Slovo naše slovenské je programom našej krvi.                              

Je  hlasom bratstva našich storočí        

a najjasnejším sľubom našej budúcnosti.                       

( J.Štolc: Slovo o oslave jazyka)

GAUDEAMUS  IGITUR ...

Gaudeamus igitur iuvenes dum sumus, post iucundam iuventutem,post molestam senectutem, nos habebit humus. Vivat academia[1], vivant professores, vivat membrum quodlibet, vivant membra quaelibet, semper sint in flore.

Poznáte? Samozrejme, kto by nepoznal text stredovekej študentskej piesne Carmen iocosum (Žartovná pieseň), ktorá sa časom stala hymnou všetkých maturantov a absolventov vysokých škôl. Viete, že pôvodne pozostávala zo štyroch slôh a je vlastne humorná, veselá? Spieva sa však iba prvá a štvrtá sloha. Tešme sa teda, dokiaľ sme mladí, lebo po príjemnej mladosti, po nepríjemnej starobe nás prikryje zem. Nech žije akadémia, nech žijú profesori, nech žije ktorýkoľvek jej člen, nech žijú ktoríkoľvek jej členovia, nech všetci prekvitajú.

K zamysleniu na túto tému ma inšpiroval nielen čas maturitných skúšok, ale aj čas pomaturitných stretnutí so študentmi a v neposlednom rade aj vlastné pomaturitné stretnutia. Ja mám napríklad v týchto dňoch po päťdesiatich rokoch na slávnom Gymnáziu Pavla Országha-Hviezdoslava v Kežmarku. Toto všetko ma núti sa zamyslieť nad otázkou: čo dala škola nám a čo sme jej dali my?

Na túto tému sa už popísalo veľa. Veľa sa diskutovalo na tému smerovania slovenského školstva. Každá politická garnitúra chce meniť všetko od základu. S vaničkou vylieva aj dieťa. Prečo nevieme pokračovať v tradíciách vzdelanosti z minulých čias. Už za prvej ČSR bolo naše školstvo uznávané na celom svete. Po roku 1989 sme odideologizovali proces vzdelávania, ale prečo sme aj zrušili jeho osvedčené zásady, metodiky? Prečo sme zanevreli na to, čo bolo dobré, hodnotné?  Našej generácii školy, základné aj stredné, dali veľa. Dodnes nemáme problém s literatúrou – slovenskou ani svetovou, s históriou, geografiou. Učili sme sa latinčinu, jazyk všetkých jazykov. Problém nemá ani generácia štyridsiatnikov, či päťdesiatnikov - našich detí.  Dôkazom sú vedomostné súťaže v našich masmédiách. Generácia tridsiatnikov má veľké problémy s vedomosťami.

Ako je možné, že monitoringy súčasných žiakov sú na periférii hodnotenia vedomostí v Európe a aj vo svete, v jazyku a v matematike? Ako je možné, že bolo treba zaviesť nový predmet – čítanie s porozumením, pretože deti nevedia zreprodukovať prečítaný text? Načo bolo dobré vnášať nové trendy zo Západu do našich škôl všetkých stupňov?  Nové trendy v materských školách, nové učebnice a študijné programy na základných školách, hlavne zo slovenského jazyka a literatúry, nová organizácia maturitných skúšok, písomných aj ústnych. A tak by sa dalo pokračovať aj v ďalších predmetoch. Nedostatok učebníc takmer vo všetkých predmetoch základných a stredných škôl. Hlavne dejepis Slovenska. Nastupuje renesancia staro-nových predmetov... Atď, atď.

Naša mentalita, naše historické danosti, naša rozloha nás predurčuje na iné študijné programy. Musíme zachovávať naše kultúrne dedičstvo, tak ako slovenské školy v zahraničí, na jednej strane a prinášať, stotožniť sa s novými, modernými trendmi. Nechali sme úplne dehonestovať učňovské školstvo, stredné priemyselné školy, teda to, čo bolo po revolúcii najviac preferované pri vyhľadávaní zamestnania v západnej Európe. Dnes máme problémy s profesionálnou zamestnanosťou v zahraničných firmách lokalizovaných v SR. Napríklad v automobilkách. Musel prísť podnet z Európskej únie?! Prečo sme neostali verní antickému heslu, ktoré nám, len tak mimochodom, aj naši rodičia často prízvukovali: Non scholae, sed vitae discimus. Nie pre školu, ale pre život sa učíme!

