Zabaľme osud náš do veľkej  pravdy –

na svojom vždy len sami Slovensko 

riadiť vlastnými záujmami.                                  

(Marián Žiar: Aj tisíc rokov po tvorení)      

SLUŽBA  NÁRODU

     Vzťah k národu a vlasti u každého človeka sa začína utvárať v rodine od detského veku a pri správnom vedení životom sa stáva krédom pre každý deň, ktorý napĺňa potom zásadnými postojmi k všetkému, čím žije. K podstate  týchto postojov patrí šírka a najmä hĺbka poznania, ktoré  človek nadobúda cez výsledok svojho intelektu. O tejto „službe“ národu sa pri imatrikulácii nových študentov na Vysokej škole technickej v Bratislave v roku  1939 vyslovil Jur Hronec, ktorý bol výnimočnou osobnosťou slovenského školstva a kultúry,  týmito vetami: „Vy slovenskí mládenci musíte si uvedomiť, že pred vami stojí veľký úkol, hospodársky povzniesť Slovensko a k tomu potrebujete dôkladné a veľké znalosti, vytrvalú a dôkladnú prácu. Niet krajšieho a vznešenejšieho ako práca, ktorá vám vyplní život.“

     Vychádzajúc z jeho slov sa zamýšľam nad iným odkazom, platným pre každý čas nášho žitia, v ktorom nevieme z času na čas zaujať postoj a priamo vysloviť svoj názor, a: „niekedy nám musia pomôcť iní, aby sme mohli nazrieť do vlastného srdca.“ Ak máme  nazerať do vlastných sŕdc, mal by každý z nás o tom, čo k nám po stáročia patrí, vedieť čo najviac. Preto sme si v tom našom živote pomenovali tento rok – Rokom úcty k rodiskám, v ktorom by sme mali priam jednoznačne vedieť, čo znamenajú slová – národ a vlasť. Proces formovania slovenského národa v dejinách má svoje riadne medzníky a v rámci týchto medzníkov aj osobnosti, bez ktorých by tento proces nebol. Niekedy sa mi zdá pri tom všetkom, čo prežívame v prítomnom živote, že sme na skutočnosť byť národom, ktorý si ctí  svoje dejiny a osobnosti v nich, ešte nedorástli a nepočúvame odkazy predkov. Skôr sme ochotní  počúvať pokyny iných, nevieme sa nad nimi zamyslieť a rozumne zvážiť, čo to pre nás prinesie a potom konať. Z času na čas by mali chvíle nášho žitia postáť a dať možnosť  vypovedať čosi viac o vnútornej sile človeka. Pred desiatimi rokmi – 18. mája 2008  v Štúrove sa na pôde matičného domu konali prvé bohoslužby, ktoré predložili pred ľudí odkaz tvorcu slovanskej vzájomnosti Jána Kollára: „Národnosť a nábožnosť sú sestry, lebo láska k národu to nie je šovinizmus, to je niečo pravé, čo dáva jasný duchovný profil každému človeku a tým aj každému národu. Duchovný a ľudský profil potom prináša národu zdravý pohľad na svet v prítomnosti, zdravé povedomie i zdravé perspektívy do budúcnosti a v týchto perspektívach je nielen úcta k minulosti, úcta k národnému životu prítomnosti, ale aj veľká nádej, lebo ak je národ zdravý, prinesie do života svojho i do života iných výnimočný vklad  ľudskosti.“

     V tomto májovom čase sa nad tým, čo sa okolo nás doma i vo svete deje, zamýšľam cez  slová Milana Rastislava Štefánika, ktorého chápanie národného života Slovákov bolo  nadčasové: „Náš dlh voči rodnej zemi môžeme splatiť len vtedy, ak budeme  žiť a hovoriť pravdu.“  A hovoriť pravdu by sme mali my Slováci v našom materinskom jazyku a vo vzťahu k verejnému životu v našom spisovnom jazyku, ktorého 175. výročie kodifikácie si v tomto májovom čase pripomíname. A pripomíname si aj oveľa viac historických medzníkov, ktoré v priebehu rokov smerovali k národnej svojbytnosti. Takými je 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda, 170. výročie Žiadostí slovenského národa, 100. výročie Deklarácie slovenského národa, 100. výročie oživotvorenia Matice slovenskej, ale aj výročia narodenia slávnych mužov nášho národa - 205. výročie Antona Bernoláka, 190. výročie   Pavla Dobšinského, 130. výročie Martina Rázusa i 100. výročie smrti Milana Rastislava Štefánika. Mali by sme splatiť náš dlh voči týmto jedinečným osobnostiam, ktoré v čase svojho žitia zjednocovali národ a viedli ho tak, aby v budúcnosti mohol ísť vlastnou cestou a vytvoril v každej generácii úctu k slovenským Božím prameňom - k slovenskému slovu, slovenskému národu a slovenskej otčine. V tomto vzťahu chcem pripomenúť všetkým odkaz  Martina Rázusa: „Bráňme si slovenský svojráz, lebo ten zasahuje až na dno duše a ukazuje sa  v našom pomere k svojmu ja, k rodine, spoločenstvu, k chrámu, k školám, národu a celému svetu. Ukazuje sa v chápaní životnej pravdy, mravu i ľudského charakteru.“

