ZVON október 2015

01.10.2015 20:51

                                                                                   Pravda je a môže byť iba to,

                                                                     s čím rastie a rozvíja sa ľudská prirodzenosť,

                                                              z čoho rastú a rozvíjajú sa všetky národy. (D.Tatarka)  

  

NAŠA  ZVRCHOVANOSŤ  V ČASE

 

           Máme za sebou podstatnú časť „kľúčového roka“ spojeného s 200. výročím narodenia výnimočnej postavy slovenskej histórie, Ľudovíta Štúra, ktorého nadčasové myšlienky sme počas predchádzajúcich mesiacov spájali s odkazmi dávnych čias, byť zjednocovateľmi, chrániť si svoje tradície, spájať ich s novými pohľadmi súčasného sveta a rozvíjať duchovne a národne, najmä však svojrázne tak, ako to bol v čase svojho žitia vyslovil biskup evanjelickej cirkvi Vladimír P. Čobrda: „Treba budovať, pracovať, protivenstvá trpieť, avšak nehlivieť a najmä neprepásť príležitosť.“

            Pripomenuli sme si vzácne odkazy sv. Cyrila a Metoda pre nás tu doma i pre všetkých Slovákov vo svete, uctili sme si 135. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika, zamysleli sa nad naším smerovaním od vyhlásenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska i našej Ústavy, hľadali poučenia pre budúcnosť v legende o sitnianskych rytieroch, uctili si   staré piesne o živote na sviatkoch našej tradičnej kultúry a nasmerovali naše konanie pre  zložitosti súčasnej doby. Po celý ten čas sme sa snažili vnímať prítomnosť žitia ako dobu možností a nerobiť kompromisy v úsilí o svornosť, lebo: „Veľa balastu sa rodí v dnešných  ľuďoch a veľa bodliakov z toho klíči. Chráňme si naše túžby a naše stromy života s pevnými koreňmi, aby sme ostali aj v týchto časoch pracovití, verní, odvážni a smelí a neodbočovali v našom žití ani napravo, ani naľavo.“ Vo všetkom nám treba kráčať priamo so vztýčenou hlavou a rovným chrbtom, držať sa pospolu, byť pevní v bránení pravdy a spravodlivosti, konať s čistým svedomím a vedieť za vykonané skutky niesť aj zodpovednosť. A v tomto  musíme v záujme budúcich časov konať, starší i mladší, spoločne a nie sa „hrať každý na vlastnom piesku“. 

              Preto, čo by sme mali konať v nadchádzajúcom čase žitia a to nielen do konca tohto jubilejného roka, mali by sme sa držať slov baťka Škultétyho z mája 1932: „Pokiaľ ide o sľuby, najprv mysli a potom hovor, ale predovšetkým dodrž, čo si sľúbil.“ Tento jeho odkaz predpokladá menej zbytočne vyvolávaných vnútorných problémov, viac vzájomnej úcty, viac vzájomného porozumenia a podpory pre všetko, čo robíme k prospechu národa a vlasti.  Vieme z histórie, že sa nám to často nedarilo a nedarí sa ani dnes, lebo ľudia na vrchole moci zvyknú ním zverené poslanie stotožniť sami so sebou a nie so službou. Vieme aj to, že iskrenie patrí k životu, ale nemôže byť prekážkou pre napĺňanie spoločných cieľov, skôr upozornením na to, čo sa nám nedarí, čo by sme mali z nášho žitia odstrániť, čo by sme nemali nikdy podceňovať, ale skôr hľadať to, čo nás zjednocuje a čo prináša zmysel pre každého z nás.