Ak som v úvode položila otázku, čo nám dala škola a čo sme jej dali my, musím skonštatovať, že nám škola dala do života veľa: vedomosti, empatiu, pokoru, úctu. My sme šírili jej meno. Doma i vo svete. Nech nás život zavial kdekoľvek, vždy sme ju mali v srdci, na pamäti. A ak sme boli učiteľmi my sami, dávali sme zo seba to, čo nám dala v mladosti ona. Stali sme jej pokračovateľmi, duchovnými nasledovníkmi.

Všetko sa pominie. Plienkové roky, atramentové roky... Čas detstva, prvá láska, mladosť... Len školské lavice a učitelia sa nemíňajú našim spomienkam. Zvykneme zabudnúť mená niektorých spolužiakov, ktorí nechodili s nami do jednej triedy, mená ľudí, s ktorými sme sa niekedy stretli... Ale nikdy nie mená učiteľov, ktorých sme mali radi, ktorí nás mali radi. Spomienky na školu vždy patria k tým najživším a najkrajším.

           Menia sa názvy, zriaďovatelia, adresy škôl, vybavenie školy, menili sa a menia sa predmety, zmien bolo a ešte bude veľa . Jedno sa však  za tie roky nezmenilo. Vzťah medzi učiteľom a žiakom, ktorý dodáva vyučovaniu a spoločne strávenému času, náboj, energiu, korenie, vôňu, chuť, melódiu. Školu nerobia tehly, budova ani lavice a skrine, školu robia ľudia, pocity a emócie s ňou spojené.

            Salus patriae – suprema lex. Blaho vlasti – najvyšší zákon. Ono budúce blaho vlasti tkvie práve v škole. Kolíska vzdelávania v týchto dňoch  opäť prinesie ďalšiu generáciu slovenskej inteligencie na javisko slovenských dejín. Nech je úspešná na všetkých poliach!

                                                                                                                Anita Murgašová

PRIPOMÍNAME SI

50. výročie prijatia Zákona o Matici slovenskej v roku 1968 

          Matičný rok 1968 vošiel do histórie ako rok oživotvorenia spolkovej zložky Matice slovenskej. Priniesol podstatné rozšírenie pôsobnosti našej národnej kultúrnej ustanovizne  doma i za hranicami našej vlasti. Program Matice slovenskej sa v našom národe vždy realizoval najmä v demokratičnosti, dobrovoľnosti, iniciatívnosti a v ďalších vlastnostiach aktivity matičných odborov a každého ich člena a pôsobil ako barometer a seizmograf  širokých kultúrnych národných hnutí, ktoré smerovali ku kultúre, kultúrnosti a skultúrneniu  ľudského i celého spoločenského života. S týmito zámermi predstúpila Matica slovenská  pred širokú verejnosť cez Stanovisko svojich pracovníkov zo dňa 15. marca 1968, ktoré vošlo do dejín  matičného hnutia ako „ Rezolúcia tridsiatich ôsmich“. Národný pohyb v roku 1968  začal zakladaním prvých klubov Matice slovenskej na južnom a východnom Slovensku a to bol začiatok matičného hnutia na Slovensku, začiatok obnovy členskej základne, začiatok obnovy významného postavenia Matice slovenskej v slovenskom národnom a kultúrnom živote, v ktorom najvýznamnejšiu úlohu zohrávali prejavy národnej spolupatričnosti, vzájomnej podpory a pomoci. V máji 1968 sa matičné hnutie rozšírilo na územie celého Slovenska a s jeho rozvojom rástla potreba vytvorenia osobitného pracoviska – Členského ústredia Matice slovenskej, pod vedením ktorého sa začala rozvíjať činorodá činnosť, ktorá  sa stala rehabilitáciou Matice slovenskej de facto.

          V tomto procese bolo veľmi jasné, že treba vytvoriť novú koncepciu Matice slovenskej, rozšíriť jej pôsobnosť a dať jej v spoločnosti také postavenie, ktoré by zodpovedalo významu našej národnej ustanovizne v minulosti a zohľadňovalo potreby rozvoja slovenskej národnej kultúry v existujúcich spoločenských podmienkach na Slovensku i v starostlivosti  o zahraničných Slovákov. Bol vypracovaný návrh „O nové miesto Matice slovenskej v našom národnom kultúrnom živote“, ktorý zdôvodňoval  nový model Matice slovenskej a stal sa  základom pre prijatie Zákona, ktorý predpokladal v Matici inštitucionálnu a spolkovú zložku ako koordinátorov kolektívneho a individuálneho členstva na základe ich dobrovoľnosti pod  správou Matice slovenskej a jej organizačných zložiek. Vzťah k vrcholným slovenským štátnym orgánom bol definovaný takto: „Činnosť Matice slovenskej sleduje a do svojich správ pre  Slovenskú národnú radu zahrňuje minister kultúry a informácií“, čím sa predpokladalo, že inštitucionálnu zložku MS, ako samostatnú rozpočtovú organizáciu, budú bezprostredne riadiť štátne orgány. Kompetencie výkonného orgánu členskej zložky mal vykonávať Výbor Matice slovenskej. Na tvorbe návrhu nového zákona sa nepriamo zúčastňovala široká verejnosť, pri ktorej sa niekedy stretávali protichodné názory.

