ZVON október 2016

03.10.2016 11:42

 

 

Ó, mojej matky reč je krasota,

je milota, je rozkoš, láska svätá...

                                                                                                             (P. O. Hviezdoslav)

 JAZYK  JE ZAMAT  I MEČ ...

 

 „Keď chceme – a s plnou odhodlanosťou chceme – dvíhať všeobecnú kultúru nášho ľudu, musíme medzi ľud ísť s kultivovaným dorozumievacím prostriedkom styku medzi ľuďmi, ktorým je jazyk. Ľud sám to od každého kultúrneho činiteľa čaká vo vysokej miere. Jazykovedcom i nejazykovedcom je známe, ako je ľud práve pri jazykových veciach prísny, ako požaduje, aby najmä kultúrni činitelia hovorili k nemu správne, kultivovane. Jazykovú kultivovanosť veľmi správne spája rovno s kultúrou človeka vôbec a vie prísne kritizovať a posudzovať, ak niekto vo verejných prejavoch hovorí nekultivovaným jazykom so zlou výslovnosťou, so zlými tvarmi slov, nenáležitým výberom slov“ atď. Tieto slová vyslovil zakladateľ modernej slavistiky, jeden zo zakladateľov Univerzity Komenského a jeho Filozofickej fakulty - prof. PhDr. Ján Stanislav, DrSc. - v časopise Slovenská výslovnosť už v roku 1953. Viem, že lexika, slovná zásoba je poplatná dobe, ale sémantika textu, význam slov, aká je aktuálna! Nám mladým študentom, poslucháčom Katedry slovenského jazyka a literatúry na FiF UK, to vštepoval aj na sklonku 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia. Ďakujem bohu, že som mala tú česť byť jeho študentkou. Bol to práve on, ktorý erudovane tvrdil, že slovenčina je alfou a omegou všetkých slovanských jazykov. Slovák rozumie všetkým Slovanom. Slováci nemajú problém učiť sa jazyky. Aj tie neslovanské. Preto, vraj, ľahko podľahnú asimilácii. Viedol nás k láske k slovenčine, k jej histórii...

Čo je jazyk? Je pohyblivý svalnatý útvar v ústnej dutine? Je orgán chuti? Je jeden z orgánov reči? Je sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, ktorý slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov? Je synonymom slová reč? Áno. Tú vidieť nevyčerpateľnú bohatosť slovenskej lexiky. A koľko atribútov a frazeologizmov má slovo jazyk! Slovenský, spisovný, bernolákovský, štúrovský, kodifikovaný, úradný ale hlavne materinský. Materinský jazyk je reč, ktorú nás mať naučila. Môže mať rôzne podoby. Spisovný aj dialekt, nárečie zdedené po predkoch. To nás lokalizuje do srdca blízkej dedinky v rôznych kútoch Slovenska.

A čo reč? Je schopnosť človeka ústne vyjadrovať myšlienky, názory, city, okrem toho, že sa pokladá za synonymum slova jazyk. Tak potom môžeme vyjadrovať pozitívne aj negatívne city k adresátovi hovoreného slova prostredníctvom frazeologizmov: ostrý ako britva, ako žihadlo, mať štipľavý, ostrý, mať dlhý, podrezaný, veľký jazyk, zlé jazyky hovoria, mlieť jazykom, pletie sa mu jazyk, jazyk sa mu potkol, drať si jazyk nadarmo, tára, čo mu na jazyk príde, hovorí, čo mu slina na jazyk prinesie, jazyk sa mu rozviazal, stúpať si po jazyku, skoro si jazyk zlomil, dávať si pozor na jazyk, sliny sa mu zbiehajú na jazyku, svrbí ho jazyk... Iba ich správne používať! Pretože nie vždy vyberáme vhodné slová na adekvátnu situáciu. Tak nás podľa toho okolie sociálne, spoločensky klasifikuje. Aj spisovatelia, skrze jazyk charakterizovali svoje postavy. Častokrát ich výberom slov až karikovali, vysmievali sa.

