ZVON november 2016

01.11.2016 20:21

                                                              Pravda je a môže byť iba to, 

                                                              v súhlase s čím rastie a rozvíja sa ľudská prirodzenosť.

                                                                                                                        (Dominik Tatarka)

 

   DUMA JESENNÁ

 

     Milé matičiarky, vážení matičiari,

     čas roka 2016 sa nezadržateľne kráti. Prehupli sme sa cez leto a jeseň je v plnom prúde. Oddýchli sme si na letných dovolenkách počas prázdnin, potešili sme sa s našimi detvákmi a vnúčencami, načerpali sme lúče letného slnka a skočili sme rovno do jesenných dní. Ani sme sa nenazdali a prišiel sviatok Všetkých svätých, kedy si s láskou a pietou spomíname na našich najbližších, ktorí už nie sú s nami, ale ktorých stále nosíme v srdci. Prišli sme na naše cintoríny, vyčistili sme ich od spadnutého lístia i prachu. A položili sme vence, kvety a zapálili sviečky. V tichom spomínaní sme sa v duchu priblížili s našimi najbližšími, ktorí už nie sú na našej zemi, ale v nebi. Kto mohol, zaspomínal si aj na našich národných velikánov, ktorí nám budovali našu slovenskú postať, a ktorí si tiež zaslúžia našu spomienku. Ja osobne vždy zapálim sviečočky pri pomníku Martina Rázusa, Terézie Vansovej i Jána Bottu na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, a potom vyjdem k súsošiu Štefana Moysesa a Karola Kuzmányho. Aj tu zapálim sviečky. V duchu pri modlitbe spomínam na zakladateľov Matice slovenskej zo 4. augusta 1863 v Turčianskom Svätom Martine. Potom, keď sa vrátim do tepla domova, často dumám, ako by títo naši národní bardi vnímali našu súčasnú slovenskú každodennosť. Boli by spokojní ? Ťažko povedať. Slovenský národ bol zachránený pred pomaďarčením. Prežili sme aj snahu o počeštenie. Máme svoj demokratický a slobodný štát. Toto sú všetko pozitíva. Náš národ je na stálom, postupnom vzostupe. Otázka však znie, či to občas nie je spôsobom krok vpred a dva kroky vzad.

     Aké sú naše národné elity politické, spoločenské, kultúrne a ekonomické? Ako hája naše záujmy v tomto rozbúrenom mori súčasného sveta? Ako posúvajú náš národ vo vývoji vpred? Pokúsme sa byť realistami. Cesta národa síce nie až taká tŕnistá, ale má ona mnohé zákruty, odbočenia alebo výhybky a vedľajšie koľaje v záseku vľavo alebo vpravo. A v tých zásekoch občas stojíme a nehýbeme sa. Každý registruje náš parlament. Býva to tam často ako v politickom cirkuse. Prázdne reči o ničom, teatrálne výstupy, transparenty, plagáty. A nadávky. Človek sa neubráni dojmu, že tam nastal dosť veľký úpadok mravov. Dúfajme, že sa skrotia vášne a nastolí sa kultúrnejšia forma rokovania. Aby sme sa nedočkali, že si to tam naša politická elita začne vybavovať v štýle ručne - stručne.

     Moje jesenné dumanie sa vzťahuje aj na Matičné stretnutia Slovákov z južného Slovenska, ktoré sa začali práve na jeseň roku 1989 ako súčasť Nežnej revolúcie a pozdvihnutie hlasu našich rodákov, ktorí cítili ohrozenie svojej národnej existencie a zdvihli svoj hlas na zveľadenie národného života slovenského. Ich stretnutia v Šuranoch sú dnes neodmysliteľnou súčasťou nášho národného zápasu za slovenskú emancipáciu, ktorá vyústila do vzniku samostatnej, demokratickej Slovenskej republiky. Vďaka vám, Slováci a Slovenky, matičiari a matičiarky za rozdúchanie tlejúcej pahreby slovenského vlastenectva. Prispeli ste v tom čase k eliminovaniu hrozieb maďarského iredentizmu spočívajúceho v ochrane 15 miliónov Maďarov. To bola výslovná hrozba pre územnú celistvosť Slovenskej republiky.