              Dňa 4.5.1968 komisia Rady Matice slovenskej sformulovala zásady návrhu nového zákona: Matica slovenská bude  národná kultúrna ustanovizeň s členskou základňou, ostanú jej všetky doterajšie výskumné odbory a jej výskumná báza sa po dohode so SAV rozšíri o ďalšie odbory z oblasti vlastivedných disciplín, začlenenie Matice do spoločenského systému jej zabezpečí dostatočne široké pole pôsobnosti a umožní jej vytvoriť základňu na riešenie celonárodných otázok a úloh, bude sa riadiť samosprávnym princípom, stane sa členom  Slovenského národného frontu, jej plán a rozpočet bude finančne zabezpečovať v kapitule kultúra SNR, orgánmi MS bude Valné zhromaždenie a Výbor, správcu MS bude menovať  Rada ministrov na návrh Výboru, členstvo sa bude organizovať v miestnych odboroch. Tieto informácie v dennej tlači zvýšili záujem verejnosti o budúcnosť Matice a redakcia denníka Smena usporiadala anketu na tému: „Matica slovenská – vec národa“. Následne bolo vypracované paragrafové znenie zákona, ktorý po pripomienkach bol predložený kompetentným orgánom SN na ďalšie pripomienkovanie.

              Na rokovaní pléna SNR v dňoch 27. – 29. júna 1968 návrh ako spravodajca predkladal básnik Vojtech Mihálik: „Posledné mesiace akoby v oveľa širšej miere, v podmienkach dozretého národného uvedomenia evokovali atmosféru čias, v ktorých sa pred vyše sto rokmi osnovala a organizovala Matica slovenská. Ona povzbudila a združila všetko, čo sa ešte v tomto národe cítilo národom. Toto hnutie „zdola“ okrem iného signalizuje aj skutočnosť, že v doterajšej spoločensko-politickej štruktúre u nás existujú určité vákuá, v ktorých sa dosiaľ nemohla dokonale prejaviť spoločenská aktivita jednotlivcov i záujmových skupín, a to najmä na báze integrujúceho národného programu. Matici slovenskej sa tu mimovoľne  otvára veľká šanca: zjednocovať ľudí rozličných názorov, ak sa zhodujú v ušľachtilom a nanajvýš kultúrnom cieli, ktorým je všeobecné pozdvihnutie duchovnej a hmotnej úrovne slovenského národa. Vzkriesenie Matice symbolizuje starú hrdosť a nové nádeje.“ Dňa 27.júna 1968 Matica slovenská dostala zadosťučinenie a poslanci SNR  jednomyseľne schválili návrh nového zákona č. 97/ Zb. o Matici slovenskej, ktorý nadobudol  účinnosť dňom 3. augusta 1968, v deň  kedy  si Matica slovenská pripomínala 105. výročie    svojho založenia. Matica slovenská odporučila, aby v tomto dni sa uskutočnili slávnostné zhromaždenia matičných odborov a inštitúcií a bezodkladne začala pripravovať na 10. augusta 1968 Valné  zhromaždenie, ktoré dovŕšilo proces obnovy členskej základne, prijalo „Ohlas k slovenskému národu“, schválilo Stanovy, zvolilo Výbor MS a stalo sa prehliadkou síl matičného hnutia pre ďalšiu cestu slobody a demokracie.

                                       (Publikácia Z vôle ľudu obnovená – I.Geguš a M.Kovačka 1969)

PRE POTEŠENIE

BEZ SÚDU SÚDIA NÁS

Ján Botto

(úryvok)

Bez súdu súdia nás,

okúvajú svojimi zákonmi. A my? – Mlčíme. 

My mlčíme – gazdujú oni. My postíme – oni fašiangujú:

Sliny posmechu, na tvár letia nám,

na hlavu našu blato utŕhania. A my? – Mlčíme.   

Vyliata má byť ešte i krv nevinná

vražobnou rukou Kaina? Obeť chceš? 

