(referát prednesený na IV. vedeckej konferencii Literárna Banská Bystrica v demokratických premenách 90. rokov 20. storočia v Štátnej vedeckej knižnici dňa 25.3.2009)

Ak treba hovoriť o oživotvorení MS v tomto čase, keď si pripomíname 90 rokov od čias, kedy mohla začať MS naplno fungovať aj so svojou členskou základňou a v tomto prípade aj vo vzťahu k Banskej Bystrici, chcem tento svoj referát rozdeliť na dva až tri základné okruhy tém.

Ten prvý okruh, alebo téma, je vysvetlenie pojmu “oživotvorenie”. Matica slovenská totiž od svojho vzniku počas celého svojho vývinu prešla viacerými etapami a tie možno pomenovať a celkovo zhrnúť v priereze rokov na:

1. cesta MS kvitnúca, alebo vydláždená – čo sú roky 1863 – 1919 – 1968 – 1989 a po roku 1996

2. cesta MS tŕnistá alebo krížová - čo sú roky 1875 – 1954 – 1973 – 1999,

pričom každá etapa počas týchto ciest mala svoje viacročné trvanie a bola v histórii MS ukotvená aj legislatívne cez základné právne normy, ktorými boli Stanovy či Zákony MS, ktoré treba v tomto kontexte pripomenúť:

3.8.1863 Stanovy Slovenskej Matice schválené v Budíne

5.8.1919 Stanovy MS schválené v Turčianskom Svätom Martine

27.4.1954 Zákon SNR č. 4  MS ako Národná knižnica a Knihovedný ústav

27.6.1968 Zákon SNR č. 97 MS s obnovením členskej základne

10.8.1968 Stanovy MS schválené valným zhromaždením

27.12.1973 Zákon SNR č. 167 – ktorý zrušil členskú základňu i symboliku MS

18.5.1990 Zákon SNR č. 197 – obnovenie členskej základne MS

26.4.1991 Zákon SNR č. 196 – MS ako národná a vedecká ustanovizeň s členskou

základňou

22.9.1995 Stanovy MS - doplnené 31.5.1997 po schválení zákona o MS

1997. 1997. 1997. Zákon NR SR č. 68 – MS ako verejnoprávna ustanovizeň

2000. 2000. 2000. Zákon NR SR č. 183 o knižniciach, ktorý novelizoval zákon o MS a

SNK a PNK dal do správy MK SR, ale aj v ďalších

rokoch 2002 – 2005 tu boli snahy najmä vedenia SNK

v spolupráci s vtedajším vedením MK SR pripraviť

ďalšie zmeny a ďalšie oklieštenie zákona o MS.

22.3.2003 Stanovy MS boli novelizované na sneme v Leviciach

Snaha pripraviť znenie nového zákona o MS, ktorý by definoval vzťah štátu k Matici slovenskej a vrátil by jej Pamätník národnej kultúry, bola aj zo strany vedenia MS v rokoch 2006 – 2007. Tento stručný prehľad dáva určitý obraz toho, čo sa za tých 145 rokov existencie MS dialo. Otázka, prečo tomu tak bolo, stojí rozhodne za širšie skúmanie a hľadanie súvislostí týchto javov pre každého, koho to zaujíma, kto to vie i pre toho, kto to nevie, alebo nechce vedieť.

Patrí k tomu pre zaujímavosť aj ďalší historický pohľad na vznik Matice slovenskej:

+ 18.7.1827 P.J.Šafárik z Nového Sadu, kde pôsobila Matica srbská, písal J.Kollárovi

o potrebe založenia Matice aj na Slovensku. Matíc bolo totiž viac – Poľská, Česká,

Moravská, Sliezska, Lužickosrbská, Ilýrska, Dalmatínska, Haličskoruská, Slovinská,

Ilýrska, Chorvátska, Hornolužická, Bulharská (v SNN o nich písal na pokračovanie

Dr. Michal Eliáš)

+ 1837 vznikol Krúžok slovanskej vzájomnosti

+ 1844 vznikol v Lipt. Sv. Mikuláši spolok Tatrín s predsedom M.M.Hodžom

+ 1851 bola daná žiadosť cisárovi na vyhlásenie Zbierky pre vznik MS

+ 7.6.1861 I. Memorandum slovenského národa v T. Sv. Martine (Daxner, Francisci)