„Slová sa rodia, žijú a umierajú. V kadlube jazyka panuje večný ruch, pohyb a život. Len nepatrný výsek tohto života je však prístupný každodennému používaniu a všednej potrebe. Ostatok len tušíme, ako tušíme korene stromu, keď v horúci letný deň vychutnávame chládok jeho koruny. Čo si odborník môže žiadať od laika, je len to, aby si pre používanie jazyka zachoval prirodzený a zdravý cit a aby ním nenarábal ako vidlami – kydne, čo sa mu na ne naberie – ale ako nástrojom nesmierne jemným a pružným, ktorý si žiada, aby ho udržiavali v ustavičnej čistote.“ (Dobroslav Chrobák: Z kadlubu nášho jazyka).

            Jazyk, jeho slovná zásoba je zrkadlom tokov histórie. Každá doba niečo v nej zanechala. Ale na druhej strane aj veľa dala tým, čo naším teritóriom prešli. Každý si ponechal v reči to, čo nemalo v našom jazyku ekvivalent. Tak by to malo byť vždy. Jazyk vytvára svojbytný národ. Aj keď nebol vždy slobodný!  „ Aby človek na kedysi takej veľkej zemeguli nebol príliš stratený a príliš sám, vytvoril si jeho dejiny, zvláštnu kategóriu: národ. Pomnožný jednotlivec, kolektívna bytosť, citlivý organizmus, zložený z množstva protirečivých indivíduí. Jeho jednota siaha kamsi do fyziologického v takej miere, že pre národ platia dokonca také isté mravné normy, aké boli pôvodne stanovené pre jednotlivca. Uraziť národ je smutná vec. Byť urazeným národom je smutné, ale aj vysiľujúco ťažké. Akákoľvek bolesť z urážky totiž nezbaví národ univerzálnych povinností, vyplývajúcich z jeho účasti na ľudskom spoločenstve. Je to ťažké. Ale sú bremená, ktoré ani národu, ani jednotlivcovi nikto nemôže preniesť. Ako sú múdrosti, ktoré sa nededia a musia byť overené ako vzácna listina – na vlastnej koži.“ (Milan Rúfus:  Štyri epištoly  – Hudba pod ľadom (1968)

Aký si jazyk náš slovenský dnes? Kde sa stratilo Tvoje bohatstvo? Tvoja írečitosť? Tvoje nekonečné nuansy? Prečo sa vytratila z televíznych obrazoviek, či rozhlasového éteru čistá slovenčina? Kde sa stratila krása lexiky velikánov slovenskej literatúry – lyrizovanej prózy Hronského, Chrobáka, Figuliovej a predovšetkým velikána slovenskej poézie Milana Rúfusa? Však sme už 23 rokov sami sebou! Svätú pravdu mal náš básnik básnikov – Milan Rúfus, keď napísal, životom skúsený, na svojom sklonku v roku 1991: „Len jedno z tých čias akoby inštinktívne tuším: chudoba nie je prekliatie a bohatstvo nie je požehnanie. Stále častejšie mám čudný pocit, že to rozhodujúce ide akoby pomimo kategórií, na ktoré sme si tak zvykli, keďže nám ich už dlho sugerujú mudrci od Východu i Západu* Absurdnosť ešte nedávnych dejín bola totiž i v tom, že dve spoločenstva,  ktorých neurotické súperenie takmer privolalo apokalypsu – že tie spoločenstvá si boli vnútorne až príliš podobné. Ani jedno, ani druhé nemalo a nemá na viac než sľubované kráľovstvo konzumu.* Je teda pravdepodobné, že ak jedno z tých spoločenstiev sa práve rozsypalo, to ešte vôbec neznamená, že to druhé má pravdu. * Ľudstvo si svoj Slnečný štát stále iba hľadá. * A stále naň nemá.“ (Čo to žijeme?)

            Odkázať mladej generácii je načim: chráňte a zároveň zveľaďujte nielen našu ale aj vašu materčinu. Prežila stáročia! Nenechajte jej zahynúť v modernom 21. storočí, v dobe počítačov a modernej komunikatívnej spôsobilosti. Aj slovenčina môže byť jednou z nich!  Nech vaša reč pohladí ucho človeka! Nech sa nestane  zbraňou, ktorá ubližuje! Vyberajte slová ako drahokamy! „ Nezabúdajte, že slovo naše slovenské je programom našej krvi, je hlasom bratstva našich storočí a najjasnejším sľubom našej budúcnosti. Je Božím darom, z ktorého bohatosti žijú všetci Slováci po všetkých kútoch sveta ako synovia slovenskej matere.“  (Jozef Štolc: Slovo o oslave jazyka).