     K tomu, čo dnes  už dvadsaťpäť rokov máme, nás zaväzujú aj ďalšie medzníky histórie – Memorandum národa slovenského, Clevelandská a Pittsburská dohoda, Deklarácia slovenského národa. Nezabúdajme, že je to naše dedičstvo  a dedičstvo je niečo, čo v živote preberáme do vlastníctva, s čím sa stotožňujeme, čo včleňujeme do našich životov, a tým aj zodpovednosť pred svetom. Lebo kamkoľvek prídeme, všade sa nás opýtajú – odkiaľ  prichádzaš a čo ponúkaš? A my Slováci máme čo ponúknuť z našej bohatej histórie i z našej prítomnosti a preto by sme mali pred svetom stáť ako rovnocenní, len si to nesmieme kaziť sami. Chce to v prvom rade ctiť si svoj jazyk a nie ho nahrádzať slangovými výrazmi, ktoré s obľubou používajú „celebrity“ v našich médiách i na mnohých verejných podujatiach, chce to viac pozornosti venovať jazykovej i rétorickej výchove našich detí v školách, chce to  v praxi dodržiavať platný jazykový zákon, chce to nešpekulovať v médiách o zmene štátnej hymny i ďalších symbolov našej štátnosti, chce to poctivo opatrovať vzácne kultúrne dedičstvo, aby „vernosť k svojeti“ sa stala súčasťou každodenného života nás všetkých. V tom bola v dávnych časoch  múdrosť predkov,  v tom bola  osudovosť a v tom bola prezieravosť štúrovcov i všetkých ich pokračovateľov a preto si ich aj po stáročiach vysoko ctíme a ich nadčasové odkazy preberáme do nášho súčasného života. Škoda, že nie všetci, ale zo skúsenosti vieme, že medzi čistým zrnom sa vždy nájde aj kúkoľ a ten, ak chceme mať dobrý čerstvý chlieb, mali by sme vyčistiť a potom spáliť. Oheň totiž očisťuje nielen telo, ale aj dušu človeka, aby vedel v každom čase hýbať ľudskými citmi a aby bola požehnaná cesta, po ktorej kráčame. Len tak budeme môcť naplniť aspoň čosi z odkazu dávnych čias vyslovenom  Jurajom Fándlym: „Boh nám udelil dar vlastnej reči a vlastného rozumu. Usilujme sa už raz, bratia, vlastnou slovenskou rečou, svojím rozumom, svojimi písmami a knihami náš národ, naše meno, našu rodinu, keď už nie ku zlatému, tak aspoň k striebornému veku povýšiť.“

                                                                                                        Igor K o v a č o v i č

PRIPOMÍNAME SI

SMRŤ GENERÁLA                                                                                                                                                                                 

( Svedectvo občana dediny Mošovce pána Taraša z obce Blatnica z roku 1970, vtedy vo veku  cca 75 – 80  rokov, svedkovia: Fridrich Gregáň, Banský Studenec 173, Jozef Macek, Eva  Fridrichová – Gregáňová a Gita Čechová-Maceková, všetci s trvalým bydliskom  Bratislava)    

