. Žiadame o dôkladné vyšetrenie a čo najprísnejšie spravodlivé potrestanie  vykonávateľov i objednávateľov tohto ohavného činu. Prenášanie spravodlivosti na ulicu, a využívanie mladých, aj keď na oprávnené protesty, to určite nevyrieši. Najmä by nemali byť pritom ľudia, ktorí, v časoch nie tak dávno minulých, slúžili a podnes slúžia iným. Neverme na zázraky, ktoré nám sľubujú ti, ktorí už vyše štvrťstoročie si chodievajú pohodlne posedieť do vytapetovaných lavíc poslaneckých snemovní a zatiaľ toho pre ľudí veľa neurobili.

             Takíto ľudia určite nikdy nemali vzťah k rodnej zemi, nikdy sa s ňou nestotožnili, nikdy si neprečítali čo len jednu slovenskú rozprávku a povesť o dávnych časoch, v ktorých sú obsiahnuté obrovské klenoty ľudského bytia, v ktorých je veľká obrazotvornosť ľudského ducha, v ktorých je vysoká mravnosť a ušľachtilosť hlbokých myšlienok, v ktorých sú pre potomkov  naveky uložené najskvostnejšie odkazy o prastarých časoch života. A tu je namieste otázka: „Čím  je domov pre každého človeka?“ Pokúsim sa na túto otázku odpovedať cez slová, nami všetkými uznávanej morálnej autority, básnika Milana Rúfusa: „Domov je východiskový bod, ktorý si hľadá každý človek. Je to jeho počiatok i kritérium, je to znamienko autenticity a ľudskosti v nás. Beriem si z neho pri každej návšteve do svojho vnútra to najcennejšie, čo budem potrebovať pre horšie časy.“ Hľadajme preto najskôr spravodlivosť v sebe a nerobme zbytočné kroky, ušetrime si pohyb, ktorý sme si vopred nepremysleli, lebo by každý z nás mal  vedieť, že v živote sa „maturuje“ nakoniec. Nepodceňujme sami seba a neurážajme vlastný  národ, lebo ako to vyslovil národný bard Milan Rúfus, ktorý  mimoriadne citlivo vnímal našu prítomnosť a ostane navždy svedomím národa: „Uraziť národ je smutná vec. Byť urazeným národom je smutné, ale aj vysiľujúco ťažké.“