Nuž nechže sa vôľa Tvoja stane,

len potom vojdiž v súd, v súd spravodlivý, Pane!

Z BOŽEJ LEKÁRNE:                                                                                                                               

Švédske byliny - Recept pozostáva s myrhy, šafranu, enny, gáfru, ciováru, manneru, benátskeho torisku, z koreňa, ktorý sa po nemecky nazýva obersura a z koreňa angeliky. Švédske byliny  sa naložia do pol litra obilného alebo iného ovocného liehu a nechajú sa stáť 10 – 14 dní  na slnku, alebo v blízkosti sporáka. Každý deň sa zmes potrasením dobre premieša. Potom sa fľaša uzatvorí a tento elixír možno skladovať aj niekoľko rokov. Čím dlhšie stojí, tým je účinnejší.  Podľa starého rukopisu tieto kvapky vyliečia každú nemoc. Liečia sa ním bolesti hlavy, náhle záchvaty, opuchliny i ťažký zápal pľúc.

Myší chvost - je jedna z našich najvýraznejších liečivých bylín a využíva sa aj pri tých najťažších chorobách. Predovšetkým je to  liečivá bylina pre ženy, ktorým to odporúčajú aj staré  záznamy: „Mnohým ochoreniam by naše ženy predišli, keby z času na čas siahli po myšom chvoste. Či sa už jedná o mladé dievča, ktoré trpí na nepravidelné mesačné krvácanie, alebo o staršiu ženu, ktorá je v prechode, alebo už toto obdobie prekročila.“ Výťažok byliny dobre ovplyvňuje brušné orgány ženy. Myší chvost rastie v lese i na poli, kvietky má bielej a ružovej farby. Kúpele pomáhajú pri zápaloch nervov na rukách a nohách, pri návaloch krvi do hlavy, pri závratoch a nevoľnosti.

PRANOSTIKY MESIACA :                                                                                                                                                

Netreba jún o dážď prosiť, príde, keď začneme kosiť. Aký jún taký december. Na Medarda sa končí sejba. Keď na Medarda prší, nebudú toho roku huby rásť. Na Božie telo, skoč do vody smelo. Na sv. Jána otvára sa k letu brána. Keď na Petra, Pavla slnko svieti, musí byť pekná žatva. Ak je jún studený, sedliak krčí ramenami. Suchý jún plní sudy vínom.

Z ČINNOSTI

KORENE A KRÍDLA

Dňa 12.4.2018 sa v priestoroch auly Rotunda UMB konalo významné stretnutie organizátorov, pedagógov, predstaviteľov UMB a mnohých pozvaných hostí zo Slovenska i zahraničných Slovákov pri príležitosti 25. výročia vzniku Metodického centra UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Stretnutie otvoril spevácky zbor Mladosť hymnou SR a hymnou UMB. Potom všetkých prítomných v duchu poetických slov Pavla Koyša  A kde má človek vlasť... privítala a celý program moderovala Dr. Slávka  Očenášová – Štrbová. Účastníkov stretnutia po privítaní pozdravili rektor UMB Vladimír Hiadlovský a prorektorka Dr. Katarína Chovancová, ktorí vyzdvihli význam celkového štvrťstoročného pôsobenia Metodického centra, ktoré bolo zriadené 1.1.1993 na základe  Návrhu koncepcie a profilu kurzov slovenského jazyka pre učiteľov pôsobiacich v societach zahraničných Slovákov, ktorý v novembri 1992 predložil Ministerstvu školstva prvý rektor UMB prof. Ján Findra spolu s doc. Jankou Klinckovou a prof. Vladimírom  Patrášom, ktorý sa stal prvým riaditeľom MC. Podporu a súčinnosť od  začiatku poskytovalo aj MZV SR, Matica slovenská a Dom zahraničných Slovákov a študenti si založili vlastný Klub Lipa, ktorý pôsobil pri Dome MS v Banskej Bystrici. O celkové formovanie pôsobenia MC sa v rokoch 1995 – 2004 najväčšou mierou postarala Mgr. Anita Murgašová a v ďalších rokoch postupne doc. Anna Zelenková, Ing. Ján Madáč, prof. Pavol Hanzel, Mgr. Ján Sitárčik a v súčasnosti MC vedie ako programová manažérka Dr. Zuzana Drugová. V mene všetkých slovenských učiteľov, Slovákov žijúcich v zahraničí, vystúpila s poďakovaním Svetlana Zolňanová. Univerzita Mateja Bela na tomto slávnostnom stretnutí ocenila najskôr zakladateľov MC A. Murgašovú, J. Findru, V. Patráša, Š.Porubského, J. Sitárčika, K. Čamborovú, V. Prívarovú, M. Hrkľovú a E. Ďurošovú. Po vystúpení členov MSZ Mladosť s dirigentom  doc. Milanom Pazúrikom o svojom štúdiu vypovedali traja mladí absolventi štúdia zo Srbska a Rumunska a Z. Drugová. Ďalšími ocenenými boli spolupracovníci MC (S.Zolňanová, P.Hlásnik, R.Egydeová, M.Kmeť, J.Lomenčík, K.Kanisová, M.Urban, J.Michal, M.Kozáková, R. Cachovanová, M.Mikušová a Z.Drugová). Spoluprácu s krajanmi potom na javisku prezentovali Čardášmi z Vojvodiny tanečníci UFS Mladosť a Piesňami z Bihora ľudová hudba súboru pod vedením Anky Zetochovej. S ďakovacími príhovormi na záver stretnutia vystúpili Katarína Čamborová, Vilma Prívarová, Pavol Hlásnik, Ján Brna a Ľubomír Molitoris a slávnostné stretnutie uzatvoril UFS Mladosť s tancami z Horehronia. Metodické  centrum UMB počas rokov od  pôvodnej úzkej špecializácie sa v súčasnosti posunulo k celému radu rôznorodých aktivít pre rozličné cieľové skupiny, akými sú Letné školy ľudového tanca a bábkového divadla, Letné školy slovenského jazyka a kultúry, súťaž v digitálnej fotografii a krátkom filme, Letný tábor  mladých výskumníkov, športové tábory a školy v prírode zamerané na futbal, tenis, plávanie, zimné športy, didaktické kurzy s témami, posilňovanie národného povedomia, terénne výskumy v oblasti etnológie, spolupráca s Národnostnými radami, zväzmi a spolkami Slovákov v Európe i v zámorí.