     Skupina uvedených svedkov rozpravy s pánom Tarašom v tom čase boli na turistickej túre: Krížna – chata pod Borišovom – Gaderská dolina – Blatnica. Poslednú časť dvojdňovej túry sme mali zástavku pri prvých dokoch v blízkosti potoka na začiatku obce Blatnica. Z jedného z blízkych domov vyšiel starček, predstavil sa priezviskom Taraš, s ktorým sme nadviazali rozhovor. Z jeho rozprávania vyplynulo, že bol účastníkom – vojakom v 1. svetovej vojne, bol nasadený v bojoch v Taliansku pri rieke Pijava ako aj na iných miestach, okrem iného aj na letisku Ivanka pri Bratislave ako delostrelec. V tejto spojitosti prišla reč aj na haváriu lietadla, v ktorom zahynul generál M. R. Štefánik a s nim aj niekoľkí dôstojníci talianskej armády, ktorých mená sú uvedené na pamätnej doske mohyly na Bradle. Ujo Taraš hneď reagoval vetou: „Keby ste vy vedeli, ako to vtedy bolo.“ Bol pri obsluhe jedného z diel, ktoré boli v blízkosti letiska. Bolo im oznámené českými veliteľmi, že sa očakáva prílet lietadla a z príležitosti príletu lietadla do blízkosti priestoru letiska vypália slávnostnú delostreleckú salvu. Prítomní vojaci nemali informáciu o tom, o aké lietadlo ide a aké osoby v ňom priletia. Slávnostné salvy sa vždy strieľajú so slepými nábojmi, ale delostrelci dostali rozkaz nabiť delá ostrými nábojmi. V okamžiku príletu lietadla do blízkosti letiska dostali povel PÁĽ. Lietadlo bolo zasiahnuté a nasledoval jeho pád. Tiež ujo Taraš bol svedkom a videl na vlastné oči, ako jeden z prítomných dôstojníkov po havárii lietadla jednu z ležiacich osôb osádky lietadla na zemi zastrelil. Toľko zo svedectva priameho účastníka havárie lietadla CAPRONI, uja Taraša na letisku Ivanka pri Bratislave. Nič viac, nič menej. Tento jednoduchý človek, starček, ujo Taraš nemal žiaden dôvod si vymýšľať a klamať. Určite tento  človek - pamätník už dávno umrel, je veľmi pravdepodobné, že žijú doposiaľ ešte nejakí  členovia z jeho rodiny, alebo iné osoby, ktorým tiež túto príhodu vyrozprával a stálo by za to zainteresovaným historikom týchto ľudí vyhľadať a potvrdiť jeho výpoveď s tým, že niektorá z tých osôb môže vedieť aj viac o udalosti, než vypovedal nám štyrom ujo Taraš. Česť pamiatke generála Milana Rastislava Štefánika ako jedného z mála Slovákov, ktorí urobili vo svete nášmu národu vynikajúcu povesť, ako vysoko vzdelaného človeka, vedca, astronóma, politika, generála francúzskej armády. Veľmi sa Štefánik pred osudným tragickým dňom tešil, že po mnohých rokoch vstúpi na slovenskú zem, navštívi svojich najbližších vo svojej rodnej obci Košariská, rodný dom, v ktorom prežil svoje detstvo. Štefánik sa toho okamžiku nedožil, čo je obrovská tragédia osudu a života, o ktorú sa postarala niektorá konkrétna osoba bývalého Československa.   

Banská Bystrica 10.04.2017                                     Doc. RNDr. Fridrich Gregáň, CSc.        

PRE POTEŠENIE 

KRÁĽOVOHOĽSKÁ

Samo Chalupka (úryvok)

Nad Kráľovou hoľou čierne mraky stáli,

tam náš milý národ v ťažkom nám je žiali.

V tom našom národe, zle  to tam nedobre:

krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre. 

Do Kráľovej holi bijú hromy z neba:

Hoj, ktože zastane náš národ, za teba? 

Bystrí  už šuhaji na surmity hudú,

boli časy boli: dá Boh - ešte budú!

Z BOŽEJ LEKÁRNE:                                                                                                                                    

Púpava - Listy sa zbierajú pred kvitnutím, kvety v máji, korene na jar, alebo na jeseň, kvetné stonky v čase kvitnutia. Celá rastlina má liečivú silu. Púpava pomáha pri vleklom zápale pečene, pri cukrovke, pri svrbení kože, lišajoch a vyrážkach. Zlepšuje zloženie žalúdočnej šťavy, čistí žalúdok, uvoľňuje žlčové kamene, pomáha pri žltačke. Recept na sirup: Za dve plné priehrštia kvetov sa vložia do 1 litra studenej vody, pomaly sa uvedú do varu, nechajú sa raz zovrieť a odvar sa nechá stáť po celú  noc. Nasledujúci deň sa nechajú kvety na site odkvapkať a dobre sa povytláčajú. Do vytlačenej šťavy pridáme 1 kg cukru a pol citróna pokrájaného na kolieska. Šťava sa dá na platňu krátko povariť a po odparení musí vychladnúť tak, aby z nej vznikol  mierne tekutý sirup.