                                                                                              Anita Murgašová

.

PRIPOMÍNAME SI    

65. narodeniny PhDr. Stanislava BAJANÍKA, dlhoročného činovníka a predstaviteľa Matice slovenskej.   

           Stanislav B a j a n í k sa narodil 15.10.1951 v Čiernych Kľačanoch. Maturoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach, potom absolvoval v rokoch 1970 – 1975 odbor slovenčina- latinčina na FFUK. Nastúpil do zamestnania na KOS Bratislava a neskoršie na Osvetový ústav, od roku 1983 bol inšpektorom pre múzejníctvo na NV mesta Bratislava. Venoval sa publicistickej a dokumentaristickej činnosti, autorsky pripravoval relácie s duchovnou, národnou a národnostnou tematikou pre SRo (viac ako 70  relácií) a po roku 1990 aj v STV.  Je autorom viacerých publikácií s touto tematikou: „Štefan Furdek – otec amerických Slovákov, Kovačica pamätá, Dr. Janko Bulík – vlastenec, demokrat a martýr“ atď. Autorsky vytvoril 5 dokumentárnych filmov, 6 autorských monografií a ďalších publikácií z oblasti národných a literárnych dejín. Od roku 1990 vstúpil do služieb Matice slovenskej, kde počas rokov vykonával funkcie tajomníka, podpredsedu, hovorcu, šéfredaktora Slovenska  a ročenky Slováci v zahraničí, redaktora Magazínu MS, člena výboru a predsedníctva MS, riaditeľa Krajanského múzea MS i predsedu MO MS v Dunajskej Lužnej. Bol organizátorom celonárodných zhromaždení MS, podieľal sa na tvorbe vyhlásení, výziev a stanovísk MS k výročiam prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR, prijatia Ústavy SR a vzniku samostatnej SR. Mimoriadne aktívne publikoval nielen o živote členského hnutia MS, ale aj mnohé koncepčné materiály vo vzťahu k poslaniu MS v SNN, v publikáciách „Tri roky obnovenej členskej základne MS 1990 – 1992, Tri roky MS v rokoch 1993 – 1995 a Matica slovenská v rokoch 1996 – 2004“, kde v statiach „700  neoblomných dní MS, 800  neoblomných dní MS a ďalších 1400  neoblomných dní MS“ zverejnil konkrétne celý proces podielu Matice slovenskej na vzniku samostatnej SR. Ďalej sú to Pamätnica I. kongresu Matíc slovanských národov (2007), Zborníky Krajanského múzea, publikácie MS v zápasoch o slovenskú štátnosť, Stretnutia Slovákov z južného Slovenska, Čierne Kľačany a európsky unikát“ a ďalšie. Bol signatárom Stretnutí Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch od roku 1990, organizátorom Stolov národnej dohody,  Vlasteneckej pochôdzky po slovenskom juhu, Národných stretnutí  pri pamätníku M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji,  Stretnutí Kľačian  na Slovensku, Matičných svetových festivalov slovenskej mládeže a ďalších celoštátnych podujatí Matice slovenskej, projektu Európsky kongres Matíc slovanských národov, projektu Jozefínskej knižnice pri KM MS, bol pri zrode prezídia Matice slovenskej, aktívne verejne vystupoval v reláciách Rádia Lumen „Pozdravujem vás, krajania“. Cez  tieto a ďalšie  verejné vystúpenia sa Stanislav Bajaník mimoriadne aktívne podieľal na tvorbe Národného programu i Stratégie Matice slovenskej. Inicioval osadenie desiatok pamätných tabúľ, búst, reliéfov a pamätníkov národným dejateľom a udalostiam národnej a štátnej histórie na celom Slovensku. Výnimočné bolo osadenie pamätnej tabule sv. Cyrilovi a Metodovi v Benátkach (autor akad. sochár Marián Polonský), súsošia sv. Cyrila a Metoda v Čiernych Kľačanoch (akad. sochárka Ľudmila Cvengrošová). Aktívne  pôsobil a pôsobí v Spolku dolnozemských Slovákov, vo Svetovom združení Slovákov v zahraničí, v Rade  Slovákov žijúcich v zahraničí. Od roku 1993 organizoval Pamätný deň zahraničných Slovákov a mnohé návštevy u krajanov vo Vojvodine, Maďarsku, Poľsku, Ukrajine, Česku, Chorvátsku,  Rumunsku, Švajčiarsku, Francúzsku, významná je jeho spolupráca so Svetovým kongresom Slovákov, Slovenskou ligou v Amerike, Slovenskou ligou v Kanade, Spolkom Ľ. Štúra v Melbourne a ďalšími spolkami Slovákov vo svete. Je členom viacerých vedeckých a záujmových odborov MS. Z jeho tvorby treba spomenúť aj obrazové dokumenty                              „Vojvodinská balada a Náš slovenský svet“, i viaceré výstavy prezentujúce život Slovákov v zahraničí, vytvorenie Siene slovenského sveta v Krajanskom  múzeu MS, zbierku pre slovenské deti bombardovanej Vojvodiny, osadenie pamätných tabúľ k 60. výročiu Viedenskej arbitráže, vytvorenie Matičného domu v Báčskom Petrovci, pomoc Galérii  kovačických maliarov a ďalších významných projektov matičnej histórie i slovenskej štátnosti. Stanislav Bajaník je nositeľom významných ocenení MS, pamätnej medaily sv. Cyrila a Metoda trnavského samosprávneho kraja, ceny starostu Dunajskej Lužnej, čestným občanom Hronských Kľačian a ďalších. 