     Jedna hrozba vznikom a konsolidáciou Slovenskej republiky pominula, hrozieb okolo nás je ale stále dosť a pribúdajú. Treba ich akútne riešiť. Migračná kríza, ktorá v minulom roku s plnou silou udrela na našu starú matičku Európu, je stále aktuálna. Migranti z Blízkeho východu, Afriky, Ázie sa stále domáhajú príchodu. Je to však v silách Európy a v jej záujme prijímať státisíce migrantov každý rok? Podľa údajov OSN je v súčasnosti vo svete v pohybe zhruba 60 miliónov migrantov. Môžeme ich snáď prijať v Európe? Máme ich prijímať len tak s otvorenou náručou a vetou: My to zvládneme? Ťažko sa s týmto môžeme stotožniť. Každý, kto by chcel prísť natrvalo žiť do Európy, musí prísť s pasom alebo iným identifikačným dokladom. Musí byť jasné, kto to je, odkiaľ prišiel a z akého dôvodu. Musí sa podrobiť riadnemu azylovému konaniu, na konci ktorého bude rozhodnutie: zostaneš alebo sa vrátiš späť. To nie je nedemokratické. Práve naopak, je to v súlade so základnými princípmi humanizmu, na ktorých je za dlhé stáročia vybudovaná naša európska civilizácia. Je to súčasne aj záruka zachovania národných identít európskych národov. Záruka zachovania našej európskej kresťanskej civilizácie. Nesmieme dopustiť novodobé nájazdy Gótov, ktorí kedysi rozvrátili Rím a vyplienili Itáliu tak, že uvrhli európsku civilizáciu do stáročného obdobia temna a vrátili ju v čase späť o 900 rokov. Toto nemôžeme dopustiť. Naše národné elity majú preto povinnosť vidieť ďalej, ako len v horizonte niekoľkých rokov. Sú povinné vidieť v horizonte celého 21. storočia a nedopustiť, aby naše deti a vnuci stratili v slovenskej zemi pocit domova. Aby sa báli o svoju existenciu a o národnú a kultúrnu podstatu svojho bytia.

     Všetko, o čom si myslíme, že je stále, sa môže zmeniť. Nie radikálne zo dňa na deň, ale postupne za desaťročia. Súčasťou európskej kultúry je rešpektovanie rozmanitosti. Lebo taká je Európa. Jednotná v rozmanitosti. Nikto však nemôže rozumne očakávať, aby sa Európania zbláznili a prijímali migrantov len tak. Je nedemokratické očakávať od Európy, aby zmenila svoju kresťanskú podstatu. Z akéhokoľvek dôvodu. To ani keby si vygumovala svoju historickú pamäť. Ani keby mala zabudnúť na svoje stáročné zápasy s moslimskými Maurami alebo Turkami. Tu nešlo len o vojny. Tu išlo aj o zachovanie kultúrnej identity kresťanskej Európy. To bol stret dvoch rôznych svetov: hodnotových, kultúrnych, civilizačných. Kresťanská Európa si zachovala svoju identitu a ubránila sa pred moslimským svetom. Zvony v celej Európe bili na oslavu víťazstva rakúsko-poľského vojska v bitke pri Viedni 12. septembra 1683 nad Turkami. Skončila sa 150 ročná okupácia Uhorska. Skončili sa ambície Turkov dobyť Zlaté jablko kresťanstva – Viedeň, a tým si otvoriť cestu na dobýjanie západnej Európy. Raz a navždy. Na to musíme pamätať a nikdy nesmieme zabudnúť. Je to naša historická pamäť a krutá skúsenosť s moslimskou civilizáciou. Toto nie je odmietanie existencie moslimov alebo, ako sa dnes mondénne hovorí, xenofóbia. Je to len rešpektovanie daného stavu sveta. Obrazne povedané, tak ako sa Slováci nebudú hromadne sťahovať do Afganistanu, Eritrei, Čadu, Sýrie alebo Saudskej Arábie, tak sa očakáva, že aj obyvatelia týchto štátov a ďalších iných si budú budovať svoj domov vo svojich krajinách. A je potrebné vyzvať aj samotných Sýrčanov: Prestaňte bojovať vo svojej vlastnej krajine! Prestaňte si navzájom zabíjať brat brata! Prestaňte si vyháňať z krajiny svojich vlastných občanov! Uzavrite mier v záujme všetkých Sýrčanov! Toto je naše posolstvo. Posolstvo mieru.

 

                                                                                                                    JUDr. Pavol Boroň        

 

PRIPOMÍNAME SI  75. výročie                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                          75.  narodenia Michala K A L I Š K U, kultúrnika, osvetára, muzikanta, matičiara.   