 Lastovičník - V starých knihách o liečivých bylinách sa uvádza pod názvom zlatý koreň. Vyskytuje sa najmä na južných svahoch lesa a pri plotoch, kvitne od mája až do jesene a jeho listy pripomínajú listy duba. Zo stonky a koreňa lastovičníka sa získava oranžová hustá šťava, ktorá sa odporúča používať so žihľavou a mladými výhonkami bazy pri leukémii. Jednorazovo  pôsobí aj pri chorobách žlčníka a obličiek. Šťavu treba piť zriedenú s vlažnou vodou po dúškoch celý deň. Zvonku sa používa pri kožnej rakovine, lupienke, kurích okách, bradaviciach, lišajoch i pri šedom zákale. Šťava zmiešaná s rozpusteným bravčovým sadlom v pomere 5 gramov šťavy a 50 gramov sadla sa zvykla používať aj pri chorobe vypadávania vlasov.

PRANOSTIKY MESIACA:                                                                                                                                                    Ak je prvý máj mokrý, bude celý rok pekný. Keď sa v máji blýska, to si sedliak výska. Na ľadových svätých, mráz všetky lúky spáli. Jasné slnce na Urbana, hojnosť dobrého vína znamená. Studený máj, v stodole raj, kravy na pašu nevyháňaj. Ak padá sneh v máji, bude hojne trávy. Suchý máj – skúpy rok. Ak v máji neprší, jún to zavŕši.

Z ČINNOSTI 

CESTY ZA POZNANÍM

           Členovia klubu Lipa si vo svojom programe pre rok 2018 dali za cieľ spoznávanie histórie a prítomnosti významných národných  kultúrnych inštitúcií a cestou mesačníka Zvon chcú o nich širšie informovať a pozvať aj ostatných na návštevy do týchto inštitúcií. O ich návšteve v Poštovom múzeu v Banskej Bystrici sme priniesli článok v  marcovom čísle 2018. V januári t. r. sa vybrali do centra národnej kultúry do Martina. Najskôr navštívili Múzeum Andreja Kmeťa a potom aj Múzeum Martina Benku a prinášajú o tom pre ostatných širšie informácie. Expozícia múzea A. Kmeťa prezentuje jednotlivé obdobia geologického vývoja regiónu Turiec a priľahlých pohorí. Časť expozície živej prírody je  prezentovaná z ekologického hľadiska v podobe  jednotlivých biotopových formácií – bukovými lesmi s pozostatkami borovicových lesov. Špecifickým biotopom je vzácne viac ako 10 tisíc rokov staré rašelinisko vrchoviskového typu vyskytujúceho sa na hrebeni Martinských holí.

          V múzeu Martina Benku sa stretli s autentickým prostredím a výtvarným dielom všestranne orientovaného významného umelca, hlavne maliara a ilustrátora. Jeho pracovňa a spálňa v zmysle poslednej vôle majstra Benku je zachovaná v autentickej podobe.  Nachádza sa tam aj jeho osobná korešpondencia a knižnica s 1600 položkami, 880 zbierkovými predmetmi, pričom základ tvoria olejomaľby, farebné náčrty z prírody z rozličných krajov Slovenska i zo zahraničia. Celkovo zbierkový fond dnes predstavuje viac ako 11 000 položiek, z toho 5 200 výtvarných diel.