K životnému jubileu Stanislavovi B a j a n í k o v i úprimne blahoželáme a prajeme mu zo srdca do ďalších rokov života v mene všetkých dobrých priateľov dobrého zdravia, osobného i rodinného šťastia a Božieho požehnania.      

 

Z HISTÓRIE nášho mesta

 

Rok 1405: Bol vydaný mandát kráľa Žigmunda o baníctve a od tohto roku mala Banská Bystrica svojich zástupcov v Uhorskom sneme

Rok 1505: V závete  zakladateľa mestských kúpeľov Konigsbergera bol dar diela poľského sochára Víta Stósa mestu vo výklenku farského kostola Utrpenie Krista v Getsemanskej záhrade

Rok 1605: V požiari bol zničený starodávny chudobinec sv. Alžbety v Dolnej ulici

Rok 1805:  Benického dom sa stal majetkom Antona Hirayho, ktorý ako mestský reditel zabezpečil jeho veľkorysú renováciu

Rok 1905: Spolok na rozširovanie vlasteneckého čítania vydával časopisy Krajan a Političné články, ktorými chcel zamedziť panslávskemu hnutiu medzi Slovákmi

 

ŠPITÁL sv. ALŽBETY 

 Inštitúcie charitatívneho, sociálneho a liečiteľského charakteru tzv. špitály evidujeme v Európe už od 12. Storočia. Špitály zabezpečovali trvalý útulok a zdravotnú pomoc starým, nevládnym a nemajetným obyvateľom mesta s limitovaným počtom účastníkov. Na strednom Slovensku bol najstarší špitál v Banskej Štiavnici, ktorý vznikol koncom 12. storočia pri tamojšom dominikánskom kláštore. Začiatky banskobystrického špitála siahajú do druhej tretiny 14. storočia, kedy „mešťan“ Peter Karol a farár Štefan uzatvorili zámennú zmluvu týkajúcu sa tamojšieho Špitála sv. Alžbety, ktorú potvrdil ostrihomský arcibiskup Mikuláš na ľupčianskom hrade 14. augusta 1363. V podmienkach zmluvy bolo uvedené, že mestský farár sa vzdáva špitálskych benefícií v prospech troch špitálskych kaplánov, ktorí budú od neho nezávislí. Kapláni budú mať právo pochovávať pri špitálskom kostole a Peter Karol ako patrón špitála odstupuje farskému kostolu večitým právom 8  poddaných a jatku. V tom čase banskobystrický špitál pozostával z kostola sv. Alžbety, budovy chudobinca, rektorátu a dvoch mlynárskych  hospodárstiev, čiže rozmer zmluvy nebol len duchovný, či sociálny, ale tiež ekonomický.  V polovici 15. storočia sa nástupcom Petra Karla stáva Štefan Jung, ktorý roku 1466 predáva svoj majetok kráľovskému pokladníkovi Jánovi Ernstovi, ktorému roku 1473 majetok v prospech matky Jána Korvína odňal Matej Korvín a do funkcie správcu majetku ustanovil podnikateľa Juraja Sturzera. Dedičia Jána Ernsta odňatý majetok v roku 1494 prenajali Thurzovcom. Začiatkom 16. storočia Thurzovci opúšťajú Banskú Bystricu a mediarsku spoločnosť od  roku 1526 viedli Fuggerovci. Najstarším rektorom špitála bol syn Štefana Junga Jakub, po ňom túto funkciu prevzal syn Michala Königsbergera Ján a po ňom v rokoch 1514 – 1533 Klement Selecký, za ktorého dosiahol Špitál sv. Alžbety najväčší rozmach.