               Existuje príslovie, že každá minca má dve strany a preto by sme sa nemali na to, čo sa okolo nás deje, pozerať len jednými očami a to ešte nie našimi vlastnými. Napriek tomu, že platí iné príslovie, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, história sa zvykne opakovať. Vieme, že podstatná časť histórie Európy od roku  630 nášho letopočtu bola spojená s expanziou moslimov, ktorá sa rozšírila zo starobylej Mekky cez severnú Afriku až po Atlantik a ďalej na sever Európy, kde bola v roku 732 zastavená v známej bitke pri Poitiers. To čo sa odohráva dnes počas expanzie migrantov do Európy, možno vyčítať z ambícií Islamského štátu. Ten chce obsadiť takouto cestou „tradičné územia stredovekej Arabskej ríše“, ktoré počas vtedajších sto rokov značne zredukovali vtedajší kresťanský svet, na desatinu jeho pôvodnej rozlohy. O tomto zámere svedčí aj  vyjadrenie predstaviteľov Saudskej Arábie, ktorí nedávno ponúkli „pomoc súčasnej migračnej vlne“ postavením stoviek mešít na území Európy. Aj preto by sme mali všetci  veľmi vážne začať nielen premýšľať, ale najmä konať v našich ústretových zámeroch pomoci. Tú pomoc by sme mali poskytovať  každému, kto ju potrebuje, ale nie za každú cenu a hlavne nie za cenu ľúbivej politiky, klaňajúcej sa tým, ktorí za celý súčasný chaos nesú priamu zodpovednosť a aj dnes  z tohto chaosu ťažia. My sme nikdy vo svojej histórii nikoho nenapadli, my sme nikdy neobsadili územia iných národov, nikdy sme nikomu nič nezobrali, nikdy sme nikomu nič nechceli diktovať. Chceli sme si vždy uchovať v našom národe hodnoty  nám  najvlastnejšie, hodnoty  našej duchovnej a kresťanskej kultúry a v rámci toho  aj hodnoty najľudskejšie a preto sme si rokmi v sebe vypestovali vlastnosti pre svojpomoc i pomoc každému, kto túto pomoc potrebuje, a tak by sme sa mali v záujme našej budúcnosti  správať aj naďalej.

              Vstupujeme do záveru jubilejného roka a chystáme rok nový, do ktorého by sme sa mali začať odvíjať od základných myšlienok Martinskej deklarácie slovenského národa z roku  1918, lebo vtedy: „slovenský národ slobodne vyslovil svoje sebaurčenie a cez slová piesne Hej, Slováci odovzdal slovanstvu celého sveta vieru vo vlastné sily v bránení pravdy a vlastnom smerovaní v živote cestou svetla.“ To nám však v našom dnešnom žití chýba. Odovzdávame bez zábran cudzím to, čo nám pre život treba, pred vlastné hodnoty staviame hodnoty cudzie, strácame vlastnú tvár a tvárime sa, že všetko je v poriadku, zanedbávame  materinský jazyk priam trestuhodne, nevedieme svojich potomkov k povinnostiam a ani sa neobávame, že sa nám to raz nevyplatí. A mali by sme sa. Aj preto musíme spoločne   pripraviť roky nadchádzajúce, v ktorých na nás, ako to okolo seba pozorujeme, veľa čaká. Hrnú sa na nás návštevníci zo všetkých strán a žiadajú svoje práva, aj keď my Slováci sme nikdy nikomu jeho práva nebrali, lebo sme sa držali aj takýchto Štúrových slov: „Dovoľte národom, aby boli slobodné, to bude pýcha ľudstva, to prinesie osoh všetkým, lebo aj malý národ má povinnosti oproti sebe a vlastnej budúcnosti a tie by sme mali plniť tak, aby to bol  pred všetkými vo svete dôkaz o našej životaschopnosti.“ V našej histórii nám často tie naše práva brali iní, iní nám diktovali, ako máme žiť, čo máme a smieme robiť. Po roku 1990 sa nám všetkým zdalo, že k tomu, aby nám diktovali iní, už nedôjde a my si budeme svoj vlastný národný a štátny život usporadúvať a riadiť sami. Netrvalo to dlho a prišli k nám iné časy a iní páni a opäť sa opytujeme sami seba slovami: Či jesto pravda na svete? Možno aj jesto, len  nevieme presne kde a pre koho. My však chceme byť sami, my si chceme svoje cesty životom riešiť vlastnými silami, my vieme, keď to treba, pomáhať aj iným, ale malo by to vyvierať predovšetkým z nášho rozhodnutia, vychádzajúceho z našej podstaty, naplnenej  skúsenosťami predkov, lebo „nezáleží na tom, čo robíme, ale na tom, ako to robíme, prečo a pre koho to robíme, ale na tom, ako sme vedeli a vieme v tomto živote naplniť šťastím život iných.“

                                                                                                             Igor  K o v a č o v i č

 

PRIPOMÍNAME SI      

 

ĽUDOVÍT ŠTÚR – UČITEĽ SLOVENČINY

  200. výročie narodenia

 

            Ľudovít Štúr (28. 10. 1815 Uhrovec – 16. 1. 1856 Modra) sa narodil v učiteľskej domácnosti dýchajúcej šťastím a mohol sa v nej zaraďovať do národného prostredia bez myšlienkových kríz. Do dvanásteho roku života žil Ľudovít v rodičovskom dome v Uhrovci, pričom základné vzdelanie získal zásluhou svojho otca Samuela, ktorý bol učiteľom v miestnej ľudovej škole. Prvým štúdiom mimo domova bolo mesto Ráb (dnešný maďarský Győr), kde si osvojil maďarčinu i nemčinu a doplnil si aj domáce vzdelávanie v latinčine a dostal prvé základy gréčtiny. Veľkou školou života sa stal Štúrovi pobyt v Bratislave. Tu nielen prostredníctvom školy, ale aj ako domáci učiteľ detí kníhkupca Schwaigera mal k dispozícii bohatú nemeckú, anglickú a francúzsku osvietenskú literatúru. Najmä Herderovo dielo Idey k filozofii dejín ľudstva získalo ho svojím záujmom o človeka a úsilím vydobyť preňho a pre doteraz utláčané národy nové pozície v spoločnosti.