 

              Michal K a l i š k a  sa narodil 21.11.1941 v Hnúšti - Likier, kde absolvoval aj základné až gymnaziálne školské vzdelanie. V rokoch 1959 – 1963 študoval na Pedagogickom inštitúte v Banskej Bystrici, v rokoch 1972 – 1974 absolvoval postgraduálne vzdelávanie v zameraní na osvetovú prácu, v rokoch 1979 – 1982 absolvoval Inštitút vzdelávania verejnej správy pre NV v Bratislave. Začal pôsobiť ako učiteľ na ZŠ v obci Hrušovo pri Hnúšti, potom sa stal riaditeľom Mestského domu osvety v Hnúšti, od roku 1969  bol inšpektorom kultúry na S KNV,  následne riaditeľom Domu družby v Banskej Bystrici, v roku 1990 bol prvým riaditeľom Domu MS, v ktorom potom pôsobil ako odborný pracovník pre  kultúrnu prácu s osobitným zameraním na oblasť vokálnej a inštrumentálnej hudby a na  spoluprácu so strednými a vysokými školami až do roku 1999. Od roku 1990 aktívne pôsobí vo výbore MO MS. Je ženatý s manželkou Ľubicou rod. Marčiniovou a spolu vychovali troch synov Michala, Branislava a Janka. Bol zakladajúcim členom speváckeho zboru Mladosť na PF, zakladateľom komorného spevokolu Družba, miešaného speváckeho zboru Collegium Cantus, dixielandovej skupiny BB Band Dixieland Band. Bol scenáristom a režisérom mnohých kultúrnych podujatí, od roku 1961 organizátorom folkových a džezových speváckych súťaží, aktívne ako hráč na kontrabas pôsobil v orchestri BB Band, s ktorým absolvoval nielen domáce festivaly, ale zúčastnil sa festivalov vo Francúzsku, Poľsku, Maďarsku, Česku. Bol zakladateľom tradície konania Medzinárodného dixielandového festivalu v Banskej Bystrici i jeho prepojení na festivaly v Šalgotarjáne, Krakove a Hradci Králové. Venoval sa histórii džezu a populárnej hudby v Banskej Bystrici v rokoch 1921 – 1980 a pripravil scenáristicky a režijne cyklus večerov Melódie spomienok týchto žánrov a aktívne pôsobil aj pri festivale Banskobystrické zvony. V roku 1984 založil Klub rodákov Gemera-Malohontu, s ktorým organizoval plesy rodákov, futbalové turnaje a spoločenské stretnutia. Od roku 1992 ako člen Hudobného odboru Matice slovenskej organizoval celoslovenské prehliadky matičných speváckych zborov v Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi, Komárne a spomienkové podujatia na M.Hrebendu v Hnúšti, Jána Vansu v Píle, Ivana Krasku v Lukovištiach, Jozefa Škultétyho v Potoku a ďalšie.   Aktívne zabezpečoval spoluprácu so  spolkami Slovákov v zahraničí a podieľal sa na uvedení programov Zrkadlenie času a Dedičstvo otcov na FSP v Detve a na programoch Svetového roka Slovákov. Od roku 1986 je nositeľom titulu Zaslúžilý pracovník kultúry, od roku 2001  nositeľom Zlatej medaily Domu MS, od roku 2002 je čestným občanom Hnúšte a boli mu udelené viaceré čestné uznania. Je zapísaný v encyklopédii Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001. Do ďalších rokov života banskobystrickí matičiari prajú Michalovi Kališkovi pevné zdravie, rodinné i osobné šťastie a ešte veľa spoločných rokov pri napĺňaní poslania našej národnej ustanovizne Matice slovenskej.

 

Z HISTÓRIE nášho mesta

 

Rok 1363 – podpísaná zámenná zmluva ohľadom Špitála sv. Alžbety, spečatená ostrihomským arcibiskupom Mikulášom

Rok 1593 - mestskou radou boli kvôli početným dlhom kartárov voči mestu zakázané kartové hry

Rok 1763  - vymurovaná časť vodnej priekopy, prechádzajúca Námestím Š.Moysesa a bývalou ulicou G.Bethlena - zasypaná v roku 1608

Rok 1863 - prerokovaný návrh na zriadenie mestskej plavárne a kúpeľov pri Hrone

Rok 1893 - bola postavená budova nového evanjelického gymnázia a ukončené stavby vojenských kasární a vojenskej nemocnice

 