                                                                                                               Igor Kovačovič

PRIPOMÍNAME SI 

Pamätný meruôsmy rok 1848 v živote slovenského národa bol od svojho začiatku poznamenaný skúsenosťami starých ľudí, ktorí hovorili: „že tento rok bude v živote národov  pamätným.“ Z Francúzska sa začali do sveta šíriť myšlienky slobody a revolučné dianie sa postupne dotklo Portugalska, Španielska, Talianska, Anglicka, Turecka, Grécka, Nemecka i Rakúska, ktorého súčasťou bolo aj naše územie. Knieža Metternich zložil svoj úrad do rúk cisára Ferdinanda. Mešťania a študenti pod vplyvom viedenských udalostí žiadali slobodu tlače, novú ústavu, vytvorenie národnej gardy a zastúpenie mešťanov a sedliakov v sneme. Uhorský snem v Bratislave 15. marca ráno prijal zákony, ktoré likvidovali základy feudalizmu v Uhorsku a otvorili cestu k novému spoločenskému poriadku. Bolo zrušené poddanstvo a spolu s ním aj urbárske poddanské povinnosti, cirkevné desiatky, zemepanské súdnictvo, nezdaniteľnosť feudálov a priznané hlasovacie právo všetkým stavovským mestám. Tento výsledok sa priamo dotkol aj situácie na Slovensku, kde 19. marca 1848 na Hurbanovej fare v Hlbokom sa stretli viaceré významné osobnosti: J. M. Hurban, B. Nosák, P. Kellner Hostinský, K. Sucháč, J. Borik, M. Veštík, Ľ. Šulek, ktorí vyslovili obavy o Štúrov život,  ktorého po jeho poslednej reči na zasadnutí Uhorského snemu napadli fanatickí  maďarskí juráti rôznymi urážkami a hrozbami. Štúr v ohrození života povedal: „Veď ja hotový som  dnes za svoj národ umrieť, ale biť a ruvať sa po uliciach s beťármi nezodpovednými, to predsa len nemôžem, nesmiem pre svoju česť a pre česť národa.“ Dňa 27. marca 1848 bolo do Liptovského Svätého Mikuláša zvolané zhromaždenie, na ktorom boli prítomní už aj Š.M. Daxner, J.Francisci, S.B. Hroboň, M. M. Hodža, aby na ňom boli vyhlásené aj slovenské požiadavky „Liptovské žiadosti“, proti ktorým sa z Pešti výhražne  dvíhali prsty s tým, že vláda pošle do Liptovskej stolice vojsko urobiť poriadok, čo sa zakrátko aj stalo skutočnosťou. O mesiac neskôr 28. apríla 1848 však v Brezovej pod Bradlom J.M. Hurban zostavil a prečítal „Nitrianske žiadosti“. Zatiaľ čo do Viedne prichádzali žiadosti Chorvátov, Slovincov, Čechov, Moravanov, Poliakov, Srbov, tie slovenské chýbali. Ľ. Štúr však celý proces podávania žiadostí cisárskemu dvoru chápal  širšie a vyhlásil: „Život slovanský chce už konečne mať zjednotenie a nikdy viac roztrhovanie“, ale nezabúdal pri tom ani na slovenský národ, pre ktorý chcel vlastnú zem, ktorá sa mala od Uhorska oddeliť, žiadal vlastný provincionálny snem, osobitný ústredný úrad a úradnou rečou celého verejného života mala byť slovenčina. Dňa 20. apríla 1848  Ľudovít Štúr v Prahe na zakladajúcej schôdzi  Slovenskej lipy vyzval všetky slovanské národy k jednote slovami: „Naše spojenie je naša sila a naša sila je slabosť našich nepriateľov. Ak sa slovanské národy spoja, nebudú viac sluhami, ale budú tým, čím budú sami chcieť. Aj keď budú Slovanmi, budú slobodnými, budú aj Čechmi, Poliakmi, Chorvátmi, Srbmi, Slovákmi.“ Jeho slová, zverejnené v prevolaní „Slovania, bratia!“, sa stali výzvou k príprave zjazdu slovanských národov v Rakúsku. Výsledkom celého tohto revolučného obdobia bolo 10. mája 1848 celonárodné zhromaždenie v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde bol  prijatý celonárodný program „Žiadosti slovenského národa“. Týmto programom sa slovenskí politickí vodcovia vyslovili za vytvorenie základných podmienok pre slovenský národ i zväzku slobodných slovanských národov, čo verejne prezentovali v dňoch 2. a 3. júna  1848  na Všeslovanskom zjazde v Prahe.

PRE POTEŠENIE       

K MLADOSTI                                                                                                                                                                                                   

 Ján Botto

(úryvok)

Čože tak vädneš, mladý svet?!                                                                                                                                                           

 čos´ tak pletieš po tej zemi                                                                                                                                                                    

 s opustenou vzdol hlavou?                                                                                                                                                                      

 Čo značia tie tvoje dumy? -                                                                                                                                                             

Piesne treba, víchru treba!                                                                                                                                                                     

 čo zatrasie štyri strany,                                                                                                                                                                     

 a svet starý padne v rumy!                                                                                                                                                        

 Piesne treba, blesku treba!                                                                                                                                                               

 čo krížom - krážom dva svety –                                                                                                                                                       

 strelou Peruna preletí.                                                                                                                                                                           

Čo zažne srdcia mladosti                                                                                                                                                              

 v požiar veľkých obetí.                                                                                                                                                                          

 Novej piesni zaznieť treba!                                                                                                                                                                        

pieseň, mladosť, hodnej teba!                                                                                                                                                                 

 Čo zhrmí jak na počiatku,                                                                                                                                                              

 i vyvolá z života zmätku –                                                                                                                                                                            

  nové svety, nových ľudí!