TELGÁRT  60

          Dňa 13.4.2018 v sále Gymnázia Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici sa uskutočnil slávnostný program „Telgárt hrá a spieva“ pri príležitosti 60. výročia    založenia folklórnej skupiny Telgárt spolu s ľudovou hudbou Pokošovcov. Program  autorsky pripravili Mgr. Táňa Salajová a Mgr. Mária Knižková a moderovala ho Anita Kolová, ktorá program otvorila spomienkou na roky vzniku skupiny a pripomenula mená  jej zakladateľov Martina Kradláka, Ondreja Laurinca, Štefana Mekela, Mateja Vrbiara a Pavla Knižku. V ďalšom potom uviedla aj rôzne obdobia vytvárania a formovania skupiny,  tvorenie jej programu, dosiahnuté úspechy na súťažiach, prehliadkach i úspešnú reprezentáciu tradičnej ľudovej kultúry v televíznych a rozhlasových reláciách, účinkovanie na festivaloch v Heľpe,  Detve, Východnej a Strážnici, vysoké ocenenie na celoštátnej prehliadke v Tábore, aktivity pri vzniku a formovaní festivalu duchovnej a ľudovej piesne Ozveny staroslovienčiny, účinkovanie na podujatiach Matice slovenskej, osobitne na Svetových festivaloch slovenskej mládeže. V programe skupiny účinkovali aj hostia, ktorí vo svojich programoch uvádzajú piesne a tance z Telgártu - Univerzitný folklórny súbor Mladosť, ale predovšetkým folklórny súbor Partizán, ktorého súčasťou  sú  aj spevácke skupiny Hronky a Horehronci, v ktorých pôsobia rodáci z horehronských dedín žijúci v Banskej Bystrici a jej okolí i ženská spevácka skupiny Trnki, ktorá tiež vznikla z podnetu súboru Partizán a účinkujú v nej mnohé bývalé člensky súboru. Folklórna skupina Telgárt priniesla na scénu zvyky z krstín, svadby, odobierky regrútov, účinkovala aj známa speváčka Andrea Kanošová. Program mal vysokú umeleckú úroveň interpretácie pri zachovaní všetkých štýlových znakov tradičného folklóru a výnimočného viachlasého spevu, ktorý bol v minulom roku zapísaný do Národného i Európskeho Zoznamu tradičnej ľudovej kultúry. Prítomní diváci celý program a jednotlivé výstupy oceňovali mohutnými potleskami a niektoré pesničky spievali spolu s účinkujúcimi. Na záver členom skupiny blahoželali riaditeľka SOS Mária Palúchová a umelecký šéf súboru Partizán Igor Kovačovič, ktorí pripomenuli úspešné etapy 60 ročného pôsobenia skupiny a poželali súčasným členom do budúcich rokov rovnakú úspešnú tvorivosťou naplnenú  činnosť, ktorou budú ďalšie generácie ochraňovať a tvorivo rozvíjať vzácne hodnoty  kultúry vytvorenej predkami. Repríza programu sa konala na druhý deň 14.4.2018  v Telgárte a oslavy zavŕšilo spoločenské stretnutie bývalých i súčasných členov skupiny.