TROSKY                                                                                                                                                           Banícka a hutnícka činnosť v dávnej minulosti Kremnice, Banskej Štiavnice a Banskej Bystrice  tvorila veľkú časť domáceho produktu a dávala prácu značnej časti obyvateľstva a zanechala   stop nielen v miestach ťažby a spracovania, ale aj v názvoch miest, dedín, miestnych častí i v priezviskách ľudí. V Banskej Bystrici na „Huštáku“ bola kedysi huta, na „Troskách“ donedávna boli haldy trosiek, ako pozostatky hutníckej činnosti, na „Ortútoch a v Malachove“ je dodnes Banícka ulica a bolo to miesto, kde stupári rozbíjali tlkmi rudu, premývali ju vodou. Získaný koncentrát sa potom vozil do huty, kde ho zhutňovali na drevenom uhlí. Drahé kovy sa  získavali „amalgamovaním“ pomocou ortuti. Pop ich vypratí vo vode, následnom usušení a vypečení vo zvláštnych peciach sa získavali čisté drahé kovy. Tieto potom obchodníci vyvážali do sveta. V Banskej Bystrici „amalgovňa“ bola v miestne dnešného sídliska Fončorda. V Malachove sa ťažila ortuť, ktorej ťažba neskoršie zanikla a ortuť, ako súčasť usmerňovačov   striedavého prúdu, bola nahradená novými technológiami. V Banskej Bystrici a jej širšom okolí, v ktorom kedysi prekvitala banícka a hutnícka činnosť, je stále ešte dosť pozostatkov o tejto činnosti i keď novodobá výstavba bola k slávnej minulosti dosť  neúctivá.

                                                                             (Bystrický Permon - M.Okáľ a E.Furdíková)

 

KALVÁRIA

Od roku 1713 nad mestom, pod vrcholom Urpína, stojí kaplnka Božieho hrobu - Kalvária, ktorej  súčasťou je jaj krížová cesta. História vzniku „ Kalvárskej hory“ je priamo spätá s príchodom a pôsobením jezuitov. Banská Bystrica bola od prvej tretiny 16. storočia čisto protestantská a tento charakter si udržala až do protireformácie v prvej tretine 16. storočia. Jezuiti v rokoch  1648  - 1658 „obrátili“ na katolícku vieru okolo sto ľudí a podmienky ich pôsobenia sa zlepšili až po roku 1673 po odňatí všetkých kostolov. V roku 1689  bola postavená Kalvária. Samotnú kaplnku však postavili až v roku 1712 po morovej epidémii mesta v roku 1710. V roku 1712  boli na vrchu postavené tri kríže a prvým patrónom kaplnky bol taliansky obchodník Ján Markír. Súčasťou kostolíka bola veža so zvonom, sochy Krista ležiaceho v hrobe a nástenné maľby. Na priečelí kaplnky bola namaľovaná alegorická postava cirkvi, stojaca na skale s krížom v ruke. Po bokoch boli dvaja géniovia s nápisom a citátom zo sv. Pavla. V múroch ohrady sa nachádzalo 14  obrazov približujúcich príbehy zo života Krista. V roku 1714 dokončili sedem zastavení umučenia Krista a neskôr doplnili aj ôsme zastavenie. Potom na Kalvárii boli vysadené stromy, postavili nový drevený kríž so sochou ukrižovaného Krista, pokrytou medeným plechom a tiež medený pozlátený kríž, zobrazujúci Päť Kristových rán. V roku 1829 sa uskutočnila kanonická vizitácia a v roku 1903 posledná väčšia oprava a čiastočná prestavba Kalvárie. Žiaľ, v druhej polovici 20. st. boli skoro všetky umelecké diela zničené. Po roku 1990 sa o komplex Kalvárie začali spoločne starať Farský úrad rímskokatolíckej cirkvi a Krajský pamiatkový ústav v Banskej Bystrici. V roku 2005 z programu Obnovme si svoj dom bolo zachránených 5 kaplniek, v roku 2006 bol vytvorený projekt celkovej rekonštrukcie všetkých kaplniek a postavený bol malý kláštor. V roku 2008 bol obnovený celý areál – chodníky, historická aleja so zastaveniami,  vrcholový kostolík ako kostol Povýšenia Sv. Kríža a kláštor. Duchovnú správu majú na starosti pátri z Rádu bosých karmelitánov.                                            

                                                                                         (Ján Baláž - Bystrický Permon, 2003)

 

Z ČINNOSTI

 