            Na úlohu profesora „československej reči“ sa Štúr prakticky pripravoval v Spoločnosti česko-slovanskej, ale i vyučovaním v nižších ročníkoch lýcea, kde sa slovenskí mladoni priúčali „jazyku mateřskému a milowánj národu swého“.          Patrí mu zásluha, že Spoločnosť česko-slovanská (stal sa jej podpredsedom) nebola len školou spisovného jazyka, ale postupne prechádzala od gramatických a rečníckych cvičení „na sám národ“. Spoločnosť v r. 1835 – 1837 postupne pretvoril na politicko-národný spolok a jadro celého slovenského národného hnutia. Mládež orientoval na zvýšenie vlastnej vzdelanosti, aby mohla výchovou ľudu obnoviť národný organizmus, prebúdzať vzťah k rodnému kraju, vlasti, k rodnej reči, vlastným dejinám a kultúre.

            Po návrate z univerzitných štúdií v nemeckom Halle (v lete 1840) po peripetiách o učiteľské miesto napokon od jesene 1841 začal znova pôsobiť na lýceu ako námestník profesora Palkoviča. Štúr k úsiliu získať veľký počet stúpencov v pospolitom ľude pridružil už dávno pociťovanú potrebu povýšenia reči ľudu na spisovný jazyk a zjednotenie Slovákov na základe slovenského spisovného jazyka. Povýšiť za spisovnú reč sa rozhodol strednú slovenčinu, ktorá je na Slovensku najrozšírenejšia a najzachovanejšia. Okrem toho priniesol aj ďalšie dôvody pre spisovný jazyk v diele Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí Vistavená od Ludevíta Štúra. V Prešporku 1846. Rozhodnutie písať po slovensky v tejto rozprave vysvetľoval aj takto: „... mi do teraz ňje v našom, ale v inšom nárečí sme písali (...). Život náš mi len úplňe vistavíme a vistaviť muožeme v nárečí našom vlastnom (...), preto treba nám k tomuto nášmu nárečú, keď náš počíname, sa privinúť a v ňom sa duchovno rozvíjať. (...) Oj vítaj, vítaj, Slovenčina naša, ti céra Slávi pekná, rovnoprávna ale dávno utajená pred svetom!“ Štúr v názve spisu má na mysli slovenský jazyk ako dorozumievací prostriedok slovenského národa, a nie nárečie v súčasnom ponímaní. Hlavným dôvodom pre prijatie slovenčiny ako spisovného jazyka je pre Štúra skutočnosť, že Slováci sú kmeň (t. j. národ) a ako kmeň majú vlastné nárečie (t. j. jazyk). Ľ. Štúr si pritom uvedomoval, že bez jednotnej reči národ nemôže tvoriť svoju vzdelanosť a kultúru. A tak podstata jeho snáh o uzákonenie novej spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenských nárečí vytvárala základňu pre slovenskú národnú jednotu, lebo ako jej tvorca si zdôrazňoval, že „... národ obstojí ako národ len spolu s jazykom, bez neho by ním nebol. Ak má teda osobitný jazyk, uzná sa za národ a ako takému patrí mu právo udržať si isté postavenie vo svete.“

            O tom všetkom hovorili „traja mladoni“ – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža – v lete 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde 17. júla kodifikovali spisovný slovenský jazyk. Odtiaľ navštívili básnika Jána Hollého na Dobrej Vode, aby ho informovali o svojom rozhodnutí, že jazykom budúcich slovenských novín bude slovenčina, jazyk čitateľov všetkých vrstiev národa, a že zvolili stredoslovenské nárečie, lebo podľa Štúra „... najčisťejšje a najpekňejšje po Slovenskí hovorí sa vnútri v samích Tatrách, v strjedku ích najzavreňejšom: v Liptove, Orave, Turci, v horňom Trenčiňe, v horňej Ňitre, Zvoleňe, Ťekove, Honťe, Novohraďe...“ (Nauka reči slovenskej, s. 8). Definitívne rozhodnutie o prijatí novej spisovnej slovenčiny padlo na „sednici“ kultúrnoosvetového spolku Tatrín (26. – 28. augusta 1844) v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde výbor uložil Štúrovi napísať gramatiku „čistej slovenčiny“. Ani nie za rok bolo uznesenie splnené: zrodila sa Nauka reči slovenskej (vyšla roku 1846), v ktorej predmluve priamo oslovil mládež, ku ktorej sa už nesmel prihovárať spoza katedry.

