ZVON November 2015

06.11.2015 20:49

                                                                               Každý národ kráča dopredu tým smerom,             

                                                                               ktorý si pre svoju budúcnosť zvolil...

 

ÚSTAVNÉ  PARALELY

 

     Vážení priatelia, matičiarky a matičiari,

 

     mesiace október a november sú tými, ktoré v dejinách Slovenska a Slovákov boli dôležitými medzníkmi na ceste k ich slobode a samostatnosti. Mám na mysli najmä roky 1918, 1938, 1968 a 1992. Konkrétne v októbri roku 1918 vznik Česko-Slovenska, v novembri roku 1938 ustanovenie autonómie Slovenskej krajiny, v októbri 1968 zakotvenie federácie a v novembri 1992 ustanovenie zániku Česko-Slovenska. Tieto medzníky sa musia doplniť aj o vznik Slovenského štátu v marci 1939. Historické okolnosti a vzájomné súvislosti týchto dejinných udalostí sú všeobecne známe. Aké však bolo ich ústavné pozadie? Akú legitimitu z hľadiska ústavného práva mali tieto míľniky slovenskej slobody a samostatnosti? 

     V priebehu roku 1918 Dohodové mocnosti (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko a Japonsko) pochopili, že nebude možné čo najskôr poraziť Rakúsko-Uhorsko bez jeho zániku. Pokiaľ ešte začiatkom roku 1918 americký prezident Wilson vo svojich 14 bodoch žiadal pre národy monarchie len autonómiu, neskôr došlo k zásadnému zlomu. Separátny mier medzi Dohodovými mocnosťami a Rakúsko-Uhorskom zlyhal. Monarchia zostala zviazaná s cisárskym Nemeckom a to rozhodlo. Nastal jej súmrak a zánik. Rozhodujúci podiel na jej zániku z hľadiska česko-slovenského mali aktivity jej Národnej rady česko-slovenskej v Paríži a boje česko-slovenských légií vo Francúzsku, v Rusku a v Taliansku. Tieto aktivity rozhodujúcou mierou prispeli k tomu, že Dohodové mocnosti uznali právo Čechov a Slovákov na ich nový česko-slovenský štát. Prielom z hľadiska štátov Dohody nastal 29. júna 1918, kedy Francúzsko oficiálne uznalo Národnú radu česko-slovenskú ako prvú inštitúciu budúcej česko-slovenskej vlády. Nasledovali vlády Veľkej Británie, Spojených štátov amerických, Japonska a Talianska. Dočasnú česko-slovenskú vládu vytvorenú 14. októbra 1918 uznali postupne do konca roku 1918 Francúzsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké, Srbsko, Kuba, Taliansko, Belgicko a ďalšie spojenecké štáty. Česko-Slovensko sa tak stalo jediným štátom bývalého Rakúsko-Uhorska, ktorého existencia bola uznaná ešte pred konaním Parížskej mierovej konferencie v roku 1919. Toto boli rozhodujúce udalosti vzniku Česko-Slovenska v roku 1918.

     Ústavný kontext vzniku Česko-Slovenska dňa 28. októbra 1918 v Prahe a dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine bol skôr symbolický. Národný výbor československý, ktorý prijal 28.10.1918 zákon o zriadení samostatného štátu československého, ani Slovenská národná rada vytvorená na základe prijatia Deklarácie slovenského národa, ktorá vyslovila požiadavku, aby Slováci boli súčasťou česko-slovenského štátu, neboli žiadnymi ústavnými orgánmi v právnom zmysle slova. Bezpochybne zohrali ich akty významnú úlohu pri vzniku Česko-Slovenskej republiky, ale bez vôle štátov Dohody, teda bez zahraničného uznania vzniku Česko-Slovenska, by neznamenali nič.