RADOSŤ  45

Dňa 21.4.2018 v priestoroch Gymnázia A. Sládkoviča v Banskej Bystrici sa uskutočnil slávnostný program pri príležitosti 45. výročia založenia detského folklórneho súboru Radosť, ktorý pripravili Mgr. Zuzana Ružinská, Mgr. Rudolf Veselovský a Mgr. Jitka  Tatliaková v spolupráci so Združením rodičov Mgr. Janky Mesarkinovej, Ing. Zuzany  Krnáčovej, Ing. Zuzany Tokárovej, Ing. Janky Václavíkovej a MUDr. Petra Plintoviča, výzdobu scény vytvorili Mgr. Lucia Vrzalová, Erika Horníková, Ing. Zuzana Krnáčová a ozvučenie s osvetlením Ing. Boris Dobiš. Program autori pripravili do dvoch častí. Prvá časť programu „45 rokov Radosti“ sa začala básňou Aká je to vôňa, ktorú predniesli najmenšie dievčatá V.Strečková, D.Mačuhová, A.Donovalová, D.Klimová a E.Ťažká a pokračovala „ čarovným“ vystúpením najmladších v hrách Húsky a Bobovo klbko. Po  krátkej ukážke z novej choreografie Z Hrochote do Poník a prednesu básne Tadeáš Roztržitý  R.Zemančíkom pokračovali hravé Lúčne hry, Na pažiti s medvedíkom a záver tejto časti  tvorili tance z Horehronia Vyhorela lipka a párové tance starších detí  Tancujeme po goralsky. Druhú časť, v ktorej účinkovali staršie deti,  začali piesne Dobre mi bývalo v podaní A.Jasovskej, N.Kádašiovej a J.Gombalovej, po ktorých nasledovali tanečné hry a párové tance z Liptova, Podpoľania a Myjavy, potom vystúpili Horehronskí  nezbedníci a Šumiacki parobci, zazneli veľmi pekne zaspievané lúčne piesne a chorovody,  potom zaujali hry baníckych detí v pásme Putovanie baníka Hansa i záverečné Zemplínske cifry. Vzácnym obohatením celého  programu boli koncertné čísla  muzikantov -  Brnkacia Zrážajova nôta, Červené jabĺčko, Očovské melódie a Trnky z Telgártu, ktorých od založenia súboru vedie Rudolf Veselovský. Počas rokov pôsobenia súboru pán Veselovský odchoval mnohých výborných  hráčov, dnes pôsobiacich vo viacerých súboroch na Slovensku. Záver  jubilejného programu patril úprimným blahoželaniam zo strany partnerských detských i dospelých folklórnych kolektívov  a veľkému uznaniu zakladateľke súboru pani Elene Hlasicovej.

DEŇ MATIEK

            Dňa 14.5.2018 sa v priestoroch matičného domu  na Dolnej ulici uskutočnilo tradičné podujatie  každoročne venované sviatku Dňa matiek. Už tradične sa k tomuto  významnému sviatku stretli vzácne matky, členky MS, aby si pripomenuli nielen históriu  tohto sviatku, ktorý si slovenské matky pripomínajú už plných 95 rokov, ale najmä preto, aby aj banskobystrická dcéra Matice slovenskej poďakovala matkám za ich vzťah  a podporu celému matičnému spoločenstvu. Na pôde Domu MS všetky prítomné matky privítal predseda MO MS JUDr. Pavol Boroň a potom im popoludňajšie chvíle spríjemnili  žiaci SZUŠ Róberta Tatára v koncerte, ktorý pre toto stretnutie pripravili učitelia Beáta Bieliková, Martina Cillerová a Rastislav Miklošík. Za klavírneho sprievodu pani učiteľky  Xénie Egedovej koncert začala skladbou J. S. Bacha Menuet na gitare Martinka Oravcová. Po nej sa postupne predstavili - Juraj Koreň na husliach so skladbami F.Kuchlera Traja rytieri a Pochod  J. Křičku, Samko Ragan v hre na klavír so skladbou P.M. Cartneya Yesterday, Ester Popovičová na flaute so skladbou J.Haydna Menuet, Adelka Dudková na klavíri si skladbou A.Pettersena  Jazz menuet, Karin Laura Maráková na husliach so skladbou  Ch. Danciu Koncertné sólo a Natália Dudková v hre na klavír so skladbou M. Dvořáka  Jazz etuda. Jednotlivé  vystúpenia boli mimoriadnym zážitkom pre prítomné matky a ich rodinných príslušníkov, čo všetci ocenili veľkými potleskami a v očiach  viacerých sa zaleskli aj slzy šťastia. V rámci koncertu s prednesom poézie i piesne venovanej matkám s veľkým citom vystúpili aj členovia Výboru MO MS Hilda Chlumecká, Anita Murgašová a Vladimír Homola a vďačnosť za mnohé stretnutia  a podporu matičnej činnosti počas celého roka všetkým prítomným matkám matičiari  prejavili nielen blahoželaním k ich sviatku, ale aj malým občerstvením.