Z BOŽEJ LEKÁRNE              

ŽIHĽAVA patrí k našim najlepším liečivým bylinám na čistenie a tvorbu krvi. Je liečivá počnúc od koreňa, cez stonku, listy, až po kvet. Žihľava je najlepšia bylina  na čistenie  a tvorbu krvi. Odporúča sa na jar urobiť si až štvortýždňovú kúru. Každé ráno pred raňajkami treba vypiť pol šálky a počas dňa ďalšie dve šálky po dúškoch. Čaj pijeme bez cukru, tí citlivejší si môžu pridať trocha mäty, alebo harmančeku na zlepšenie chuti. Žihľava odvádza z organizmu vodu, znižuje náchylnosť na prechladnutie a pomáha aj pri reumatizme. Ozbrojte sa na jar nožnicami a rukavicami a vyberte sa do prírody. Budete mať oveľa väčšiu radosť, keď si liečivé byliny nazbierate sami, aj keď sušenú žihľavu dnes dostanete v každej lekárni.

LIEČEBNÁ KÚRA S BYLINAMI 

Bylinné kúry treba podľa potreby a nemoci robiť predovšetkým na jar a na jeseň v trvaní troch týždňov. Denne treba vypiť aspoň tri šálky čaju a to po hltoch, medzi ktorými sú dlhšie časové intervaly. Odporúča sa piť jednu šálku pred raňajkami po hltoch a cez deň si podeliť ďalšie šálky. Z času na čas sa každému človeku stáva, že nemôže z rôznych príčin zaspať a preto vám ponúkame špeciálny jarný čaj na čistenie krvi a proti nespavosti. Je to zmes: 50 g  kvetu prvosienky, 25 g kvetu levandule, 10 g ľubovníka (trezalky), 15 g plodov chmeľu, 15 g koreňov púpavy, 50 g mladých výhonkov z bazy,15 g žihľavy a 5 g koreňa valeriány. Túto zmes  treba v šálke zaliať horúcou vodou a nechať stáť  3  min. Pije sa po dúškoch pred spaním s trochou medu. Takýto čaj odstraňuje nervové poruchy, bolesti hlavy, migrény, pomáha čistiť obličky a krvný obeh.

PRANOSTIKY MESIACA                                                                                                                                                                   

Aprílový sneh pole hnojí, dážď požehnáva. Keď duní v apríli hrom, nebojí sa mrazu strom. Keď v apríli hojne vietor duje, stodola sa naplňuje. Keď apríl vyčíňa, býva mnoho sena a obilia. Ak prší na Veľkonočnú nedeľu, bude málo krmu a suché leto. Na Ďura je vždy lepší sneh ako dážď. Ďurova kvapka hodná je dukát, lebo v ten rok zemiaky aj na kamennej lúke narastú. Na sv. Vojtecha bude pekná potecha.

Z ČINNOSTI     

UŽ SA FAŠIANG KRÁTI                                                                                                                      

V dňoch 9. – 11. 2.2018 sa v Čiernom Balogu konal už 23. ročník podujatia „Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti“, ktorý spoločne pripravili Obec Čierny Balog, OZ Kýčera, Komunitné centrum a MO MS v spolupráci s SOS v Banskej Bystrici a n.o. Čiernohronská železnica. Prvý deň  9.2. 2018 bol venovaný deťom a v programe pre nich vystúpili detské súbory Detvanček, Šťastné detstvo a Malá Kýčera. Druhý deň 10.2.2018 sa začal pri kultúrnom dome tradičným jarmokom remeselníkov, fašiangovou zabíjačkou, súťažami v rezaní dreva a vo varení trhancov a festival pokračoval pochôdzkou účinkujúcich „Bursovníci idú“ po dvoroch v miestnych častiach Komov, Fajtov, Dobroč a Krám. Večer sa v KD uskutočnil program „Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy“, v ktorom účinkovali „pochôdzkári“ zo súborov Ponitran, Vepor a Kýčera spolu s ĽH Jána Maka, ŽSS Trnki a FS Detvani. Po skončení programu v sále najskôr manželia Hrabovskí pre záujemcov otvorili školu tanca, ktorá potom pokračovala tanečnou zábavou „do rána bieleho“. Záverečný deň 10.2.2018 sa začal vystúpením heligonkárov z celého Slovenska a tohtoročné fašiangovanie uzatváral program „Povedali naši vašim“, v ktorom účinkovali vysokoškolský FS Mladosť z B. Bystrice spolu s FSk Brezinky z Polomky. Návštevníci fašiangových dní v Čiernom Balogu si mohli v KD pozrieť zaujímavú výstavu cedíl a kožúškov i expozíciu tradičnej balockej izby. Atrakciou aj tento rok bolo fungovanie vláčika Čiernohronskej železnice z osady Dobroč až do osady Nový Krám. Fašiangové podujatie v Balogu vyvrcholilo v utorok 13.2.2018 programom domácej skupiny Kýčera „Pochovávanie basy“.