čo bolo potvrdenie Žiadosti národa slovenského z mája 1848 v L. Mikuláši i

požiadaviek prvej SNR na Myjave z 19.9.1848

+ 21.4.1862 sa riešilo sídlo pre MS (Brezno, Vrbica, B.Bystrica) prihlásil sa T.S.Martin

vyjadrením richtára Ondreja Košu: “Mesto Svätý Martin v Turci nemôže zamlčať cit radosti a plesania nad tým, že jemu dopriali úlohu, ktorú si vždy za svätú držalo, prevziať z rúk tých, ktoré mu ju boli predchytili – osvedčuje sa teda verejne, že ako si to za najsvätejšiu a najmilšiu povinnosť pokladá, tak i ktoréhokoľvek času a v akýchkoľvek okolnostiach histórie, je nielen sídlo MS, ale akékoľvek zhromaždenie v jej záležitostiach prijať”. Stanovy MS boli potvrdené 21.8.1862 a za členov MS vstúpilo 24 obcí a mestečiek, 4 cirkvi, 12 škôl, 9 knižníc, 21 cechov, 2 biskupi, 304 duchovných, 11 kanonikov, 12 učiteľov, 98 úradníkov, 557 živnostníkov a roľníkov a zozbieralo sa vyše 50 tisíc zlatých, ktoré postupne narástli pri uskutočnení zakladajúceho zhromaždenia na 95 tisíc zlatých. Zhromaždenie sa konalo 4.8.1863 a prvými predstaviteľmi MS sa stali biskup Štefan Moyses (24.10.1797 – 5.7.1869) a superintendent Karol Kuzmány (16.11.1806 – 14.8.1866) a tak mohol po ich zvolení Janko Francisci-Rimavský povedať: “Toto je naša zlatá bulla. To je náš priepustný list snímajúci z nás bremeno a väzby nevôle dávajúci nám prvý pôžitok slobody. To je náš občiansky diplom, vyhlasujúci nás dosavadných cudzincov vo vlastnej otčine za občanov tejto otčiny. To je zmluva našej národnej jednoty, pod ktorej ochranou a vplyvom národ slovenský zjednotí, vyvinie a rozmnoží svoje duchovné a hmotné dosavád roztratené, alebo v zabudnutej nečinnosti hynúce sily. K tomu nech mu Boh jako dosiaľ milostivo pomáhať ráči”. Začala zbierka na vybudovanie Matičného domu – národnej svetlice, narastala osvetová a vzdelávacia práca medzi ľuďmi, národopisná činnosť, vzniklo matičné múzeum, formovala sa vedecká, vydavateľská a edičná činnosť, hrávali sa divadlá, vznikali matičné spevokoly.

MS bola obvinená z panslavizmu, vyšetrovali jej predstaviteľov, obvinili ich, že nedbanlivo spravovali svoj majetok a zanedbávali svoje povinnosti a 6.4.1875 bola činnosť MS Kolomanom Tiszom zastavená a 12.11.1875 zrušená, jej majetok zhabaný a financie boli dané k dispozícii spolkom šíriacim m maďarizačné myšlienky. Zrušenie Matice otriaslo celým kultúrnym i verejným životom Slovákov. Národ bol zbavený svojho prameňa, z ktorého čerpal sily a nádeje a Slováci proti tomuto protiústavnému a arogantnému zákroku nemohli na Uhorskom sneme ani prehovoriť. Počas rokov jej zatvorenia 1875 – 1918 potom pokračovali myšlienky MS cez mnohých národovcov inými cestami:

+ 1887 cez spolok Živena a jej výstavy

+ 1893 vznikla Muzeálna slovenská spoločnosť

+ 1893 vznikla MS v Amerike (Furdek, Rovnianek, Bosák)

+ 1899 vznikol spolok Tranoscius

+ 1907 došlo k tragédii v Černovej

+ 1911 SNS vyhlásila Memorandum vo veci jazykových práv Slovákov

+ 1914 bol vydaný Ohlas k prvej svetovej vojne

+ 1915 bola prijatá Clevelandská dohoda

+ 1916 vznikla Čs. národná rada vo Washingtone

+ 1917 vznikol Čs. národný výbor v USA

+ 1918 bola prijatá Pittsburská dohoda a postupne v tom istom roku došlo ku vzniku prvej

Č-SR (28.10.), prijatiu Martinskej deklarácie (30.10.), vzniku

Národného zhromaždenia v Prahe a tieto udalosti predurčili aj l. január

1919 – zákon č. 634/1918 Zb. a dva dekréty o navrátení majetku MS

a vytvoreniu základiny pre jej vydavateľskú činnosť.