     Vzniknuté Česko-Slovensko sa ústavnou listinou prijatou 29. februára 1920 premenovalo na Československo a ukotvilo sa ako prísne unitárny štát s absolútnou prevahou českého národa nad slovenským národom, ktorého existencia sa zase nebrala do úvahy. Malo to zničujúci vplyv na samotnú existenciu mladého štátu. Napriek mnohým snahám slovenských predstaviteľov, za 20 rokov existencie Československa nedošlo k vyrovnaniu medzi Čechmi a Slovákmi, a teda k prijatiu minimálne zásad zakotvených v Pittsburskej dohode 31. mája 1918 o autonómii Slovenska v Česko-Slovenskej republike. Tu sa prejavila obmedzenosť českých politických elít v ich predstavách o tom, že si môžu podrobiť Slovákov ako národ. Ich vízia čechoslovakizmu sa ukázala takou istou umelou, neživou a zhubnou, ako bola vízia jednotného maďarského národa v mnohonárodnostnom Uhorsku. Až v hodine dvanástej, v závažnej medzinárodnej kríze na jeseň 1938, v ktorej sa ocitlo Československo vplyvom politiky agresívneho nacistického Nemecka, sa české elity rozhodli vyrovnať so Slovenskom. Po uzavretí Žilinskej dohody rozhodujúcimi slovenskými politickými stranami, Národné zhromaždenie republiky československej prijalo ústavný zákon č. 299/1938 Zb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny. Tu bola teda prvýkrát v slovenských dejinách ústavne zakotvená existencia slovenského národa, ustanovené jeho zákonodarné, výkonné, sudcovské a iné orgány. Slovenský národ povstal z anonymity. Z hľadiska ďalšej existencie opäť od roku 1920 Česko-Slovenska, však bolo toto vyrovnanie medzi Čechmi a Slovákmi neskorým českým gestom. Medzinárodne bolo Česko-Slovensko obetované naivným predstavám západných mocností o udržaní mieru v Európe ústupkami v prospech nacistického Nemecka. Je všeobecne známe, že osud Česko-Slovenska bol spočítaný. Treba si však ozrejmiť, že vznik Slovenskej republiky 14. marca 1939, vtedy nazvanej Slovenským štátom, a to až do prijatia jej ústavy v júli 1939, bol uskutočnený legitímnym ústavným procesom. Snem Slovenskej krajiny bol legitímnym ústavným orgánom Republiky Česko-Slovenskej, ktorý bol zvolený v decembri 1938 vo všeobecných, priamych a tajných voľbách. Nakoniec, aj jeho zasadnutie na 14. marca 1939 zvolal prezident Česko-Slovenskej republiky Dr. Emil Hácha v súlade s ústavou. Takže, vyhlásenie Slovenského štátu ústavným zákonodarným orgánom na Slovensku – Snemom Slovenskej krajiny, bol plne legitímnym a ústavným aktom.

     Aby bolo jasno, autor tu nehodnotí medzinárodné okolnosti vzniku Slovenskej republiky v roku 1939. Teda úplne jasný nátlak Hitlera na Dr. Tisu vo veci vyhlásenia štátu. Autor taktiež nehodnotí režim Slovenskej republiky a konania jej politikov. Nie je historikom, a preto sa necíti povolaným písať o týchto veciach.

     V roku 1945 bolo obnovené Československo. Nemalo priaznivú hviezdu, a tak v dôsledku 2. svetovej vojny, a s tým spojeným dohôd mocností sa dostalo do sovietskej sféry vplyvu. Okrem nastolenia komunizmu podľa sovietskeho vzoru sa opäť nevyriešil ani vzájomný vzťah medzi Čechmi a Slovákmi. Zlepšeniu postavenia Slovákov napomohol ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii zo dňa 28. októbra 1968, pretože sa zakotvila existencia Slovenskej socialistickej republiky s jej zákonodarnými, výkonnými, súdnymi a inými orgánmi. Ku skutočnej rovnosti medzi týmito dvoma národmi však v dôsledku normalizácie nedošlo.

     Vzájomný vzťah Slovákov a Čechov sa definitívne vyriešil až po páde komunizmu v roku 1989 v skutočne demokratickom a slobodnom prostredí. Po neúspešných dvojročných rokovaniach o vzájomnom vyrovnaní vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi prijalo Federálne zhromaždenie Česko-Slovenska dňa 25. novembra 1992 ústavný zákon č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky uplynutím 31. decembra 1992. Za nástupnícke štáty v plnom rozsahu tohto zákona a v súlade s medzinárodným právom boli od 1. januára 1993 vyhlásené Česká republika a Slovenská republika. Česko-Slovensko zaniklo ústavným a plne legitímnym spôsobom.

     V tejto súvislosti sa stále v časti slovenskej aj českej verejnosti vynára otázka referenda o zániku Česko-Slovenska v roku 1992. Teda jeho neuskutočnenia, a tým istého spochybňovania legitimity aktu zániku tohto štátu. Z ústavného hľadiska je to ničotné. Bez váhy. Ide len o emócie prevažne poľutovaniahodných čechoslovakistov. Zvolení zástupcovia ľudu - poslanci vo Federálnom zhromaždení v roku 1992, boli plne oprávnení na prijatie príslušných zákonov o zániku Česko-Slovenska.

     A propos, viete si predstaviť referendum o vzniku Česko-Slovenska v roku 1918? Referenda na území Česka ale hlavne vtedajšieho Slovenska, plne ovládaného uhorským úradníctvom, žandárstvom, vojskom a pod vplyvom uhorskej štátnej propagandy? Kto by bol v októbri alebo v decembri roku 1918 hlasoval na Slovensku za vznik Česko-Slovenska po existencii tisícročného Uhorského kráľovstva? Veľmi málo obyvateľstva.