VÝBOR MO MS                                                                                                                                                         

 Dňa 5.3.2108 v matičnom dome sa uskutočnilo tretie zasadnutie výboru MO MS v roku  2018, ktoré viedol predseda MO JUDr. Pavol Boroň. Po úvodnom privítaní a poblahoželaní marcovým oslávencom vykonal kontrolu plnenia prijatých úloh, prijatých na minuloročnom  výročnom zhromaždení a počas priebehu roka 2017. Konštatoval, že MO MS predložil do grantovej komisie MS 2 projekty vypracované Mgr. Anitou Murgašovou – Hronfest - čítanie z diel J.C. Hronského mládežou z banskobystrických škôl a obnovenie činnosti sekcie pre  Slovákov žijúcich v zahraničí. V ďalšom výbor riešil zrušenie účtu MO v Centrálnom depozite SCP a konštatoval uzatvorenie prenájmu priestorov na Hornej ul. pani Hričovskou, ktorá splatila svoj dlh. Ďalej informoval členov výboru MO MS o stave financií na účtoch MO vo VÚB a Tatrabanke. Potom členovia výboru prerokovali možnosti účasti členov MO na celonárodných slávnostiach MS na Devíne i na ďalších podujatiach, ktoré sa budú konať v rámci Literárnej Banskej Bystrice. Na záver stretnutia predseda poblahoželal ženám k MDŽ a pani Hilda Chlumecká predniesla vlastnú poéziu venovanú tomuto významnému sviatku.

LITERÁRNA BYSTRICA                                                                                                                                 

 V dňoch 19. – 23.3.2018 ŠVK -LHM, Verejná knižnica M. Kováča, Centrum nezávislej kultúry Záhrada, Informačné centrum mladých, CVČ  Junior, Odbočka  SSS, Fakulta dramatických umení AÚ, Univerzita M. Bela a Mesto Banská Bystrica pripravili 22. ročník   festivalu  Literárna Banská Bystrica, venovaný pamiatke Mikuláša Kováča. Počas jednotlivých dní sa uskutočnili viaceré prednášky, besedy, súťaže, prezentácia autorskej  tvorby, divadelné predstavenia i zážitkové podujatia  pre žiakov základných škôl. Dňa 19. marca účastníkov zaujali dve vzácne spomienky, venované  literárnym dielam Mikuláša Kováča (Môj otec Miki) a Ladislava Balleka (Pisárov dlhý zápis – vŕškom pamäti). Dňa 20. marca to bola prednáška „Štefan Žáry a nadrealizmus“ a stretnutie zamerané na autorskú tvorbu Júliusa Lomenčíka „Slovo, pamäť, región“. Dňa 21. marca sa uskutočnila súťaž  v interpretácii poézie a prózy i vlastnej tvorby študentov stredných a vysokých škôl „Kováčová Bystrica“, členovia krajskej pobočky Spolku slovenských spisovateľov (M.Bielik, P.Dinka, P.Mišák, R.Michelko, Š.Cifra, I.Válek, D.Mikolaj a J.Tazberík) prezentovali  v Univerzitnej knižnici vydania svojich autorských diel a divadlo Akadémie umení uviedlo  vo Veľkom divadelnom štúdiu divadelnú hru „Hra na Ľuda Ondrejova“, ktorou priblížilo  nútený pobyt spisovateľa v rokoch 1952 – 1953 na Čiernom Balogu. Dňa 22. marca sa podujatia začali besedou s autorkou knihy „Bylinkáreň starej mamy“  Elenkou Cmarkovou, pokračovali predstavením knihy Milana Magulu „Rybájky a Rybonmoty“ a deň bol zavŕšený v Centre nezávislej kultúry Záhrada monodrámou Adriány Gandžalovej „Anna“ na motívy Anny Kareninovej od L.N.Tolstoja. Záverečný deň festivalu 23. marec patril najskôr prezentácii tvorby členov literárneho klubu LITERA 2 a ich hostí „Burza literárnych talentov“ a festival vyvrcholil vo Verejnej knižnici M. Kováča na Fončorde zážitkovým podujatím pre žiakov základných škôl „Noc s Andersenom“.