            Na jeho žiadosť kráľ Ľudovít II. udelil špitálu novou donáciou výsady a majetkové práva, nakoľko privilegované listiny špitála zhoreli pri požiari mesta. V listinách sa písalo, že špitál má 13 poddaných v Špitálskej ulici, 5 v Hornej ulici, 2 na konci Hornej ulice a 2 v záhrade Dolného mlyna. Špitálu patria dva mlyny na potoku Bystrica. Obyvatelia  mesta smú mlieť obilie a slad jedine v špitálskych mlynoch a iný mlyn na území mesta ani na uvedenom potoku a na rieke Hron sa nesmie postaviť. Do mesta neslobodno dovážať múku zomletú inde. Cudzie osoby nesmú z mesta vyvážať pšenicou na vozoch, ale ani na koňoch v množstve nepresahujúcom ich vlastnú potrebu, ináč sa náklad zabaví v prospech špitála. Iný špitál sa v Banskej bystrici nesmie zriadiť. V špitálskom zaopatrení môžu byť len banskobystrickí občania v maximálnom počte 24  osôb a panovník na žiadosť menovaného rektora zakazuje banskobystrickej mestskej rade požadovať pri popravách povozy zo špitálskych mlynov, na dopravu rebríkov a iného náradia na popravisko. Nový rektor špitála Krištof Kindermann imanie špitála rozšíril vybudovaním mostu  pri Hornom mlyne, vybudovaním kúpeľov pri rieke Hron, zriadením jedálne, rozšírením špitálskej knižnice a vytvorením štrnástich záhrad. V roku 1545 špitál prešiel pod správu mesta a rektorom sa stal Jozef z Berouna. Po jeho náhlej smrti do tejto funkcie bol dosadený syn  notára Michala Stegera Rafael, ktorý túto funkciu začal vykonávať až po skončení štúdia v Krakove od roku 1551 a do  svojej smrti roku 15736 zamestnával mestskú radu svojím hýrivým životom a defraudovaním špitálskeho majetku. 

                                                    (Jozef Ďuriančik, Bystrický Permon, december 2007)

 

Z ČINNOSTI

 

PARTIZÁN V Krakovanoch                                                                                                                                                    

 Dňa  25. júna 2016 v obci Krakovany sa uskutočnil jubilejný 10. ročník Župného festivalu kultúry Trnavského samosprávneho kraja a 50. festival tradičnej ľudovej kultúry. Krakovany  boli pri svojich prvých ročníkoch Západoslovenskými slávnosťami, ktoré sa neskoršie preniesli na Myjavu. Účastníkov tohtoročného festivalu už pri vstupe do priestorov kultúrneho domu oslovovala fotografická výstava, predstavujúca históriu od prvého ročníka. Na amfiteátri, ktorého autorom je Ing. arch. Viliam Gruska, sa v programoch predstavili za prítomnosti predsedu TSK p. Mikuša najskôr domáci z Krakovian, potom skupiny a súbory  Trnavského kraja Lusk, Slza z Borského Mikuláša, Sokolie zo Skalice, Verešváran z Červeníka a v závere programu muzikanti z Terchovej, hostia z FS Šafárik z Nového Sadu a   FS Trnafčan. Vyvrcholením programu bolo vystúpenie kolektívneho člena nášho MO MS FS Partizán zo Slovenskej Ľupče s programom zameraným na predstavenie scénickej tvorby  z oblastí Gemera, Horehronia a Podpoľania, ktoré sa stretlo s veľkým ohlasom u divákov, čoho výsledkom bolo viacnásobné opakovanie záverov jednotlivých choreografií, skladieb   ľudovej hudby pod vedením Mira Kapca i speváckej skupiny Hronky pod vedením Anky Betákovej. Za úspešné účinkovanie sa Partizánu dostalo verejného uznania nielen zo strany organizátorov  festivalu, ale hlavne od prítomných divákov.