Vzkriesená vítam vzkriesený národ – bolo na priečelí I. budovy MS a zhromaždenie ľudu, ktorému sa prihovoril minister s plnou mocou pre Slovensko Dr.Vavro Šrobár slovami: “Môžem vám oznámiť, že Matica slovenská prichodí zasa do rúk toho, komu patrí, do rúk slovenského národa, ktorý po rokoch poroby začal byť nielen národom oslobodeným, ale aj slobodným”. Potom skupina významných národovcov, vedená Matúšom Dulom, začala pripravovať konanie oživotvorujúceho zhromaždenia – avšak toto, pre vojnové prepadnutie Slovenska vojskami Maďarskej republiky rád a vytvorením tzv. Slovenskej republiky rád v Prešove, sa konalo až 5.8.1919. Zvolilo 4 predsedov: P.O.Hviezdoslav, R.Osvald, M.Dula a V. Šrobár, dvoch správcov: J.Škultéty a J.Vlček, tajomníka Š.Krčméryho a 24 členný výbor MS, ktorý napriek zložitosti vyrovnávania povojnového života, riešenia hraníc Č-SR na základe Trianonskej zmluvy zo 4.6.1920 začal organizovať vznik členskej základne MS a celkový národnobuditeľský pohyb v mestách a dedinách Slovenska i na pôde budovaných matičných pracovísk a vedeckých odborov. Tento pohyb mal svoje trvanie a svoje postupnosti i riešenia národného života, rozvoja národnej kultúry a vzdelanosti, ktoré začali potom novú etapu v rokoch 1932 až 1946. Ale to je už iná etapa života Matice slovenskej, spojená veľmi úzko s Jozefom Cígerom Hronským, ktorá sa cez matičný život rokov 1936 – 1945 prelína s udalosťami tých čias, ktoré bude treba historikmi veľmi poctivo skúmať a pravdivo vysvetliť, aby MS v každom období jej života prestali tí, ktorí ju sledovali a aj dnes sledujú zvonku a povrchne, prestali vždy k niekomu priraďovať, napádať a obmedzovať jej poslanie a národné pôsobenie. Mali by si vo vzťahu k MS zobrať vyjadrenie matičného správcu Jána Martáka: “ MS bola už dávno pred všetkými politickými stranami nezávislá od ich vzniku a zanikania, je i po nich a nevyhnutne musí prežiť neotrasená pád každej politiky a každého režimu tak v minulosti, ako aj v budúcnosti. Stojí teda nad každou politikou a nemôže sa dať strhnúť do politického prúdu, lebo by stratila svoju nezávislosť a svoju vôľu, prúd by ju strhol a mohol by ju hodiť o skalisko, o ktoré by sa roztrieskala.” Ak sa zamyslíme nad týmito slovami a vieme na základe poznania histórie i na základe skúseností dnešného života posúdiť zmysel poslania MS, potom pochopíme, alebo sa aspoň budeme snažiť pochopiť, prečo MS počas jej existencie mocní obmedzovali v jej konaní a prečo tento stav trvá podnes, ale pochopíme aj to, že prečo napriek mnohým snahám o jej likvidáciu, i keď to mnohí chceli vykonať, sa to nikomu nepodarilo a MS si plní aj dnes svoje poslanie, pre ktoré a z vôle koho vznikla. Patrilo by sa krátko spomenúť aj iné dve obdobia pre národný život Slovákov a Maticu slovenskú. Nepriaznivé, viažuce sa na rok 1954 i na rok 1973, ale to je iná téma, vyžadujúca tiež podrobné preskúmanie všetkých skutočností, minimálne tých, ktoré pripravili Maticu slovenskú o jej hmotný i duchovný majetok, vytvorený z darov národa a poctivou prácou členov Matice slovenskej.