            V jazykovednom diele Náuka reči slovenskej nielen opísal pravopisnú, hláskoslovnú a gramatickú stavbu slovenského jazyka, ale preukázal aj originálny bádateľský duch. Štúr napr. ako prvý z domácich a zahraničných jazykovedcov sa úspešne pokúsil vysvetliť spätosť gramatických kategórií slovenského slovesa a podarilo sa mu odhaliť viaceré špecifické znaky gramatickej a hláskoslovnej stavby slovenského jazyka, napr. formulovanie zákona o rytmickom krátení slabík ako „zákona podstatného v slovenčine“.

            Novú spisovnú slovenčinu začal výrazným spôsobom presadzovať do života ako skutočný „učiteľ slovenčiny“ na stránkach národného politického orgánu – Slovenských národných novín (prvé číslo vyšlo 1. augusta 1845) s literárnou prílohou Orol tatránsky. V nich sa výrazným spôsobom zameral najmä na školy a vyučovanie, lebo pracujú „pre budúcnosť“, potom na nedeľné školy, ktoré doháňajú to, „čo sa prú zanedbalo“, a po tretie, na spolky miernosti, čiže proti okamžitému zlu, ktoré sa javilo ako najakútnejšia a postupujúca choroba. Zdôrazňoval, že vzdelanosť a osveta nemá zostávať mŕtva v knihách, ale prebíjať sa do života. Podľa Štúra a jeho prívržencov je výchova a vzdelanie dôležitým činiteľom pri prestavbe spoločnosti. Novú slovenčinu v tomto duchu predstavil aj po politickej línii ako poslanec za kráľovské mesto Zvolen v uhorskom sneme.

                                                                                                                      Július Lomenčík

   

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              

PRE POTEŠENIE                                                                                                                                                               

  Z veľkého množstva kvetov našej prírody a dobrôt našej kuchyne vám chceme počas celého roka skrášliť a spríjemniť chvíle pohody spoločného žitia. Prijmite zo srdca kvet mesiaca a dobroty našej jesennej kuchyne.

                                                                                                                                                                                             ASTRA                                                                                                                                                                                                Patrí k veľmi obľúbeným záhradným kvetom. Do Európy sa dostala astra z Číny, okolo roku 1730 ju doniesol francúzsky botanik Incarville. Aster v gréčtine znamená hviezdu. Astry sa stali symbolom jesene a sú jedinečné svojou farebnou pestrosťou pre svoje jasne žiarivé farby. Sú to klasické záhradné kvety, nenáročné na pestovanie a neobyčajne pestré čo do tvaru, štruktúry a sfarbenia. Pôvodne boli čisto biele a vďaka šľachteniu dnes máme astry  ružové, žlté, červené, bordové, fialové, fialovomodré a modré, čo je najkrajšia ozdoba jej kvetov. V súčasnosti existuje niekoľko tisíc odrôd, ktoré sa podľa skladby  kvetov delia do 40  skupín. Najpopulárnejšie sú astry ihličnaté, krovinaté, pompové, alpínske, kapské, ale poznáme aj pomenovania Pštrosie perá, Unikum, Pincessa, Turica, Nepeta, Helénium a ďalšie. Astry sú nenáročné na pestovanie, dobre znášajú horúčavy a názov dostali podľa  paprskovitého usporiadania  kvetov. Vo voľnej prírode sa vyskytujú na hlinených, vápencových a kamenitých pôdach, na okrajoch lesov a pastvín, kde vydržia až do prvých mrazov. Pre ich výsadbu je najvhodnejšie jarné obdobie. V našich podmienkach sa ujala  najmä astra novoanglická a astra novobelgická s nápadnými modrofialovými alebo červenými kvetmi s oranžovým či žltým terčom uprostred.  

 

ZAHUSTENÝ RYBACÍ VÝVAR                                                                                                                                        Potrebujeme: 2 l vody, 1 kg rybacích hláv, kostí a zvyškov z rýb (vyberte si biele ryby, akými sú treska, platýs, okúň), 2 poháre bieleho vína, 2 stredne veľké cibule, 2 stonky zeleru, 4 mrkvy, 2 strúčiky cesnaku, 7 zrniek čierneho korenia, 4 bobkové listy, 1 viazanička petržlenovej vňate, 1 kocka zeleninového bujónu, 1 citrón. Postup: Nakrájajte zeleninu a dajte do hrnca všetky ingrediencie, pridajte dva litre studenej vody, dva poháre vína a zeleninovú kocku. Dajte variť, potom odoberte penu. Prikryte hrniec, stíšte oheň a varte asi 20 minút. Pridajte citrónovú šťavu a nechajte pomaly variť ďalších 10 minút. Vývar preceďte  cez sitko alebo gázu.