        Vo februári t. r. matičných seniorov cesta zaviedla do Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku.  Expozícia tejto galérie predstavuje kľúčové diela Ľudovíta Fullu, ale aj jeho texty, ktorými komentoval svoju tvorbu. Nájdeme tu maľby, tapisérie, ukážky kresby, grafiky a ilustrácie. Sprístupnená je aj spoločenská izba, ateliér a pracovňa majstra, ktorý na EXPO 58 v Bruseli získal zlatú medailu za tapisériu vytkanú podľa  obrazu Pieseň a práca. V galérii sa konajú rôzne krátkodobé výstavy previazané s dielom  majstra, ale aj s dielami jeho súpútnikov i nositeľov  Ceny Ľ.Fullu. Vo vedľajšej budove má sídlo  Liptovské múzeum, ktoré prezentuje komplexný obraz živej a neživej prírody Liptova a významné  archeologické nálezy od najstarších čias po súčasnosť. Osobitná časť expozície je venovaná histórii výroby papiera na Slovensku a osobnosti Andreja Hlinku. V zbierkach sa nachádza aj rozsiahla kolekcia strelných zbraní zo 17. a 18. storočia a jedným z najzaujímavejších exponátov  je Jánošíkova čiapka a kópia jeho valašky. (PaedDr. Elena Fašková)

STRETNUTIE S KNIHAMI                                                                                                                                                 

       V rámci 22. ročníka festivalu Literárna Bystrica sa 20. marca 2018 v priestoroch LHM ŠVK v Banskej Bystrici uskutočnilo stretnutie s doc. PaedDr. Júliusom Lomenčíkom, PhD. a jeho knihami. Podujatie moderoval redaktor Rádia Regina Marcel Páleš a ukážky z Lomenčíkovej tvorby predniesol herec a recitátor Juraj Sarvaš. Autorovo „Slovo“ bolo prezentované z básnickej zbierky (Z)rodenie (2009), odbornej knihy Reflexie v priestore slova (2016) a národopisnej monografie Z Máľinské túrňi pozerán (2016), v ktorej v piatich kapitolách predstavuje málinské nárečie, materiálnu a duchovnú kultúru, rozprávania, spomienky, rozprávky, povesti i piesne z Málinca. Významným kultúrnym doplnením stretnutia bolo vystúpenie folklórneho súboru Málinček z Lomenčíkovej rodnej obce Málinec, ktorý prezentoval piesne z horného Novohradu a krásne scénické spracovanie čepčenia nevesty z tradičnej málinskej svadby. Július Lomenčík prítomných oboznámil aj s atmosférou horného Novohradu a jeho prírodným, sociálnym a duchovným prostredím, ktoré formovalo jeho osobnosť na učiteľskej i spisovateľskej dráhe. Na záver stretnutia predstavil niektoré knižné tituly, ktoré vyšli za ostatné dva roky zásluhou neformálneho združenia, ktoré sa usiluje sprístupňovať duchovné hodnoty histórie Novohradu. (redakcia Rekus)

      POCTA  DOBŠINSKÉMU                                                                                                                            

           Dňa 21. marca 2018 v Drienčanoch pripravilo GMOS v Rimavskej Sobote spolu s obcou a cirkevným zborom ECAV  konferenciu venovanú 190. výročiu narodenia Pavla E. Dobšinského. Po privítaní účastníkov konferencie starostom Petrom Švoňavom a metodičkou Stanislavou Zvarovou sa uskutočnili   

       slávnostné služby Božie. Pred kostolom účastníkov vítal pamätník s bustou Dobšinského  

       a tromi rozprávkovými symbolmi – Zlatá podkova, Zlaté pero a Zlatý vlas. Služby Božie

       vykonali farári Mgr. Štefan Gabčan, Mgr. Terézia Gabčanová, Mgr. Roman Roskoš  

       a kazateľom bol emeritný senior Mgr. Dušan German. Potom sa účastníci stretnutia    

       zúčastnili pietneho aktu pri Dobšinského hrobe a prehliadky Múzea slovenskej rozprávky

       v zrekonštruovanej fare, kde Dobšinský žil a tvoril 24  rokov. Tam prítomným o živote   

       a diele hovoril spisovateľ Peter Glocko z Muráňa. Konferenciu v sále otvorila riaditeľka

       GMOS Mgr. Darina Kišáková a na samom začiatku uviedla bývalú učiteľku PaedDr.  