 

DEŇ VO VÝCHODNEJ                                                                                                                                                   

 V podtatranskej Východnej sa v dňoch 30.6. – 3.7. 2016 uskutočnil už  62. ročník celoštátneho folklórneho festivalu, ktorého hlavnými organizátormi boli NOC Bratislava, Žilinský samosprávny kraj a Obec Východná pod záštitou  ministra kultúry SR Mareka Maďariča a generálneho partnera firmy Termostav Mráz Košice. Slávnostné otvorenie festivalu sa konalo 1. júla 2016 večer pod názvom Chlebom a soľou v réžii Romana Malatinca, v ktorom sa predstavili spevácke skupiny z Východnej, Važca a Štrby, zahraničné súbory z Peru, Gruzínska, Bulharska a Ukrajiny, účinkujúci zo slovenských súborov Magura, Vepor, Hornád, Kopaničiar, Živel, Liptov, Rozsutec, Podolie, ĽH Martinky Bobáňovej so speváčkou Veronikou Kvočkovou a Marián Čupka a prítomným divákom v amfiteátri sa prihovorili starosta Východnej Juraj Blaško, generálna riaditeľka NOC Jana Kresáková a čestný prezident festivalu Igor Kovačovič. Otvoreniu festivalu predchádzalo uvedenie zaujímavého programu o pltníkoch na Váhu Dolu važinami, ktorý s so súbormi a skupinami Žilinského kraja pripravila Miroslava Palanová. Po slávnostnom otvorení sa v amfiteátri  uskutočnili ešte dva programy. Najskôr to bol program Tváre, ktorý pripravili študenti VŠMU z tvorby v súboroch, ktoré  títo študenti umelecky vedú pod odborným vedením doc. Jána Blahu. Záver večera pripravil profesionálny Poddukliansky umelecký ľudový súbor z Prešova pri príležitosti 60. výročia svojho vzniku pod názvom Na dvore v réžii Jaroslava Moravčíka.  Počas  prvého dňa konania festivalu návštevníkov zaujali výstavy, viaceré programy na malej scéne, Etnodome, Gastrocentre a Humne i podávanie špecialít tradičnej kuchyne a v najväčšej miere prezentácia majstrov tradičnej ľudovej tvorby v celom areáli konania festivalu.

 