90 ROKOV MO MS V BANSKEJ BYSTRICI

Druhá časť, majúca úzke spojenie s Banskou Bystricou, mestom, v ktorom žijeme, patrí krátkej spomienke na udalosti spred 90 rokov, kedy došlo k tomu spomínanému oživotvoreniu MS a kedy sa matičný život začal naplno rozvíjať práve na matičnej historickej pôde v bývalom župnom župnom dome - dnes ŠVK i v jeho blízkosti, kde na cirkevných úradoch i na postoch kazateľov Slova Božieho pôsobili prví predstavitelia MS Štefan Moyses a Karol Kuzmány. Vo vzťahu k slovenskému národnému pohybu, je potrebné pripomenúť skutočnosť, že po Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní v Banskej Bystrici bola odstavená slovenčina aj v gymnáziu a po smrti biskupa Moysesa sa začala posilňovač maďarizácia mesta. Slovenčina sa udržiavala len v rodinách robotníkov, želiarov, drobných remeselníkov

a niekoľkých príslušníkov inteligencie.

Banská Bystrica, vychádzajúc z histórie spojenej s MS pri jej vzniku, je mesto, v ktorom žili mnohé významné osobnosti vedy, kultúry, literatúry, hudby, duchovného i verejného života, začala pripravovať vznik matičného odboru už vo februári 1919 a po veľmi premyslených krokoch postavených na slobode myslenia i konania členov prípravného výboru, títo oznámili 30.9.1919 do ústredia MS v T.S.Martine stav prípravy na vznik banskobystrického matičného odboru “dcéry Matice slovenskej”. Správa MS 3.11.1919 oznámila vysokoctenému pánovi Prof. Pavlovi Stykovi, konateľovi pre vznik MO MS, “aby na dohodnutý deň 16. novembra dopoludnia pripravil zhromaždenie, na ktoré by povolaní boli verejne všetci skutoční i nádejní členovia MS z mesta Banská Bystrica a jeho okolia a i všetci tí, ktorí sa o prácu v MS zaujímajú”. Nakoniec sa dohodnutým dňom stal 30. november a zhromaždenie sa konalo vo vtedajšom župnom dome za účasti inteligencie, remeselníkov, obchodníkov i robotníkov. Zhromaždenie otvoril župan Dr. Rudolf Markovič, viedol ho Dr. Jozef Kohuth, ktorý sa stal čestným predsedom, slávnostný príhovor predniesol, tajomník M S Dr. Štefan Krčméry, ktorý okrem iného povedal: “Našou povinnosťou je zotrieť neprirodzenú maďarizačnú masu z Banskej Bystrice a dať jej ráz rýdzo slovenský”. Za predsedu MO bol zvolený prof. Ján Kmeť, za podpredsedu prof. Augustín Skaliák, za tajomníka prof. Pavol Styk, za pokladníka prof. Karol Kirsteur, za hospodára Pavol Ruttkay a členmi výboru sa stali Vladimír Černák, Július Barták, Juraj Palkovič, Juraj Roubal, Ľubomír Čunderlík, prof. Ján Sommer, prof. Ján Olejár, prof. Ján Bánsky, neskoršie Terézia Vansová, ktorá bola aj podpredsedníčkou Výboru MO (1932), Viliam Fuguš Bystrý, ktorý organizoval hudobné večierky s témami Zvláštnosti slovenskej ľudovej piesne, Počiatky a vývoj opery na pôde Thálie, O hudbe na dvore kráľa Ľudovíta XIV., O hudobných formách a ďalšie osobnosti. Zhromaždenia sa vtedy zúčastnilo 208 členov, ktorých počet postupne narastal až na 534. V MO MS sa členovia zapájali do práce vedeckého, osvetového, zberateľského, prírodovedného, jazykového, historického a literárneho odboru a začali budovať aj matičnú knižnicu, hoci z podnetu Okresného osvetového zboru medzi ľuďmi pôsobilo 9 putovných knižníc. V roku 1926 bol založený divadelný a hudobný odbor i samovzdelávací krúžok Kriváň, konali sa výlety do prírody, majálesy, návštevy divadiel, študentské matičné dni, literárne večierky, vznikol mužský spevokol Jána Levoslava Bellu, ktorý okrem ľudových piesní sa venoval spevu hymnických piesní až po náročný Foerstrov zbor“Veľké šíre rodné lány” a MO mal aj svoj sekretariát na hlavnom námestí. V rokoch 1933 - 1937 matičiari sa postarali o odhalenie pamätníkov a pamätných tabúľ A. Sládkovičovi v Radvani, S. Chalupkovi, J. Bottovi v Lazovnej ul., Š. Moysesovi na biskupskom úrade, K.Kuzmánymu na budove evanjelickej fary, T.Vansovej na Fortničke, M.Rázusovi na evanjelickom cintoríne, Matici slovenskej v budove Štátnej opery. Ročne sa uskutočňovalo okolo 220 prednášok, 7 akadémií, 74 kurzov, 307 divadelných a bábkarských predstavení a ďalšie aktivity. V roku 1938 mal miestny odbor MS 1253 členov a J.C. Hronský ho označil za najvzornejší odbor MS na Slovensku, ktorý organizoval množstvo zaujímavých podujatí a bol strediskom, ktoré priťahovalo všetkých, strediskom, kde sa zabúdalo na rozličné triedne, stavovské a iné deliace čiary, kde si mohli všetci stisnúť ruky ako deti jedného národa. V spomienkach na toto obdobie rezonujú veľkolepé slávnosti pri 100. výročí narodenia Andreja Sládkoviča i pri 100. výročí narodenia S. H. Vajanského, prednášky o A.Bernolákovi, Ľ. Štúrovi, P.O. Hviezdoslavovi, J.G.Tajovskom, J. Kráľovi, M. Rázusovi i témy Slováci v Amerike, Národné povedomie, Dve desaťročia národného života v Banskej Bystrici, Banská Bystrica v dobe matičnej 1863 - 1875. Konali sa Národopisné slávnosti (1928), výstavy ľudového odevu v spolupráci so spolkom žien Živena, fungovalo divadelné družstvo, ktoré v roku 1927 na divadelných pretekoch v T.S. Martine získalo hlavnú cenu. Činnosť MO MS v Banskej Bystrici po roku 1945 postupne začala stagnovať a v roku 1951 zanikol zrušením spolkovej činnosti vo vtedajšom Československu, ale matičná myšlienka v Banskej Bystrici ostala. Pripomína nám ju aj pamätná tabuľa, umiestnená na stene átria v ŠVK, ktorá bola slávnostne odhalená 23.9.1999 za prítomnosti súčasného predsedu MS br. Jozefa Markuša.