SLÁVNOSTI  POD POĽANOU  

V dňoch 8. – 10.7.2016 sa v Detve uskutočnil 51. ročník významného kultúrneho podujatia stredného Slovenska. Prvý ročník druhej polstoročnice konania detvianskych slávností bol osobitý vtom, že to bol rok viacerých jubileí domácich folklórnych kolektívov - ĽH Ďatelinka, FS Detva s ĽH J.Hazlingera a FS Marína zo Zvolena. Pokračovali projekty programov detských súborov, dedinských skupín a súborov zahraničných Slovákov, začal sa uvádzať cyklus programov Hudobné dedičstvo, hosťami ročníka bol FS Železiar s programom gemerských tradícií a spevácky súbor zo Sardínie. Diváci mali možnosť zhliadnuť 10 scénických programov,18 sprievodných podujatí, 6 výstav a 4 trvalé expozície. Banskobystrickí matičiari sa podieľali na príprave i uvedení scénického programu „Klenoty našich dedín“, v ktorom sa predstavili folklórne skupiny s programovými blokmi, ktoré získali počas predchádzajúcich rokov významné ocenenia v celoštátnej súťaži Nositelia tradícií: FSk Záriečanka Záriečie  s pásmom Žatva, FSk Rozmarín Pliešovce s pásmom V tej pliešovskej krčmičke, FSk Likava z Likavky s pásmom Pod borovinou a FSk Brezinky z Polomky s pásmom V zále na Poľačkovej. Skupiny okrem účinkovania na scéne amfiteátra návštevníkov potešili počas celého trvania slávností aj v Gazdovskom dvore šikovnosťou ľudových remeselníkov i špecialitami ich tradičnej domácej kuchyne. Krajania zaujali programom „Keď išiel tatko do sveta“, v ktorom účinkovali súbory z Francúzska, Česka, Anglicka, Kanady a USA a v duchu prejavov úcty, vďaky, priateľstva a lásky bol vytvorený aj galaprogram festivalu „Dary vám nesieme“. Festival, ktorého sa zúčastnilo vyše 1400 účinkujúcich a viac ako 40 000 návštevníkov, pripravilo Mesto Detva spoločne s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Podpolianskym osvetovým strediskom vo Zvolene s finančným prispením Fondu na podporu umenia a viac ako 15 ďalších  sponzorov.

 

KOKAVSKÉ KOLIESKO   

V dňoch 4.-7.8.2016 sa uskutočnil v Kokave nad Rimavicou 26. ročník festivalu mladých folkloristov „Kokavské koliesko“, ktorý sa začal tradične študentským seminárom „Kokavské etnodielne nielen pre študentov“ a otvoreným pódiom pre všetkých záujemcov na malej scéne  pri fontáne pred kultúrnym domom, kde sa počas dní konania festivalu vystriedalo vyše 40 účinkujúcich kolektívov a okolo 50 sólistov. Folklórna scéna „Tanečníci zrejú vekom“  prezentovala tradičnú tanečnú kultúru rôznych oblastí Slovenska. Tradičné otvorenie festivalu sa konalo na námestí s programami „Keď prišlo k polnoci a Ozveny a tance.“ O dokumentačných, metodických a publikačných aktivitách Centra tradičnej kultúry na Myjave vypovedal program Z kopaničiarskeho sadu v Synagóge. Detské súbory Zornička, Lykovček, Malá Rákonca a Ragačinka v programe „Prišli zmo ván vinšovati“ oslávili 70 rokov domáceho detského súboru Kokavan. Podoby kokavského folklóru priblížil program domácich kolektívov „Na pastve aj pri kolibe“ a večer zavŕšil program horehronského folklóru „Vrch Hrona“, v ktorom sa okrem  skupín z Heľpy, Telgártu, Bacúcha, Čierneho Balogu predstavili svojou tvorbou FS Partizán zo Slovenskej Ľupče, spevácka skupina Trnki a ĽH Muzička z Bratislavy. Aj tento rok návštevníkov Kolieska zaujali školy tanca a Tancovačka vo dvore známeho Lúča, Národopisná knižnica, 7  kokavských dvorov, Detský svet pre najmenších, výstava maliara Juraja Lavroša z Kovačice a hlavne Remeselnícka ulička aj s gastronómiou typických kokavských i gemerských jedál a jarmok ľudových remesiel.

 