BOLI SME NA PARÁDE                                                                                                                                                   

 V dňoch 19. – 20.8.2016 sa v hontianskej obci Hrušov uskutočnil 23. ročník folklórneho festivalu Hontianska paráda, ktorý pripravila Obec Hrušov v spolupráci s OZ  OSOH, MS, s finančnou podporou MK SR, BBSK, MS a ďalších 25 sponzorov z Veľkého Krtíša,  Príbeliec, Sklabinej, Lučenca, Vinice, Kežmarku, Krupiny, Želiezoviec, Cerova, Bratislavy a domácich z Hrušova. Po obidva dni sa festival prezentoval s rozličnými veľmi zaujímavými  programami na hrušovských lazoch, v dedine a na amfiteátri. Návštevníkov, ako každý rok,  mimoriadne zaujali známe hrušovské dvory – Gazdovský, Gajdošský, Hasičský, Haluškový, Kováčsky, Krošniarsky, Mládenecký, Matičný, Páleničiarsky, Poľovnícky, Pufancový, Rybársky, Tesársky a ďalšie. Okrem nich zaujala aj dobre pripravená „Veľkokrtíšska vinná cesta“, ukážky spracovania konope, kresanie kameňa a stavba uhliarskej míle, výstavy Vydavateľstva a Šatnice MS z Martina, Dom tradičného odevu, stabiláky A. Matúšova, Historická hasičská technika, ukážky zručnosti remeselných výrobcov spojených s jarmokom ľudových remesiel, tradičný priebeh žatvy spojený s mlátením obilia i pečením chleba v kamenných peciach. Pri vežičke v strede Hrušova a na Lesnej scéne účinkovali pre všetkých návštevníkov počas oboch dní  domáce i zahraničné súbory. Na scéne v amfiteátri sa uskutočnili programy „Zďaleka ideme a Vitajte v Honte“, v ktorých sa predstavili folklórne súbory Buchlovice z Česka, Jednota Hložany zo Srbska, Istebna z Poľska a Otava s Nového Mesta nad Váhom. Uvítací program pripravili domáci z Hrušova, v programe Deti a tradícia  účinkovali Prvosienka z B. Bystrice, Ragačinka z Hrušova, Magdalénka z Modry, Krtíšanček z V.Krtíša, Ratolesť z Detvy a Ďurík z Maďarska. V programe Tak sme sa tu zišli zas kolektívy Lúčan z Lúčok, Jánošík z Fiľakova, Slovenskí rebeli z Komárna, Východňarske šarkanice zo Spišskej Novej Vsi a seniori súborov Devín a Gymnik z Bratislavy. Hlavným program záveru festivalu bolo uvedenie zvykoslovného pásma z Hontu s účinkovaním skupín  z obcí Hontianske Nemce, Jalšovík, Lackov, Plachtince, Príbelce, Sazdice, Sebechleby, Senohrad, Sitňan z B.Štiavnice, súbor Krtíšan a gajdošské zoskupenie Spojené huky Slovenska. Program tohtoročnej Hontianskej parády obohatili aj hosťujúce súbory FS Hornád z Košíc s programom Oka mih a FS Podpoľanec z Detvv spolu s viacerými muzikami a sólistami z ďalších obcí Podpoľania s programom Bohatstvo chudoby.

 

ÚCTA ZVRCHOVANOSTI                                                                                                                                                                            

 Dňa 19.9.2016 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo po 24. krát tradičné podujatie venované výročiu prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Pri pamätníku Líp Ústavy SR sa stretli nielen členovia MO MS, ktorý bol iniciátorom prvého stretnutia v októbri 1992, ale aj ďalší obyvatelia mesta i viacerých obcí z jeho okolia, aby si spoločne uctili túto významnú udalosť našich novodobých dejín. Stretnutie  moderoval Marcel Pecník, ktorý privítal predstaviteľov verejného života v meste, vedúceho kancelárie prezidenta SR Stanislava Líšku, prednostu OÚ Karola Konárika, viceprimátora mesta Martina Turčana, predsedu KR SNS Štefana Tureka, poslancov mesta B. Bystrica, členov mládeže SNS a všetkých prítomných. Slávnosť otvorila prednesom poézie Mgr. Anita Murgašová a fujaristi Michal Filo a Vladimír Homola, ktorý mimoriadne citovo predniesol báseň Milana Rúfusa Slovensko. Po položení kytíc predstaviteľmi MO MS a Mesta Banská Bystrica sa k účastníkom stretnutia najskôr prihovoril viceprimátor Martin Turčan a po ňom so slávnostným príhovorom vystúpil podpredseda MO MS Pavol Boroň. Program celej slávnosti obohatili horehronskými piesňami kolektívni členovia MO MS, spevácke skupiny Hronky  pod vedením Anny Betákovej a Horehronci pod vedením Michala Šramku. Záver patril poézii Valentína Beniaka Pro domo sua, hymnickej piesni Kto za pravdu horí a pozvaniu na ďalšie stretnutia, ktoré budú venované výročiam osobností spätých s históriou Banskej Bystrice.

 

NA /NE/POSLEDNEJ STRANE...

 

BLAHOŽELÁME

 

1.10.Ing. Zdenek GREGOR, 2.10.  Eva ŤUREKOVÁ, 3.10. MUDr. Emília HANZELOVÁ,  4.10. Ing.arch. Stanislav DÚBRAVEC, CSc., 5.10. Emil MARCINEK, 9.10. Mgr. Eva GERNICOVÁ, Mgr. Renáta PETRINCOVÁ, 10.10. Margita DÁVIDOVÁ, 11.10. Mária ŽÁČIKOVÁ, 14.10. Elena ADAMIŠOVÁ, 16.10. Štefan BEREGSZÁSZI, 17.10. PhDr. Mária IŠTÓKOVÁ, 18.10. Elena ZÁTHURECKÁ, 19.10. Ing. Jarolím MURGAŠ, 20.10. Pavol ČERVENÁK, 23.10.  Anna PODMAJERSKÁ, PhDr. Vladimír SKLENKA, 26.10. Anna BAHÝLOVÁ,  Jana NAHÁLKOVÁ, Anna SOCHOVÁ, 27.10. Ing. Pavol SPIŠIAK, Terézia SPIŠIAKOVÁ, Mgr. Anna ŠLAUKOVÁ, PhMr. Ľudmila VAJDOVÁ, 28.10. Mária LENCSÉSOVÁ, 29.10. Miroslav HAZUCHA.