História MO MS v Banskej Bystrici hovorí aj o ďalších dvoch obdobia činnosti. V roku 1968 matičné myšlienky národnej a štátnej slobody rozhýbali opäť matičný život v mnohých obciach a mestách Slovenska a už v marci 1968 sa začala obnovovať členská základňa. Vznikali matičné kluby predovšetkým na južnom Slovensku a v matičnom hnutí sme sa od začiatkov jeho obnovenia stretávali s prejavmi národnej spolupatričnosti, vzájomnej podpory a pomoci. V Banskej Bystrici bol založený prvý klub MS 30. apríla 1968 (zaujímavosťou bolo to, že ho založili pracovníci KV KSS). Počas mesiaca máj sa začal profilovať na pôde kultúrnych inštitúcií v úzkom spojení s Pedagogickou fakultou matičný odbor, ktorý dňa 14.6.1968 prijal Rezolúciu s 21 konkrétnymi požiadavkami v záujme kultúrneho, vedeckého, umeleckého a spoločenského života v meste. (Zverejnili sme jej text aj s predhovorom prof. Albertyho v čísle 6/2008 v mesačníku ZVON). Pri obnovení matičnej činnosti, ktorá sa naplno rozbehla po zhromaždením 5. 12.1968 za účasti vyše 500 členov na pôde vtedajšieho OOS (Horná ul. 21), stáli také osobnosti ako Ján Bodenek, Július Albnerty, Ivan Plintovič, Zdenko Kasáč, Stanislav Kmeť, Emil Göllner, Matej Gašpar, Tomáš Machan, Ján Melek, Miloš Štilla, Ján Dubíny, Štefan Havlík, Jaromír Bázlik, Jozef Moravčík, Edmund Klein, Alžbeta Beerová, Karol Brieštenský, Vladimír Slabeycius, Ladislav Boroň, Ladislav Longauer, Mária Bodeneková, Jolana Šaková, Ján Mráz, Rudolf Baláž, Milan Duda, Mikuláš Kováč, Viliam Marčok, Andrej Chmelík, Miloš Kelemen, František Čuma, Jozef Kubiš, Milan Štesko, Jozef Vido a ďalší. Vo funkciách predsedov pôsobili Prof. Július Alberty a Ján Melek, tajomníkmi boli Ján Bodenek, Mária Bodeneková a Anna Ruttkayová. Činnosť MO MS pokračovala na pôde Krajského osvetového strediska, ktorého pracovníci veľmi úzko spolupracovali s viacerými pracoviskami MS v Martine, najmä s Členským ústredím, Slovenským národným literárnym múzeom, Archívom literatúry a umenia, ale aj s Odborom pre zahraničných Slovákov MS. Prijatím zákona o MS z roku 1973 zaniká členské hnutie, MO MS sa stávajú aktívmi osvetových organizácií a postupne do roku 1975 odovzdávajú dokumentácie o svojom pôsobení do Archívu MS a zanikajú.