PSTRUH SO ZELENINOU                                                                                                                                             Potrebujeme: 4 ks vypitvaných pstruhov, 2  cibule, 1 citrón, 10 dkg masla, soľ, mleté čierne korenie, maslo alebo olivový olej. Postup: Pstruhy dôkladne opláchneme a osušíme a potom ich zvonku i zvnútra osolíme, okoreníme a pokvapkáme citrónovou šťavou. Cibuľu očistíme a nakrájame na tenké kolieska. Pripravíme si plech, na dno vymastané maslom poukladáme cibuľové kolieska a následne na ne pripravené pstruhy. Vložíme do  rúry zohriatej na cca 150  stupňov C a pečieme približne 30 minút s tým, že  počas pečenia ryby otáčame a polievame rozpusteným maslom, alebo olivovým olejom. Hotové pstruhy uložíme na taniere, polejeme výpekom, pokvapkáme zvyšným citrónom, ozdobíme zeleninou a podávame. Ako prílohu môžeme použiť dusenú zeleninu, opekané zemiaky, prípadne kôprovú omáčku s nadrobno  posekaným zeleným petržlenom.

JABLKOVÁ ŠTRÚDĽA                                                                                                                                                       Potrebujeme: Na 12 porcií – 1 ks štrúdľového cesta, 150 g tuku,100 g mletých orechov, 1 kg umytých a nastrúhaných jabĺk, 200g práškového cukru, ½ balíčka škoricového cukru, 100 g hrozienok, žĺtok na potretie, tuk na plech, vanilkový cukor. Postup: Vytiahnuté alebo rozvaľkané cesto pokvapkáme tukom a posypeme mletými orechmi. Na polovicu cesta  nasypeme postrúhané jablká zmiešané so škoricou, cukrom a hrozienkami, ktoré môžeme  predtým namočiť do rumu. Okraje cesta jemne zahneme dovnútra a cesto opatrne zavinieme. Štrúdľu potom prenesieme na vymastený plech a vložíme do vopred vyhriatej rúry. Pečieme  pri teplote asi 200 stupňov 20 až 25 minút. Upečenú štrúdľu posypeme vanilkovým cukrom.

 

 

Z ČINNOSTI

 

 VÝBOR MO MS                                                                                                                                                                                     Zasadnutia Výboru MO MS sa uskutočňujú podľa ročného plánu činnosti pravidelne každý mesiac. Zasadnutia sa uskutočnili v termínoch 4.5., 8.6., 8.7. a 7.9.2015 a k zabezpečovaniu  pravidelnej činnosti prijali celkom 65 opatrení. Termínované úlohy boli splnené, plnenie  niektorých z prevádzkových dôvodov boli riešené schválením iných termínov a opätovne kontrolované. Okrem vykonávania kontrol na zasadnutiach boli každý mesiac schvaľované termíny konania podujatí, vrátane ich finančnej a materiálnej podpory, a riešené bolo aj zameranie mesačníka Zvon. Počas hodnoteného obdobia boli riešené aj úlohy opravy kotolne matičného domu a jej prípravy na zimné obdobie, riešenie situácie vo využívaní  parkoviska, účasť na podujatiach  tradičnej ľudovej kultúry v Heľpe, Východnej, Detve, Telgárte, Kokave, Očovej a Hrušove, zabezpečenie akcií k výročiam Deklarácie o zvrchovanosti a Ústavy SR, spomienky na výročie M.R. Štefánika v Sásovej, organizácia šachového turnaja, podujatia k 200. výročiu narodenia Ľ.Štúra v B. Bystrici a zájazdu do Uhrovca, riešenie výrezu stromov v záhrade a opravy fasády na Hornej 11, informovanie  členov MO o výsledkoch rokovania orgánov MS, informovanie o uskutočnených zájazdoch  členov MO a členov klubu Lipa, podpora zbierky vyhotovenia busty J.C. Hronského vo Zvolene, udržiavanie poriadku v objekte a dvornej časti, odmeňovanie za vykonávanie  činnosti pre prospech MO MS a riešenie zámerov činnosti MO na rok 2016.         