       Oľgu Ursínyovú, ktorá udržiava stále kontakty s rodinou Dobšinského a prečítala pozdrav  

       od pravnučky DrSc. Márie Juráňovej z Nového Sadu: „Odovzdávame  úctu a pozdrav

       všetkým, ktorí úprimne vážia a nielen slovami, ale skutočne svojím osobným príkladom  

       svedčia, zachovávajú a prenášajú ďalším generáciám najkrajšie mravné odkazy  

       a popučenia pochádzajúce z národnej múdrosti z ďalekej minulosti ako najdôležitejšie

       ľudské hodnoty. V duchu a v myšlienkach sme s Vami v Drienčanoch a spolu s Vami  

       vyslovujeme vďaku Pavlovi Emanuelovi Dobšinskému za jeho šľachetnú prácu venovanú

       svojmu národu. Za víťazstvo dobrého nad zlým, na slávu a chválu Pána Boha.“ Na

       konferencii vystúpila aj Mgr. Eva Novotná, riaditeľka Knižnice M. Hrebendu, ktorá

       zhodnotila 25 rokov prehliadky Zlatá krajina. Po nej hovoril o téme rozprávky na javisku

       divadelník  PhDr. Ľubomír Šárik a potom PhDr. Hana Hlôšková, CSc. z Univerzity

       Komenského v Bratislave, ktorá veľmi zaujímavo priblížila život P. Dobšinského. Záver

       celého stretnutia tvoril program Trojky Zuzany Homolovej na tému ľudových balád.

       V rozhovoroch potom padali rôzne námety o tom, ako by sme mali byť hrdí na takých  

       ľudí, ako bol Pavol E. Dobšinsky i na jeho dielo, v ktorom môžeme nájsť mnohé 

       poučenia aj pre náš súčasný život. Veď napríklad Dobšinského rozprávka o troch

       grošoch, ale aj ďalšie vychádzajú zo života ľudí, sú nadčasové a svojím odkazom veľmi 

       potrebné, lebo nás učia, aby sme sa v živote v prvom rade riadili vlastným rozumom.

       (časopis Rekus)

VEĽKONOČNÉ SVIATKY                                                                                                                                                

        Obdobie Veľkej noci sa považuje za najväčší sviatok kresťanského sveta. Vnáša  medzi ľudí  významné duchovné posolstvo a zároveň príchodom jarného obdobia aj  prírodné oživenie. Patrí k nim množstvo cirkevných úkonov, zvykoslovných obrazov ale i kultúrnych podujatí. Posledné menované oblasti si aj tento rok osvojili hrušovskí matičiari. Už na Kvetnú nedeľu dievčence od nepamäti obliekajú figurínu „kiseľa“, s ktorou spevom chodia po dedine, aby ju obrazne vyčistili od zlých neduhov a privolali časy tepla a pohody. Tento zvyk nenechali ani tento rok v truhliciach a prešli  aspoň hlavné ulice. Prekvapením na slávnostnej nedeľnej svätej omši boli dievčence oblečené v archaických krojoch s partami na hlavách. Táto v minulosti na svadbách samozrejmosť sa postupne z tradičného odevu vytrácala a nahradili ju vence. Dievčence mali po omši na priestore pred  kultúrnym domom pripravené vystúpenie s tradičným veľkonočným tanečným obrazom „Hoja, Ďuňďa, hoja“. Nepriaznivé počasie a súvisiace nebezpečenstvo poškodenia krojov však zámer prekazilo. V poobedňajších hodinách sa folkloristi v spolupráci s MS predstavili ako dobrí herci a zabávači v zábavnom programe „Vitajte v Hrušove“. Aj napriek obmedzeniam (mnohí študujú alebo pracujú na turnusy) a krátkosti času nácviku sa účinkujúcim podarilo do sĺz rozosmiať prítomných divákov. V humorných živých obrazoch doplnených videonahrávkami vykreslili niektoré momenty zo života obce, pričom neobišli ani sami seba. Dlhotrvajúce potlesky boli dôkazom, že i mladí ľudia vedia byť kreatívni a urobiť niečo pre svojich spoluobčanov. Výborné herecké, ale i organizačné schopnosti ocenil poďakovaním starosta obce, ale najmä početná divácka verejnosť. Veľkonočnú nedeľu s presahom do pondelkového rána organizátori ukončili zábavou pre všetky generácie. Vyvrcholením veľkonočných sviatkov bola tradičná oblievačka, po ktorej ostala suchá máloktorá dievka v dedine.

(Ján Brloš)

N A       /N E/ P O S L E D N E J      S T R A N E . . .