Tretia časť sa dotýka záveru roka 1989, ktorý priniesol prevratné zmeny v celej spoločnosti, Maticu slovenskú nevynímajúc. Už 5. decembra 1989 na pôde KOS sa vytvoril prípravný výbor v zložení I.Kovačovič, J.Melek, M.Drobková, E.Ďuricová, E.Halienek, P.M.Kubiš, H.Chlumecká, E.Samborská, E.Dvorský, M.Slobodník, M.Murgaš, J.Bázlik, J.Štígel, M.Baňacká, J.Alberty, J.Borguľová a N.Bačíková, ktorý postupne pripravil podmienky na obnovenie MO MS a začal pracovať na vzniku domu MS cez podpisovú akciu v meste, ktorú podpísalo vyše 22 tisíc obyvateľov Banskej Bystrice. Dňa 30.3.1990 v Kultúrnom dome v Radvani za účasti vyše 480 ľudí, za prítomnosti vtedajšieho predsedu MS Viliama Grusku, správcu MS Imricha Sedláka, predstaviteľa mesta BB Pavla Sečkára, predstaviteľov cirkví, Úradu vlády SR, Ministerstva vnútra SR, predstaviteľov KNV a ONV, Štúrovej spoločnosti a ďalších hostí sa uskutočnilo vyše 4 hodiny trvajúce valné zhromaždenie. Hlasovalo 213 prítomných, ktorí zvolili 9 členný výbor MOMS v zložení Ján Findra, Igor Kovačovič, Zdenko Oravec, Milan Murgaš, Vojtech Majling, Mirka Baňacká, Eduard Dvorský, Eva Samoborská a Jana Borguľová. Náhradníkmi boli Michal Kališka, Nataša Bačíková, Jozef Kavec, Mária Palúchová a Mária Lackovičová. Do funkcie predsedu bol zvolený Igor Kovačovič. Tento výbor pripravil aj slávnostné otvorenie domu MS dňa 15.6.1990 v Národnej ulici, žiaľ dňa 1.8.1991 bol na základe zákona o reštitúciách objekt domu MS vrátený bývalému vlastníkovi a činnosť sa presunula do objektu bývalého KOS na ul..M. Rázusa Fortničke. Rekonštrukcia objektu v rokoch 1991 – 1993, rozviazanie pracovného pomeru s prevažnou časťou zamestnancov (ostali iba 3) značne narušila celý proces matičnej práce. Dňa 23.12.1993 sa podarilo objekty na Dolnej ul. 52 a na Hornej ul.11 získať do vlastníctva MO darom od MK SR a MF SR. Dňa 1.9.1992 MO MS začal vydávať mesačník ZVON a postupne rozvíjal svoju vnútornú i verejnú činnosť. Na pôde MO MS vznikli kluby obcí rodákov z Gemera, Turca, Zemplína, Novohradu, Liptova, klub zahraničných Slovákov Lipa, Národopisná, turistická, literárna, ekonomická, filozofická a výtvarná sekcia, pôsobia tu súbory Collegium Cantus, BB Band Dixieland Jazz Band, OK Band, DFS Matičiarik, Horehronci, Hronky. DMS má v metodickej starostlivosti matičné odbory v 13 okresoch Banskobystrického kraja a v okresoch Rožňava a Prievidza, podieľa sa na príprave a realizácii podujatí Staré nôty mladých strún v Habovke, Ozveny staroslovienčiny v Telgárte, DKKS v Chrenovci–Brusne, Koliesko v Kokave, Hontianska paráda v Hrušove, Očovská folklórna hruda, FSP v Detve, FF vo Východnej, organizuje Vatry zvrchovanosti, Sviatok prijatia Ústavy SR a vzniku SR, Cyrilometodský deň v Selciach, cyklus Melódie spomienok, cyklus podujatí s tradičnou ľudovou kultúrou, Medzinárodný