NA /NE/POSLEDNEJ STRANE....

PROGRAM NA JÚN

1.6.  19.00         V BYSTRICI NEVÍDANÔ

                           Slávnostný program za účinkovania DH Podbrezová, skupina Pohronci,

                           FS Partizán a Železiar, M. Babiak a M.Ťapák

                           M: B. Bystrica amfiteáter              O: Mesto BB a agentúra MRLUNARI

2. - 3.6.               ZDOLA PONICKÝHO MLYNA

                           22. festival DFF a stretnutia rodákov a priateľov obce

                           M: Poniky                                      O: OÚ Poniky, SOS, FS Poničan

7.6.   14.00        BANSKOBYSTRICKÁ PALETKA                                                   

                          Vernisáž výstavy detskej výtvarnej tvorby „Môj svet“ a odovzdávanie ocenení                                

                          8. ročníka súťaže. Výstava trvá v dňoch 6. – 22.6.2018

                          M: Radnica, Nám. SNP                    O:  Mesto BB, CVČ a MO MS

4.6.   17.00       VÝBOR MO MS

                           Šieste zasadnutie Výboru MO MS s pripomenutím si Dňa rodiny

                            M: DMS, Dolná 52                        O: Výbor MO MS

16.6.  14.00       VERNÁR  2018

                          11. ročník folklórnych slávností

                          M: amfiteáter Vernár                          O: Obec Vernár

18.6. 15.00      PRIPOMÍNAME SI UDALOSTI

                        Stretnutie členov MO k 50. výročiu prijatia Zákona o MS 1968 a 170. výročiu

                        Slovanského zjazdu v Prahe              

                        M: DMS, Dolná 52                                O: Historická sekcia MO MS   

22.- 24. 6        HOREHRONSKÉ DNI SPEVU A TANCA

                        53. ročník folklórnych slávností

                        M: Heľpa                                               O: SOS BBSK, Obec Heľpa

16.6.  o 7.00   POZNAJ A OCHRAŇUJ

                        Zájazd členov MO MS a DC Lipa

                        M: Revúca, Ochtiná                              O: MO MS a Klub Lipa

28.6. – 1.7.     FOLKLÓRNY FESTIVAL VÝCHODNÁ

                       64. ročník celoštátneho folklórneho festivalu

                       M: Východná                                           O: NOC, MK SR, Obec

 4. – 11. - 18. a 25.6. o 14.00   KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                       Tvorivé stretnutia členiek klubu

                                       M: DMS Dolná 52                      O: KPČ MO MS

 4. - 11. – 18. a 25.6  o 14.00 KLUB SENIOROV LIPA

                                     Kultúrno-spoločenské stretnutia členov klubu

                                     M: DMS Dolná 52                        O: Klub Lipa MO MS

NAŠA ÚCTA 

Keď naše cesty rozchodia sa,

slnko nášho žitia tratí jas.