                                                                                                                                                                                                           OZVENY V TELGÁRTE                                                                                                                                                                           V  dňoch  18.- 19.7.2015 sa uskutočnil 21. ročník festivalu viachlasého chrámového a ľudového spevu „Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou hoľou v Telgárte“ s tradičným  programom: Stretnutie účastníkov festivalu pri prameni Hrona na Pustom poli – Posolstvo piesní Slovensku a svetu z vrcholu Kráľovej hole, kde však mnohým účastníkom v prostredí nádhernej prírody chýbali účinkujúci v krojoch. Potom sa v gréckokatolíckom kostole konali Spevy chrámov a po nich Koncert speváckych zborov Mariupe z Lotyšska, Benedictus z Heľpy a Krédo- Viruju z Telgártu. V hlavnom scénickom programe Ozveny života sa predstavili výborné spevácke skupiny z Heľpy,  Vlachova, Olšavice, Závadky nad Hronom, Pohorelej, Suché karki a ZSS  súboru Karpaťanin z Prešova, ŽSS Trnki a ŽSS súboru Urpín z Banskej Bystrice. V nedeľu 19.7. sa konala Svätá liturgia v staroslovienčine a účastníci festivalu mali možnosť vzhliadnuť výstavu SNM v Martine a SOS z B. Bystrice „Horehronie očami Karola Plicku“. Celé podujatie pripravili Obec a Gréckokatolícky farský úrad v Telgárte v spolupráci so  SOS B. Bystrica a AIA Centrum Bratislava s podporou MK SR, BSSK a viacerých sponzorov z Telgártu a Košíc.      

 

 FESTIVAL KOLIESKO                                                                                                                                                                      V dňoch 31.7. – 2.8.2015 sa v Kokave nad Rimavicou uskutočnil 25. ročník festivalu mladých folkloristov Koliesko. Začal sa vedeckou konferenciou „Folklorizmus a kultúrne dedičstvo“, ktorú  pripravilo NOC Bratislava spolu s ďalšími organizátormi na viaceré témy. Prvý festivalový deň sa uskutočnil najskôr program „Folklórna scéna“, v ktorom sa predstavili s choreografiami vytvorenými v rokoch 2014 a 2015 v súboroch TS Partia, Gymnik a Všetečníci z Bratislavy, Považan z Pov. Bystrice, Hornád a Borievka z Košíc.  Festival otvoril starosta Kokavy Ing. Ján Chromek a členovia súboru Kokavan a potom program Ozveny z vrchov a dolín na kokavskom námestí s účinkovaním inštrumentalistov  z Kokavy, Turian, Banskej Bystrice, Chrenovca-Brusna, Lúk pod Makytou, Žiliny a Čadce a speváčok z Lipt. Sliačov a Žiliny. Počas dňa začali fungovať typické dvory – U fujaristov, Kokavský, Sklársky, Gazdovský, Medový, Osvetársky, školy tanca a spevu i otvorené pódium pre „nebojácnych“ záujemcov. V osvetárskom dvore si všetci spoločne uctili pamiatku choreografa, kokavského rodáka Paľa Bútora. V sobotu 1.8.2015 bola otvorená Remeselnícka ulica, na amfiteátri sa od popoludnia konali scénické programy detských súborov, zahraničných súborov, kolektívov z Kokavy a na záver regionálny program „Z Podopoľania“  a po ňom koncert kapely Pravdivá reč z Poľska i viaceré tancovačky vo dvoroch Kokavy.  Nedeľa 2.8.2015 bola zavŕšená slávnostnými Bohoslužbami a slávnostnou Svätou omšou, po ktorých sa v kostoloch predstavili členovia súboru Kokavan spolu s hosťujúcimi folkloristami zo súborov Podpoľanec a Hornád, ktorí na záver v amfiteátri vytvorili galaprogram „Mlaď pod dielikom“ a spevácky zbor Cantica Sacra Tyrnaviae. K festivalom tradičnej ľudovej kultúry prinesieme viac postrehov po uskutočnení hodnotiacich seminárov.

 