NOSITELIA TRADÍCIÍ                                                                                                                                                   

 V nedeľu 25.3.2018 v Mestskom dome kultúry v Brezne sa uskutočnila regionálna súťažná prehliadka folklórnych skupín, ktorú pripravili pracovníci Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici, vrátane postupovej súťaže v sólovom tanci v rámci podujatia Šaffova ostroha. Pred divákmi v sále sa svojimi programami postupne predstavili folklórne skupiny z Heľpy,  Závadky nad Hronom, Bacúcha, Polomky, Čierneho Balogu a Sliača a spolu s nimi sóloví taneční zo súborov Matičiarik, Bystrina a skupiny Kýčera. Laureátom  prehliadky a priamym postupujúcim na krajskú súťaž nositeľov tradícií, ktorá sa uskutoční  26.4.2018 v Dobrej Nive sa stala skupina Brezinky z Polomky. Odborná porota na postup odporučila aj skupinu Bacúšan z Bacúcha a navrhla možnosť postupu aj pre skupiny    Závačan zo Závadky nad Hronom a Kýčera z Čierneho Balogu. Na krajské kolo súťaže sólistov tanečníkov, ktoré sa bude konať 14.4.2018 vo Zvolene, porota odporučila zúčastnených členov súborov Matičiarik a Bystrina.

N A  /N E /  P O S L E D N E J    S T R A N E...

B L A H O Ž E L Á M E

2.4. Mgr. Anna NEMCOVÁ, 3.4. Ing. Ján ĎURICA, 7.4. Ing. Milota KLIMENTOVÁ, 8.4. Jaroslava HANUSOVÁ, Hvezdoň HRUŠOVSKÝ, Ján KORYTKO, 10.4. MUDr. Karol MIKA, Tatiana RUSCHOVÁ, 19.4. Doc. Ing. Kamil CEJPEK, CSc., 21.4. Dušan BAJČI, 22.4. Rastislav UHRIN, 24.4. Igor KOVAČOVIČ, 28.4. Gabriela BALOGHOVÁ.

Želáme Vám, matičiari – apríloví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia

a spokojnosti!

PROGRAM NA APRÍL

VEĽKONOČNÉ PRÁZDNINY  29.3. – 2.4.2018

3. -  30.4.            JARNÉ MOTÍVY

                           Výstavka výtvarných prác detí

                           M: DMS, Dolná 52                      O:  výtvarná sekcia MO MS

9. 4. o 17.00         VÝBOR MO MS

                             Štvrté  riadne zasadnutie v roku 2017

                             M: DMS, Dolná 52                        O: Výbor MO MS

12.4. o 17.00        KORENE A KRÍDLA

                             Slávnostné zhromaždenie k 25. výročiu vzniku MC UMB pre Slovákov

                             žijúcich v zahraničí

                             M: aula Rotunda                           O: MC UMB

13.4. o 18.00        KONCERT  TELGÁRT

                             Slávnostný koncert k jubileu folklórnej skupiny Telgárt

                             M: sála GAS                                 O:  Obec Telgárt, SOS

18.4. o 15.00      OSOBNOSTI A UDALOSTI

                            Stretnutie členov MS k 125. výročiu vzniku MSS v Martine

                            Beseda k 115. výročiu narodenia F.K. Veselého s J .Karvašom

                             M: DMS, Dolná 52                      O: Výbor MO MS

21.4. o 10.00      SPOZNÁVANIE

                           Vlastivedná vychádzka členov MO MS a klubu Lipa – prehliadka vodnej nádrže

                           M: Dobrá Niva                               O: Turistická sekcia MO MS 

27.4. o 19.00       HRAJTEŽE MI, HRAJTE

                           Koncert ľudovej hudobnej kultúry zo stredného Slovenska

                            M: Aula Beliana                            O: Rádio Regina a PKO

29.4. o 10.00      NOSITELIA TRADÍCIÍ

                           Krajská prehliadka programov dedinských skupín BBK

                           M: KD  Dobrá Niva                             O: POS Zvolen

9., 16. a 23.4. o 14.00  KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                    Tvorivé stretnutia členiek klubu