ŠTÚR A VINOBRANIE  

Ako súvisí vinobranie so Štúrom? Na túto otázku hľadali odpoveď členovia klubu Lipa a matičiari, ktorí sa vybrali 24.9.2016 pozrieť si hrad Čerený Kameň a mesto Modra. Vďaka navigácie GPS na prístrojovej doske vodiča sme sa z trasy B. Bystrica – Trnava dostali cez dedinu Častá až na majestátny hrad Červený Kameň. Ohromila nás jeho veľkosť, mohutné základné múry, upravené parky, lesy vhodné na lov zveri. Veľké kamenné nádvorie zdobila fontána. Po kamennej dlažbe i parku sa bezstarostne prechádzali pávy. Počiatky hradu siahajú do  prvej polovice 13. storočia. Medzi jeho vlastníkov patril aj Matúš Čák Trenčiansky, páni zo Svätého Jura a Pezinka -  Zápoľskí alebo Thurzovci. Najvýraznejšie do dejín hradu zasiahli šľachtické rody- nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálfiovci. Karol Pálfi s matkou opustil hrad pred príchodom Červenej armády v roku 1945 a usadil sa v Rakúsku. Dnes slúži hrad ako múzeum nábytku, porcelánu, obrazov, zbraní, textilu. V hradných priestoroch sa nachádza aj knižnica a lekáreň. Siene pod obytnou časťou sú vhodnou kulisou pre koncerty, ako aj pre ďalšie bádanie historikov. Blízka Modra nás vítala veselou náladou a dobrým počasím. Zaparkovali sme pri cintoríne, kde sú uložené pozostatky velikána Slovákov Ľudovíta Štúra. Hrob Ľ. Štúra je v blízkosti rímskokatolíckeho kostola Sv. Jána Krstiteľa. Pomník, obnovený v roku 1964, má názov Slovenská jar, kde slovenský národ predstavuje mladá deva v dynamickom postoji, ktorá v rukách nesie rozkvitnutú ratolesť ako symbol spisovnej slovenčiny. Autorom pomníka je akademický sochár Jozef Kostka. Matičiari Danka Balážovičová s Brunom Korytkom sa poklonili pri hrobe Ľ. Štúra a položili venček s trikolórou od MO MS v B. Bystrici. Svoju poctu kodifikátorovi spisovnej slovenčiny a vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia účastníci zájazdu vyjadrili zaspievaním slovenskej hymny. Potom ich kroky viedli do ulíc a dvorov Modry, kde už prebiehali slávnosti spojené s vinobraním, alegorické vozy, dychovka. Celé oslavy prebiehali na Štúrovej ulici, kde sa nachádza aj Múzeum Ľ. Štúra s izbičkou, kde Štúr zomrel. V priestoroch múzea je množstvo informácií o dobe, do ktorej sa Štúr narodil a žil, o politickej situácii v Európe v tých časoch, zmenách a víroch, ktoré zmietali Uhorskom. Sú tam zachytené životné obdobia  Štúra, dobové ošatenie dobrovoľníkov, fotografie, pramienok vlasov Štúra, korešpondencia. Na viacerých miestach v meste sú pamätné tabule, kde sa Ľudovít alebo jeho brat Karol zdržiavali. Uprostred námestia stojí jeho socha v nadživotnej veľkosti s citátom „Kým duch v národe, národ žije“ od sochára Frica Motošku. Touto cestou zavŕšili matičiari, ale i členovia klubu Lipa, spomienku na Ľudovíta Štúra a pripomenuli si nielen jeho narodenie a život, ale i 160. výročie jeho úmrtia v Modre v roku 1856.  (D. Balážovičová)

 