 

Želáme Vám, matičiari – októbroví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia a spokojnosti!   

 

PROGRAM NA OKTÓBER

 

10.10. 17.00    VÝBOR MO MS

                         Zasadnutie Výboru  MO MS

                         M: DMS, Dolná 52                                           O: Výbor MO MS

13. – 15.10.     BYSTRICKÁ FOLKLÓRNA HARAVARA

                        Programy a tvorivé stretnutia detských a dospelých folklórnych súborov

                        M: Dom SMH a GAS                                      O: SOS

17.10.  15.00   OSOBNOSTI

                        Stretnutie členov MO MS k výročiam Karola Kuzmányho a Svetozára   

                        Hurbana Vajanského

                        M: Dom MS, Dolná 52                                  O: Historická sekcia MO MS

22.10.   6.10   NIZKE TATRY – SALATÍN

                        Turistika s OZ Stonožka - Odchod Námestie slobody BB  06.10 hod.                                        

                         Trasa: Ludrová - Salatín – Liptovská Lužná 17,7 km

                         Poplatok 10 € - kontakt: Oľga Kostiviarová  0904056100/ 0948009109

24.10.  15.00    HISTÓRIA SLOVENOV - SLOVÁKOV

                         Prednáška Ing. Igora Podhájeckého, člena Historického odboru MS

                         M: DMS, Horná  ul. 21, Evanj. spolok               O: Dom MS B. Bystrica

29.10.               MARÍNA

                         Slávnostné predstavenie pri 50. výročí založenia súboru Marína

                         M: DJGT Zvolen                                           O: FS Marína Zvolen

Október 2016   OBZRETIE ZA LETOM

                          Hodnotiace semináre folklórnych festivalov Detva, Heľpa, Kokava,

                          Očová, Hrušov     

                          M: Detva, Kokava, Očová, Hrušov      O: Organizátori festivalov                                                 

 3.- 10. -17. – 24.10.  o 14.00 hod. KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                                Tvorivé stretnutia členiek klubu

                                                M: DMS, Dolná 52                        O: KPČ MO MS

 3.- 10. – 17. – 24.10   o 14.00  hod.  KLUB SENIOROV LIPA

                                                 Kultúrnospoločenské stretnutia členov klubu seniorov Lipa

                                                 M: DMS, Dolná 52                        O: Klub Lipa MO MS

6.– 13. – 20. a 27.10. o 16.00 hodTVORIVÉ STRETNUTIA

                                                Členov speváckych skupín Horehronci a Hronky

                                                M: DMS, Dolná 52                 O: Národopisná sekcia MO MS

                                                        

UPOZORŇUJEME

VŠETKÝCH ČLENOV MO MS V BANSKEJ BYSTRICI         

                                                                                                                                                                                              

        *NA ZAPLATENIE ČLENSKÉHO PRÍSPEVKU  za roky  2015 – 2016, nakoľko z členského zabezpečujeme pravidelný matičný život v našom meste a podporujeme konanie  všetkých podujatí, na ktoré vás každý mesiac čo najsrdečnejšie pozývame.

       * MESAČNÍK ZVON  môžete získať (aj staršie čísla) pri osobnej návšteve každý pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 hod. v našom matičnom dome a prečítať si ho môžete aj na webovej stránke MO MS www.maticabb.webnode.sk

         *  NA MOŽNOSŤ vypožičať si zaujímavé publikácie z novovytvorenej matičnej knižnice MO MS alebo si ich prečítať a študovať priamo v priestoroch matičného domu    každý pondelok a štvrtok od 14.00 – 17.00 hod.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                                                                                              

 

 

 

 

 

 

           

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31