                                    M: DMS, Dolná 52                                 O: KPČ MO MS

9., 16., 23. a 30.4. o 14.00    KLUB SENIOROV LIPA

                                               Kultúrno-spoločenské stretnutia členov DC Lipa

                                               M: DMS, Dolná 52                       O: DC Lipa MO MS

 5., 12.,  19. a 26.4.  TVORIVÉ STRETNUTIA

                                 Členov speváckych skupín  FS Partizán

                                 M: DMS, Dolná 52                                 O:  Hudobná  sekcia MO MS

UPOZORŇUJEME

VŠETKÝCH ČLENOV MO MS V BANSKEJ BYSTRICI         

        *NA ZAPLATENIE ČLENSKÉHO PRÍSPEVKU  za roky 2017 – 2018, nakoľko z členského zabezpečujeme pravidelný matičný život v našom meste a podporujeme konanie  všetkých podujatí, na ktoré vás každý mesiac čo najsrdečnejšie pozývame.

       * MESAČNÍK ZVON  môžete získať (aj staršie čísla) pri osobnej návšteve  každý pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 hod. v našom matičnom dome a prečítať si ho môžete aj na webovej stránke MO MS www.maticabb.webnode.sk

         *  NA ZMENU MAILOVEJ ADRESY  MO MS. Ak nám chcete posielať vaše návrhy, žiadosti, články a pripomienky, nová mailová adresa MO MS je  momaticabb@gmail.com

         * Na prípravu KONANIA VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA  členov MO MS, ktoré by sa malo uskutočniť v termíne 28.5.2018 o 16.00 hod. v matičnom dome na Ulici Martina Rázusa.

Z pera Turčína Poničana

Ej, točí sa mi, točí...

tá moja makovca ani ringišpíle. Aj som sa kcev dozvedieť, čo sa to tam v Prešporku deje, aby som nebov za sprostího. Tak som zapov aj radio, aj šecky tie naše spravodlivie televíznie štácie. A viete, čo som sa dozvedev? Že šeci na Slovensku kceme novie volby. Teda aj ja, iba že o tom neviem. Tak to aspom vravia v tej najobjektívnejšej jednostrannej televízii. A tí to misia vedieť, keď im radia až hen spoza mora. Veru som hútav, čo robiť. Do krčmy som nekcev ísť, lebo tam sa ešte onakvejší politici ako v parlámente a tak som, ani neviem ako, zaspav zo sliepkama. Nuž a v tom najlepšom, hádam o pov noci, ma dačo drglo do pleca. Keď sa mi rozlepili škamre, zbadav som dáku bielu mátohu pri posteli. Kuknem lepšie a nekcev som veriť vlastním očiam. Veď to vám bov duch učoka Ondra.

• Kubko, vstávaj! – tak sa mi privrávav. –Načim sa nám pozhovárať. –
• Učok Ondro, a čo oni tuná? Veď sa už dva roke na onom svete. –
• Jáj, syn môj, vraj veční spánok, čerta starýho. Dakerí z toho parlámentu, čo nám kcú len dobre, robia teraz taký cirkus, že by aj mŕtvyho zobudili, ako sa aj udialo. Z volbáma to máš ako s fotbalom, kerí prehrajú, vinia šeckých naokolo. –
• Ešte, že to dá naporiadok ten z paláca. Aspom vravev, že misí zjednať zmierenia. –
• Myslíš takô, že buď budete tancuvať ako pískam ja, alebo sa poberte tahet? –
• Ja vám, učok, neviem komu veriť. Či tím, čo to naše gazdovstvo o volačo zlepšili, a či tím, čo vravia, že čo nespravia oni, je zlô. –
• Kubko, tu je každá rada hodna euro. Ale jedno je istô, že tí, čo teraz robia najväčší huriavk, si myslia že oňahdy sa štrngalo len za ich teplie miestočka a

.........

a vtedy som sa zobudiv. V televízore ukazovali, ako v Prešporku utláčaní ľudia demonštrovali aj za tích, z hladových dolín, kúsok za Sencom, kde sa už končí svet a ja som bov naozaj rád, že sa učok Ondro nedoživ toľkej „radosti“.