55 ROKOV                                                                                                                                                     

 Dňa 30.9.2016 sa v Kultúrnom centre Andreja Sládkoviča v Detve uskutočnili oslavy pripomenutia 55. výročia vzniku jedinečného kultúrneho stánku pre obyvateľov celého Podpoľania Domu kultúry A. Sládkoviča. Po zaznení najtypickejšieho hudobného nástroja fujary a úvodných slov poézie z básne Detvan otvoril stretnutie Radovan Kuric, ktorý celé programové popoludnie aj moderoval. Potom so slávnostným príhovorom vystúpil primátor mesta Detva Ing. Já Šufliarsky a po odznení poetických slov na tému Ľudia a krása, Mesto Detvy  udelilo čestné občianstvo dlhoročnému dramaturgovi a predsedovi Programovej rady FSP, tvorcovi  detvianskeho amfiteátra a autorovi mnohých scénických programov i ďalších kultúrnych podujatí v Detve Ing. arch. Viliamovi J. Gruskovi. Po prevzatí čestného občianstva Viliam Gruska vo svojom poďakovaní a osobnom vyznaní zaspomínal na začiatky svojho vzťahu k Detve, na výnimočné projekty programov a podujatí slávností ako aj na mnohé vzácne osobnosti, späté s históriou i prítomnosťou verejného a kultúrneho diania v Detve. Oceňovanie Mesta Detva pokračovalo potom udelením Cien primátora pani Anne Drozdíkovej za dlhoročnú prácu v ZPOZ,  pani Vierke Zlatoňovej za významnú prácu pri rozvoji športovej gymnastiky  a i. m. pánovi učiteľovi Dušanovi Pavlovi. Po odovzdaní týchto ocenení zaznela legendárna zvučka  detvianskych slávností, ktorej autorom je hudobný skladateľ Svetozár Stračina a po nej primátor   Detvy vyznamenal 22 jednotlivcov a inštitúcií pamätnými plaketami so symbolom slávností od  prof. Jána Kulicha (I.Kovačovič, M.Križo, O.Molota, A.Hlauková, B.Šmálová, A.Kucejová,  E.Sekerešová, J.Kulišiak, A.Ostrihoňová, T.Koblíček, I.Danihel, A.Jágerová, V.Urban,  J.Jamriška, B. Dobiš, M.Škamla, Š.Mráz, Mesto Detva, DK A.Sládkoviča, Slovenský rozhlas B. Bystrica, Úrad pre zahraničných Slovákov, Divadlo J. G. Tajovského). Za všetkých ocenených na záver poďakoval zakladateľ slávností, tvorca dlhodobých koncepcií, dlhoročný predseda Výboru a Programovej rady, autor scénických programov a čestný občan mesta Detva Igor Kovačovič, ktorý súčasne vzdal úctu výnimočným osobnostiam, spätých svojím pôsobením s vývojom a profiláciou slávností, akými boli Juraj Ďurica, Veronika Golianová, Ferdinand Zlatoň, Štefan Žitniak, Mária Mázorová, Svetozár Švehlák, Ján Kulich, Pavol Nosáľ, Jaroslav Kuzma, Vladimír Polívka, Jozef Lehoťan, Štefan Plško a mnohí ďalší. Po krátkej prestávke sa v osobitne pripravenom kultúrnom programe postupne predstavili aktívne súbory a krúžky –  Dychová hudba Detva, Trik klub modernej mágie, Divadelný súbor Detva, Ľudová hudba  Ondreja Molotu Ďatelinka, FS seniorov Detvani, FS Detva so ženskou speváckou skupinou a ľudovými hudbami Jara Hazlingera a Tomáša Boráka, Hudobná  skupina Sextet a vo vestibule  výstavou  fotografií aj členovia Fotoklubu, ktorej súčasťou boli aj informácie o pôsobení Domu  kultúry Andreja Sládkoviča, Podpolianskeho múzea, Mestskej knižnice K.A. Medveckého. Na spoločenskom stretnutí, na ktorom sa stretli mnohí bývalí i súčasní členovia vyše desiatich   záujmových kolektívov a pozvaní hostia, odznelo veľa slov spomienok, veľa vzájomnej úcty i veľa nápadov do budúcich rokov .

 

TANCOVAČKA II.

Dňa 15.10.2016 sa v rámci podujatia Bystrická haravara v garancii SOS, ktoré podporili MK SR a BBSK, uskutočnil slávnostný program „Tancovačka II.“, ktorý autorsky pripravila Táňa Salajová a moderovala Anita  Fáková - Kolová. Počas dvojhodinového programu v sále  Gymnázia Andreja Sládkoviča pred naplneným hľadiskom sa so svojimi výstupmi prezentovali folklórne súbory Urpín B. Bystrica, Podpoľanec Detva, Partizán juniori a seniori Slovenská Ľupča, Háj Rimavská Sobota, skupiny Dolina, Gemerská Poloma, Bacúšan z Bacúcha a sólisti   Pavel Gažo, Jozef Miko – Kopýtko, Slávo Bridiš, Mária Brdárska, taneční majstri Vladimír Michalko, Peter Vajda, Alfréd Lincke, Mariana Svoreňová, ľudové hudby M. Pagáča a M. Kapca a členky speváckej skupiny Trnki, ktorí pripravili pre divákov pestrú paletu tanečných a speváckych výstupov z Horehronia, Podpoľania a Gemera. Všetci účinkujúci ukázali na výbornej umeleckej úrovni svoje tanečné, muzikantské a spevácke majstrovstvo, ktoré vyvrcholilo v spoločnom závere programu.

  

NA /NE/POSLEDNEJ STRANE ....