ÚSTAVA SR                                                                                                                                                                          Dňa 14.9.2015 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo tradičné podujatie venované 23. výročiu prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Pri pamätníku Líp Ústavy SR na Námestí slobody sa stretli nielen členovia MO MS, ktorý bol iniciátorom tohto  stretnutia v októbri 1992, ale aj ďalší obyvatelia Banskej Bystrice i viacerých obcí z jej okolia, aby si spoločne uctili významnú udalosť  našich novodobých dejín. Po Hymne SR a slovách básne J.Haranta Paládium, v prednese členky Výboru MO MS Mgr. Anity Murgašovej, históriu stretnutí krátko pripomenul predseda MO MS Igor Kovačovič a prítomných na stretnutí privítal podpredseda MO MS a poslanec Mestského zastupiteľstva  PhDr. Marcel Pecník. Po zaznení  piesne Otvárajte bránu v podaní mužskej skupiny Horehronci a položení kytíc k pamätníku sa k prítomným prihovorila podpredsedníčka NR SR JUDr. Janka Laššáková a potom zazneli aj  slová primátora Banskej Bystrice MUDr. Jána Nosku z jeho pozdravného listu, ktorý prečítal  Marcel Pecník. Program celého stretnutia obohatili potom aj členky speváckej skupiny Hronky s piesňou Hučala dolina a slávnostný príhovor v mene MO MS predniesol Igor Kovačovič, v závere ktorého sa vyjadril aj k súčasnej zložitej medzinárodnej situácii a obrátil sa z výzvou na prezidenta SR, NR SR, vládu SR, predstaviteľov všetkých inštitúcií a všetkých občanov SR k ochrane národno-štátnych záujmov, udržaniu vnútornej stability a politickej zrelosti v záujme zjednotenia postojov v kľúčových veciach Slovenskej republiky k  vzniknutej situácii. Na doznievanie atmosféry celého stretnutia potom odzneli slová básne V.Koleničovej Moje Slovensko a piesní Janíčkova stará mať a Dedinka ty moja milá krásna   v podaní oboch speváckych skupín. Slávnosť bola zavŕšená spoločným spevom všetkých prítomných hymnou MS Kto za pravdu horí.

 

OPEN BANSKÁ BYSTRICA                                                                                                                                                                V dňoch 18. – 20.9.2015 sa pri 23. výročí prijatia Ústavy SR uskutočnil tradičný šachový turnaj, ktorého sa zúčastnilo 87 hráčov a hralo sa švajčiarskym systémom na 9  kôl. Víťazom sa stal Tomáš Krňan, tohtoročný majster Kanady pochádzajúci z Banskej Bystrice. Na ďalších miestach sa umiestnili Erik Pinter z Humenného a Štefan Majer z Michaloviec. V kategórii  žien sa víťazkou stala Zuzana Miková z Martina pred  hráčkami z Detvy  Stellou Sládkovou a Kristínou Cabanovou. V kategórii seniorov všetky tri miesta obsadili Banskobystričania Jozef Eduard Gregor, Ján Sedlár a Lorenzo Salamon. Najlepším hráčom Banskobystrického kraja sa stal Vladimír Giertli z Podbrezovej. Turnaja v mládežníckych kategóriách sa zúčastnilo 27  hráčov, z ktorých dvaja sa umiestnili v TOP 10. Súťaž chlapcov do 10 rokov vyhral Patrik Verbyskiy z Topolčian, do 12 rokov Filip Haring, do 14 rokov Adrián Gyerpal a do 18 rokov Viktor Haring, ktorý v celkovom turnaji obsadil 7. miesto. V kategórii dievčat do 12 rokov zvíťazila Laura Polončíková z B. Bystrice, do 14 rokov Stella Sáňková z Detvy a do 18  rokov Veronika Rudionská z B. Bystrice. Slávnostné otvorenie a odovzdávanie  ocenení  poločne vykonali  riaditeľ turnaja Ing. Zdenek Gregor, poslanec BBSK RNDr. Ladislav Topoľský, Mgr. Katarína Líšková za CVČ Havranské a Ing. Pavel Spišiak za MO MS.

 

NA /NE/POSLEDNEJ STRANE...

 

BLAHOŽELÁME

 

1.10.Ing. Zdenek GREGOR, 2.10.  Eva ŤUREKOVÁ, 3.10. MUDr. Emília HANZELOVÁ,  4.10. Ing. arch. Stanislav DÚBRAVEC, CSc., 5.10. Emil MARCINEK, 6.10. Sidónia LEHOTSKÁ, Ján MAGINEC, 9.10. Mgr. Eva GERNICOVÁ, Mgr. Renáta PETRINCOVÁ, 10.10. Margita DÁVIDOVÁ, Miroslav KAPUSTA, 11.10. Mária ŽÁČIKOVÁ, 14.10. Elena ADAMIŠOVÁ, 16.10. Štefan BEREGSZÁSZI, 17.10. Adriana DANIŠOVÁ, PhDr. Mária IŠTÓKOVÁ, 18.10. Elena ZÁTHURECKÁ, 19.10. Dagmar LANDOVÁ, Ing. Jarolím MURGAŠ, 20.10. Pavol ČERVENÁK, 23.10.  Anna PODMAJERSKÁ, PhDr. Vladimír SKLENKA, 26.10. Anna BAHÝLOVÁ, Anna SOCHOVÁ, 27.10. Ing. Pavol SPIŠIAK, Terézia SPIŠIAKOVÁ, Mgr. Anna ŠLAUKOVÁ, PhMr. Ľudmila VAJDOVÁ, 28.10. Mária LENCSÉSOVÁ, 29.10. Miroslav HAZUCHA, 30.10. Martin BAHÝĽ.