          Ako osloviť Vás v tomto čase, keď nám chýba slovo pre každý Boží deň,  slovo vzácneho  človeka, výnimočného priateľa, ktorý počas svojho žitia veril v silu ducha i v silu ľudí, s ktorými žil svoj život. Smutná zvesť o náhlom odchode do večnosti nášho vzácneho kamaráta Janka Čižmára nás v našom banskobystrickom matičnom spoločenstve hlboko zasiahla a preto sa ťažko hľadajú  slová vypovedať o mnohom, čo sme spolu na tej našej spoločnej púti životom prežili. Janko Čižmár bol totiž nielen náš veľmi dobrý priateľ, ale bol to najmä milujúci otec rodiny, ktorá bola tým najvznešenejším v jeho živote a ktorej sa odovzdával  naplno. Spolu sme žili v našom meste na Hrone, spolu sme sa venovali jedinečným hodnotám kultúrneho dedičstva, spolu sme sa stretávali a pripravovali mnohé vzácne chvíle pre ľudí. V máji 2016 sme vinšovali nášmu Janíkovi k jeho jubilejným 70. narodeninám a spolu spriadali ďalšie plány, lebo sme chceli ľuďom spríjemňovať ich život cez stretnutia so slovenským slovom i piesňami. Janko Čižmár stál od prvopočiatku pri obnove matičného života v Banskej Bystrici, bol aktívnym členom matičného spoločenstva a ako výborný organizátor kultúrneho, športového a spoločenského života prichádzal s mnohými nápadmi. V tomto bol Janko Čižmár výnimočným človekom, ktorý vedel priniesť medzi ľudí duchovné svetlo a veľa nádejí pre život. Šíril okolo seba osobitné čarovné fluidum svetla a tepla, bol šľachetný vo svojom konaní, mal vzácne uznanlivé srdce, cez ktoré veľa dával a preto sa usadil v našich životoch napevno a natrvalo.

             Stretnutia s ním boli šťastím, či to už bolo na pôde nášho matičného domu, alebo v jeho dome na Hriadkach v Ponikách, či na rôznych kultúrnych i športových akciách. Vedel nielen  predkladať námety, ale aj priamo sa zapájať s nadhľadom do roboty na základe dokonalého poznania a mal pri tvorbe i realizácii v sebe neobyčajný šarm. Dobre sa pozeralo na jeho tvár, v ktorej sa pri riešení vecí zračil pokoj, rozvaha a nadhľad. Mal v sebe čosi, čo zaujalo na prvý pohľad, na prvé počutie jeho slov. Keď to bolo treba, vedel „zaťať aj do  živého“, ale vždy to vedel povedať ľudsky úprimne a neublížil. Toto všetko nám bude v ďalšom žití chýbať. Už si nepodáme ruky pri stretnutí, už sa nezadívame do jeho usmievavej tváre s nádhernými pohľadmi jeho očí, už nebudeme počuť jeho príjemný hlas v ľubozvučnej slovenčine, už si neprečítame v našom ZVONe  jeho vtipné slová Turčína Poničana, ktorými sa zvykol prihovárať a získavať si nimi srdcia ľudí.

              Janík - brat náš vzácny! Ďakujeme Ti za každý spoločne prežitý čas. Ďakujeme Ti za Tvoju človečinu a za Tvoje priateľstvo, ktoré bolo krištáľovo čisté. Ďakujeme Ti za chápanie vyslovených želaní, ktoré si vedel bezo zbytku naplniť, a tak vytvárať nádhernú mozaiku nášho spoločného žitia.

              Odprevadili sme ho so smútkom v duši  na ďalekú cestu, aby tam sníval večný sen o kráse a ľudskosti, ktorou bol naplnený celý jeho pozemský život. Janko Čižmár veril v ľudí, veril v silu ducha človeka i v silu pravdy potrebnej pre život a za ľudí  sa vedel postaviť priamo za každých okolností.

               Ďakujeme, Janík, brat náš vzácny, za všetko to krásne a klaniame sa nádherným  spoločným chvíľam nášho žitia. Naša úcta patrí Tvojmu životu s nami.

                                                                                  Členovia MO MS v Banskej Bystrici

UPOZORŇUJEME

VŠETKÝCH ČLENOV MO MS V BANSKEJ BYSTRICI 

       * NA  TRADIČNÉ STRETNUTIE

 K VÝROČIU  NARODENIA  M. R. ŠTEFÁNIKA  dňa  23.7.2018 o 15.00  hod. 

pri buste v Sásovej, na ktoré vás srdečne pozývame.

       * NA ZAPLATENIE ČLENSKÉHO PRÍSPEVKU za roky 2017 – 2018, nakoľko z členského zabezpečujeme pravidelný matičný život v našom meste a podporujeme konanie  všetkých podujatí, na ktoré vás každý mesiac čo najsrdečnejšie pozývame.

       *  NA ZMENU MAILOVEJ ADRESY  MO MS - Ak nám chcete posielať vaše návrhy, žiadosti, články a pripomienky, nová mailová adresa MO MS je momaticabb@gmail.com