BLAHOŽELÁME

2.5.  RNDr. Florián HAVIAR, 3.5.  Stella LAZOROVÁ, Justína MLYNÁRČIKOVÁ, 6.5. PhDr. Marcel PECNÍK, Mgr. Jana ŠUSTROVÁ, 7.5. Ján ČIŽMÁR, 11.5. Ing. Michal ADAMIŠ, Božena VYŠNÁ, 12.5. Ing. Dušan ŠIMO, 13.5. Pavol KORBA, 17.5. Anna FRAŇOVÁ, 18.5.  Anna ZIBRINOVÁ, 22.5. Ing. Július JAKUBA, Ing. Mirko KOLIMÁR, JUDr. Jana LAŠŠÁKOVÁ, 25.5. Ján NEMČEK, 26.5. Mgr. Dana OFÚKANÁ, 28.5. Ema ZACHAROVÁ, 30.5. Zdeno RUŽINYI, Elena TOMANÍKOVÁ, Mgr. Oluše VALACHOVÁ. 

Želáme Vám, matičiari – májoví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia

a spokojnosti!

PROGRAM NA MÁJ

2. – 31.5.                 SRDCE NA DLANI

                                Výstavka detských  výtvarných prác a vyhlásenie 8. ročníka výtvarnej  

                                súťaže 

                                Banskobystrická paletka

                                M: DMS, Dolná 52                              O:  Výtvarná sekcia MO MS

14.5. o 16.00           DEŇ MATIEK

                                Kultúrno- spoločenské podujatie pre členky MO MS

                                M: DMS, Dolná 52                               O: Výbor MO MS

14.5. o 17.30          VÝBOR MO MS

                                 Piate zasadnutie výboru MO MS v roku 2018

                                 M: DMS, Dolná 52                              O: Výbor MO MS

21.5. o 16.00          PRIPOMÍNAME SI

                                 Stretnutie k pripomenutiu si 170. výročia Žiadostí národa slovenského

                                 a 100. výročia Pittsburskej dohody

                                 M: DMS, Dolná 52                               O:  Historická sekcia MO MS

26.5.                         POZNAJ A OCHRAŇUJ

                                 Zájazd členov MO MS a členov Klubu Lipa

                                 Ochtiná a Revúca                                     O: MO MS a Klub Lipa

26.5. o 17.00            HRONSECKÁ LIPOVÁ  RATOLESŤ

                                 30. Krajská súťažná prehliadka v speve ľudových piesní detí

                                 M: KD Hronsek                                     O:  SOS a OÚ Hronsek       

28.5. o 16.00             VZ MO MS

                                  Výročné zhromaždenie MO MS 

                                  M: DMS, Dolná 52                              O: Výbor MO MS             

7., 14., 21.5. o 14.00  KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                   Tvorivé  stretnutia členiek klubu

                                   M: DMS, Dolná  52                            O: KPČ MO MS

7., 14., 21.5. o 14.00  KLUB SENIOROV LIPA

                                   Kultúrnospoločenské stretnutia členov klubu

                                   M: DMS, Dolná 52                            O: Klub Lipa MO MS                                                                                

3., 10., 17., 24.5. o 16.00  TVORIVÉ STRETNUTIA

                                    Členov speváckych skupín Hronky a Horehronci

                                    M: DMS, Dolná 52                      O: Národopisný klub MO MS

P O Z Ý V A M E    

všetkých členov MO MS na VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE  

dňa 28.5.2018 o 16.00 hod., 

ktoré sa uskutoční v zasadacej sále na poschodí matičného domu, 

vchod  z ulice Martina Rázusa.                                        

VZ MO MS bude hodnotiťčinnosť a hospodárenie za rok 2017

a schváli zámery činnosti a rozpočet na rok 2018      

                                                                                                         UPOZORŇUJEME

VŠETKÝCH ČLENOV MO MS V BANSKEJ BYSTRICI                                                                                                                                                                                                

        *NA ZAPLATENIE ČLENSKÉHO PRÍSPEVKU za roky 2017 – 2018, nakoľko z členského zabezpečujeme pravidelný matičný život v našom meste a podporujeme konanie  všetkých podujatí, na ktoré vás každý mesiac čo najsrdečnejšie pozývame.

       * MESAČNÍK ZVON môžete získať (aj staršie čísla) pri osobnej návšteve každý pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 17.00 hod. v našom matičnom dome a prečítať si ho môžete aj na webovej stránke MO MS www.maticabb.webnode.sk

         *  NA ZMENU MAILOVEJ ADRESY  MO MS - Ak nám chcete posielať vaše návrhy, žiadosti, články a pripomienky, nová mailová adresa MO MS je momaticabb@gmail.com