 

B L A H O Ž E L Á M E

 

1.11. PaedDr. Sylva JANÍČKOVÁ,  2.11. Ing. Vladimír LAŠŠÁK, 3.11. Mária ŠOOŠOVÁ,  4.11. Mgr. Milan SUPEK, 6.11. Mgr. Martin CIBÁK 8.11.  Matúš KORYTKO, Prof. Ing. Peter PATÚŠ, PhD., Elena POHORELCOVÁ, 10.11. Prof. Beloslav RIEČAN, 11.11. Ing. Vladimír BABIŠ, 14.11. Marína KEVICKÁ, 14.11. Marián ZIMMERMANN, 16.11. Zdenka HABOČÍKOVÁ,  18.11. Janka BALÁŽOVÁ, Helena JEDLIČKOVÁ, 20.11. Hilda CHLUMECKÁ, 21.11. Michal KALIŠKA, 22.11. Ing. Marián MIKLOŠ, 25.11. Eva MIKLOŠOVÁ, Václav TOMANÍK, 28.11. Eva KEVICKÁ, 30.11. Oľga FELIXOVÁ.  

 

Želáme Vám, matičiari – novembroví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia a spokojnosti!  

 

PROGRAM NA NOVEMBER

 

 1.11. a 2.11.    SPOMÍNAME S LÁSKOU

                                  Spomienka na národných dejateľov pri sochách, pamätných tabuliach 

                                  v meste a na cintorínoch v Banskej Bystrici

                                  M: B. Bystrica                                                     O: MO MS a sekcie 

 

7.11.     17.00      VÝBOR MO MS

                             Zasadnutie výboru MO MS

                             M: DMS, Dolná 52                                             O: Výbor MO MS 

 

12.11.  17.00        KEĎ SA MY ZÍDEME

                             Slávnostný program k 45. výročiu FS Detva

                             M: KC A. Sládkoviča Detva                              O:  KCAS a OZFS

 

12.11.                  MALÁ FATRA

                            Turistika s OZ Stonožka Nemce - Odchod o 7.10 hod. Nám. slobody

                            Trasa: Vyšné Kamence - Obšívanka - Malé nocľahy - Sokolie - Tiesňavy   

                                          4,5 - 8,2 km

                             Poplatok 10 €       Kontakt Oľga Kostiviarová 0904056100/ 0948009109

 

14.11.  16.00        HISTÓRIA SLOVENOV -  SLOVÁKOV

                              Stretnutie členov MS s členom Historického odboru MS

                              Ing. Igorom Podhájeckým                                                                                                        

                              M: DMS, Dolná 52                    O: Historická sekcia MO MS a DMS

 

19.11      17.00       V OČOVEJ DOMA

                               Program k 80. výročiu založenia FS Očovan

                               M: KD Očová                                       O: OÚ a OZFS Očovan

 

19.11.   10.00          POZNAJ A OCHRAŇUJ

                                Vychádzka členov Klubu Lipa a členov MO MS

                                M: Čierny Balog                            O: Turistická sekcia MO a Klub LIPA

 

 7. - 14. - 21. a 28.11. o 14.00  hod. KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                                          Tvorivé stretnutie  členiek klubu

                                                          M: DMS, Dolná 52                             O:  KPČ MO MS

 

 7. - 14.- 21. a 28.11  o 14.00 hod.  KLUB SENIOROV LIPA

                                                      Kultúrno-spoločenské stretnutia členov klubu seniorov Lipa

                                                       M: DMS, Dolná 542                          O:  Klub Lipa MO MS

 

 3 . - 10.  a 24.11.  o 16.00 hod.   TVORIVÉ STRETNUTIA

                                                      členov speváckych skupín  Horehronci a Hronky a ĽH

                                                     M: Dom MS, Dolná 52      O: Národopisná sekcia  MO MS

 

UPOZORŇUJEME

VŠETKÝCH ČLENOV MO MS V BANSKEJ BYSTRICI         

                                                                                                                                                                                              

        *NA ZAPLATENIE ČLENSKÉHO PRÍSPEVKU  za roky  2015 – 2016, nakoľko z členského zabezpečujeme pravidelný matičný život v našom meste a podporujeme konanie  všetkých podujatí, na ktoré vás každý mesiac čo najsrdečnejšie pozývame.

       * MESAČNÍK ZVON  môžete získať (aj staršie čísla) pri osobnej návšteve každý pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 hod. v našom matičnom dome a prečítať si ho môžete aj na webovej stránke MO MS www.maticabb.webnode.sk

         *  NA MOŽNOSŤ vypožičať si zaujímavé publikácie z novovytvorenej matičnej knižnice MO MS alebo si ich prečítať a študovať priamo v priestoroch matičného domu    každý pondelok a štvrtok od 14.00 – 16.00 hod.

        *   NA  VIANOČNÉ STRETNUTIE členov MO MS, ktoré sa uskutoční

 dňa 12. DECEMBRA 2016 o 16.00  hod. v matičnom dome na Fortničke

 

 

 

 

  

 

 

 

 

 

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31