dixielendový festival, Festival matičných speváckych zborov, Matičné dni, Banskobystrický triatlon a duatlon, Šachové turnaje o pohár MS, futbalový turnaj folklórnych súborov, ale aj také podujatia ako Deň žien, Deň matiek, Deň detí, sviatok Všechsvätých, Vianočné posolstvo, vychádzky do prírody, literárne a výtvarné súťaže detí, prednášky a besedy o udalostiach a osobnostiach národnej a matičnej histórie, výstavky, spoločenské stretnutia a ďalšie podujatia v spolupráci s mnohými kultúrnymi inštitúciami, školami, záujmovými združeniami a spolkami, kolektívnymi členmi MO MS. Program MO MS bol prijatý po prvýkrát 19.2.1990 a následne hodnotený a doplňovaný na pravidelne sa konajúcich valných a výročných zhromaždeniach, ktorých sa od roku 1990 uskutočnilo 19 z toho l obnovujúce, 6 valných a 12 výročných. Základné stanovy MO MS boli registrované 30.3.1990 na MsÚ Banská Bystrica, potom v Členskom ústredí MS v Martine, dňa 21.5.1994 a následne dňa 2.6.1998 boli Stanovy MO MS novelizované. Matičný odbor v Banskej Bystrici má mimoriadne významné postavenie medzi MO MS na Slovensku, jeho predstavitelia od roku 1995 pôsobili a pôsobia vo vrcholových funkciách MS, sú členmi Výboru MS, Prezídia MS, Nadácie MS, Neografie, Slovenských národných novín, Slovenska, Národopisnom, Pedagogickom, Politologickom, Hudobnom, Športovom odbore a Odbore mladých matičiarov, podieľajú sa na príprave a realizácii najvýznamnejších národných podujatí MS i na tvorbe mnohých koncepčných a projektových materiáloch MS, podieľajú sa na plnení konkrétnych úloh vyplývajúcich zo spolupráce MS s ďalšími inštitúciami a organizáciami. Patrí sem aj Rámcová dohoda o spolupráci medzi MS a UMB z 28.3.1995 dotýkajúca sa pôsobenia MC UMB pre Slovákov zo zahraničia, besedy, prehliadky speváckych zborov, podiel na podujatiach k výročiam prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR a prijatia Ústavy SR, konanie Triatlonu a horského duatlonu, súťaže Šaliansky Maťko, Prečo mám rád slovenčinu, Chalupkovo Brezno, Štúrov Zvolen, Dni A.H. Škultétyho, literárne večery a mnohé prednášky o živote a diele významných slovenských literátov. Rovnako je dôležitá aj rámcová dohoda o spolupráci MS s BBSK zo dňa 31.3.2003, ktorá rieši vzájomné úlohy v oblasti miestnej a regionálnej kultúry, vo výchove a vzdelávaní, záujmových činností mládeže, cezhraničnej spolupráce, informačnej činnosti, edičnej práce a ďalších oblastí spolupráce tak, aby mohol byť v praxi napĺňaný moysesovský odkaz: “Keď sme pevný základ takmer z ničoho položiť mohli, Boh dá, že i celú budovu nášho národného života v krásnej podobe vystavíme, lebo ktokoľvek s národom slovenským poctivo zmýšľa, tomu na udržaní, upevnení a rozkvete Matice slovenskej záležať musí”.

Igor K o v a č o v i č

podpredseda Prezídia Matice slovenskej