 

Želáme Vám, matičiari – októbroví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia a spokojnosti!   

 

PROGRAM NA OKTÓBER

 

5.10. 17.00      VÝBOR MO MS

                         Zasadnutie Výboru MO MS

                         M: DMS, Dolná 52                                           O: Výbor MO MS

6.10.  14.00    Ľ.ŠTÚR  AKO JAZYKOVEDEC

                       Prednáška prof. Jána Kačalu s besedou k 200. výročiu narodenia Ľ.Štúra

                       M: DMS, Dolná 52                                        O: Literárna sekcia MO MS

11.10. 14.00   MATIČIAR

                        Spomienkové stretnutie k100. výr. nar. správcu MS Juraja Pašku

                        M: KD Zvol. Slatina                           O: Obec, MO MS a IV MS n.o.

16. – 17.10.     BYSTRICKÁ FOLKLÓRNA HARAVARA

                        Programy a tvorivé stretnutia detských a dospelých folklórnych súborov

                        M: GAS a SOS                                        O: SOS                                                 

24.10.   14.00   ĽUDOVÍT ŠTÚR

                         Slávnostné zhromaždenie k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra

                         Zájazd členov MO MS

                         M: Uhrovec                                        O: MK SR, MS, TSK ECAV

26.10.  15.00   HISTÓRIA

                        Stretnutie členov MO MS k 110. výročiu prijatia Clevelandskej dohody a 95.

                        výročiu vzniku Slovenskej ligy v Amerike

                        M: Dom MS, Dolná 52                                     O: Historická sekcia MO MS

Október 2015   OBZRETIE ZA LETOM

                          Hodnotiace semináre folklórnych festivalov        

                          M: Detva, Kokava, Očová, Hrušov                   O: Organizátori festivalov                                                

 5.- 12. -19. – 26.10.  o 14.00 hod. KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                                Tvorivé stretnutia členiek klubu

                                                M: DMS, Dolná 52                        O : KPČ MO MS

 5.- 12. – 19. – 26.10   o 14.00  hod.  KLUB SENIOROV LIPA

                                                 Kultúrnospoločenské stretnutia členov Klubu seniorov Lipa

                                                 M: DMS, Dolná 52                             O:  Klub Lipa MO MS

1.– 8. – 15. – 22. a 29.10. o 16.00 hodTVORIVÉ STRETNUTIA

                                                Členov speváckych skupín Horehronci a Hronky

                                                M: DMS, Dolná 52                    O: Národopisná sekcia MO MS                                               

 

UPOZORŇUJEME

vás na možnosť podporiť obnovu busty Jozefa Cígera Hronského v Parku Ľudovíta Štúra vo Zvolene, ktorá bola pred siedmimi rokmi ukradnutá. Miestny odbor Matice slovenskej vo Zvolene vyhlásil verejnú zbierku s termínom ukončenia 29.2.2016. Pokiaľ sa rozhodnete prispieť na obnovu busty, posielajte svoje príspevky na číslo účtu: 402 115 3644/7500, ktorý spravuje MO MS vo Zvolene. Veríme, že aj vašou zásluhou bude nová busta pri 120. výročí narodenia J. C. Hronského v roku 2016 na zvolenskom námestí osadená. Za každý príspevok ďakujeme.

Rovnako upozorňujeme aj na možnosť podporiť ďalšie budovanie Aleje národovcov v Rimavskej Sobote. Vaše príspevky môžete poslať na číslo účtu: 2898003353/0200  resp. IBAN: SK 12 0200 0000 002898003353, ktorý spravuje MO MS v Rimavskej Sobote. Za každú podporu dobrej myšlienky vopred ďakujeme.

                                                                                                                                                                                                        

UPOZORŇUJEME  VÁS, že mesačník ZVON môžete  získať pri osobnej návšteve každý pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 v našom  matičnom dome a prečítať si ho môžete  aj na webovej stránke : www.maticabb.webnode.sk

 

UPOZORŇUJEME všetkých  členov MO MS v Banskej Bystrici aj na zaplatenie členského príspevku na rok 2015, nakoľko z členského zabezpečujeme pravidelný matičný život v našom meste a podporujeme konanie všetkých podujatí, na ktoré vás každý mesiac čo najsrdečnejšie pozývame.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31