     A pamätáte sa na tie české strašenia po roku 1989, že samostatné Slovensko skrachuje, že si nevytvorí životaschopnú menu, že hospodársky skolabuje, že Slovensko nikto neuzná? Pamätáte sa na tie primitívne dokumenty Československej televízie v Prahe o „Dni po“? O prerezávaní koľajníc na česko-slovenskej hranici? Pamätáte sa na tú psychózu strachu, ktorú sa nám snažila opäť raz vnútiť česká elita zo samostatného slovenského štátu?  Tak, kto by, priatelia, v takejto lži a masírovaní mozgov hlasoval v referende za slovenskú samostatnosť?

Veľmi málo obyvateľstva.

     Takže všetko malo ten správny priebeh. Vznik aj zánik Česko-Slovenska bez referenda.

 

     S úctou                                                                                                       JUDr. Pavol Boroň

                                                                                                                                                

PRIPOMÍNAME SI                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                           75. výr. narodenia Doc. PaedDr. Miloša KOVAČKU, PhD.,                                                                                                                            literárneho historika, bibliografa, spisovateľa, matičného činovníka. Narodil sa 30.10.1940 v Sklabine. Maturoval v roku 1957 na JSŠ v Martine, v rokoch 1957 – 1961 študoval  medicínu na LF Univerzity F. Palackého v Olomouci, v rokoch 1961 – 1965 absolvoval  Pedagogický inštitút v Martine, odbor jazyk slovenský – dejepis. Potom rok učil na ZŠ  v Martine a v roku 1966 nastúpil do zamestnania v SNK MS ako bibliograf špecialista. V rokoch 1983 – 1987 bol vedúcim strediska a od roku 1987 riaditeľom Národného bibliografického ústavu SNK. Od roku 2002 prednáša na Fakulte prírodných vied Žilinskej univerzity. Vo svojej profesijnej činnosti sa venuje najmä literárno-historickému výskumu, je autorom vedeckých prác i popularizačných štúdií o osobnostiach z dejín slovenskej literatúry a evanjelického náboženského života. Výrazne sa podieľal na vybudovaní systému slovenskej národnej bibliografie a jej počítačového spracovania, je autorom mnohých monografií,  výskumných správ a štúdií. Napísal aj viaceré rozhlasové pásma a scenáre k dokumentárnym filmom, pamätnice, scenáre literárno-múzejných expozícií o slovenských spisovateľoch. Pôsobí v Slovenskej historickej spoločnosti SAV, vo Vedeckej rade Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK,  je editorom diela Janko Matuška Piesne a báje (1971), diela  P. Kellnera Hostinského Šuhajovo dumanie (1973), výberu Hviezdoslavovej duchovnej poézie Žalmy a hymny (1996), poézie Jána Smreka Sme živý národ (1999), scenárov o P. O. Hviezdoslavovi a Jurovi Janoškovi, zborníka o protivojnovej poézii slovenských autorov, diela Memoralis turčianskej stolice z roku 1707 v kontexte turčianskych výziev, proklamácií a memoránd do roku 1849, publikácie Zemianstvo na Slovensku (2009), literárneho diela Vzácne ženy  rodu Révai (2013), zostavovateľ Bardejovského katechizmu (2014), ako znalec  evanjelickej histórie na Slovensku napísal spis Evanjelický príspevok k slovenskej národnej  identite, v rokoch 1989 – 1997 redigoval Biografický zborník, pôsobil v Biblickej škole evanjelickej cirkvi v Martine, publikoval v časopise Tvorba, je nositeľom Ceny mesta Martin, pôsobil vo Výbore MS. K životnému jubileu doc. Kovačkovi úprimne blahoželáme a prajeme mu ešte veľa tvorivých síl aj cez jeho slová vypovedané pred piatimi rokmi „Krížik vždy nie je kríž, hoc sa tak občas javí...“ 

 

S ÚCTOU SI PRIPOMÍNAME:

100. výročie CLEVELANDSKEJ DOHODY (23.10.1915)                                                                                                                    Prvý dôkaz o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie, ktorý predznamenal vznik spoločného štátu. Napriek tomu, že zástupcovia Českého národného združení presadzovali vybudovanie tzv. Veľkej Čechie, zástupcovia Slovákov zo Slovenskej ligy v Amerike boli ochotní akceptovať len taký česko-slovenský štát, ktorý bude založený na federatívnom systéme so slovenskou autonómiou. Nakoniec prijali Program s piatimi  základnými bodmi: 1) Samostatnosť českých zemí a Slovenska, 2) Spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku s úplnou autonómiou Slovenska, vlastným snemom, vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou slobodou, teda s úplným používaním slovenského jazyka, vlastnou správou finančnou a politickou so štátnym jazykom slovenským,  3) Volebné právo všeobecné, tajné a priame, 4) Forma vlády: personálna únia s demokratickým riadením štátu, 5) Tieto body tvoria základ obapolnej dohody a môžu byť doplnené, poťažne rozšírené len na  základe dorozumenia sa oboch stránok. České národné združenie  podržuje si právo prípadnej zmeny a to samé právo má aj Slovenská liga. Signatármi boli za slovenskú stranu Ivan  Daxner a Albert Pavol Mamatej a za českú stranu Ludvík Fisher a Jozef Urzický – Kramer.                                                                                                                                                                                                NAZABÚDAME na 140. výročie uzatvorenia Matice slovenskej.                                                                                                                Roky 1874 a 1875 sú  jednými z mnohých zastavení na krížovej ceste slovenského národa. Slováci v týchto rokoch stratili rozhodnutím uhorskej vlády svoje stánky kultúry a vzdelanosti – gymnázia v Revúcej, Kláštore pod Znievom a Turčianskom Svätom Martine a následne aj  Maticu slovenskú. Vtedajší minister vnútra Koloman Tisza najskôr 6.4.1875 zastavil činnosť kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej a 12.11.1875 ju rozpustil a vyhlásil, že neexistuje nijaký slovenský národ, lebo aj keď ho hľadal, nemohol ho nájsť. Zrušenie MS otriaslo celým kultúrnym životom Slovákov a Slováci na uhorskom sneme proti tomuto protizákonnému postupu nesmeli ani prehovoriť. Zastal sa ich poslanec Dr. Svetozár Miletič dňa 4.12.1875  a Koloman Tisza vo svojom vystúpení na sneme dňa 15.12.1875 v odpovedi na interpeláciu poslanca Svetozára Miletiča obvinil Maticu slovenskú, že koná v rozpore so svojimi stanovami a stala sa nástrojom politických akcií a panslavizmu, aké sa v nijakom štáte na svete netrpia a rozpustenie Matice patrí do jeho administratívnej kompetencie. A tak aj  napriek argumentácii Svetozára Miletiča, že národné bytie hornouhorských Slovanov nie je  dostatočná príčina na rozpúšťanie kultúrnych ústavov nemaďarských národností, Koloman Tisza s podporou poslancov snemovne Slovákov olúpil o posledný stánok ich  národného a kultúrneho života. Odporúčame všetkým prečítať si pravdu o tomto hanebnom kroku  vtedajšej uhorskej vlády v publikácii „Ohlas na zrušenie MS v Uhorskom sneme“, ktorú zostavil prof. Belo Polla a vydala ju MS v roku 1995.

 

PRE POTEŠENIE

Z veľkého množstva kvetov našej prírody a dobrôt našej kuchyne vám chceme počas celého roka skrášliť a spríjemniť chvíle pohody nášho spoločného žitia. Prijmite zo srdca kvet mesiaca a dobroty patriace k novembrovej kuchyni v našich domácnostiach.

CHRYZANTÉMA ( Chryzanthemum indicum)                                                                                                                              Chryzantémy sú kvetmi šťastia,  symbolom aristokracie a mužnosti, ale aj kvetmi smútku.  Poznali ich v Číne už v 15. storočí pred Kristom a v čínskej medicíne sa využívajú už 2000 rokov. Odtiaľ sa  rozšírili do Japonska, kde sa tieto kvety v 16. storočí stali národným symbolom. Kvet so 16 lúčmi zdobí  štátny znak i cisársky trón a je to aj znak najvyššieho  japonského vyznamenania. Do Európy sa dostali v 17. a 18. storočí a v Grécku sa im dostalo pomenovania Zlatá kvetina. U nás sa chryzantémy spájajú predovšetkým so sviatkom Všetkých svätých a Dušičiek, kedy sa ich farbami - bielou, žltou, červenou, tmavooranžovou, fialovou zapĺňajú naše cintoríny. Chryzantémy sú typickou jesennou rastlinou, vysádzajú sa  počas júna a júla, kvitnú od septembra do polovice novembra. Nevyžadujú si špeciálnu pôdu, neznášajú sucho a preto ich treba výdatne polievať, ale nie príliš, aby im nezhnili korene. Ich najväčším nepriateľom je mráz, ale možno ich nechať v záhradách aj počas miernej zimy. Vtedy kvety treba prikryť textíliou a uložiť v pivnici a z času na čas polievať. Raz za tri roky treba  korene vybrať, koreňový obal rozdeliť na viac trsov a presadiť. Chryzantémy sa delia na záhradné a skleníkové. Vo váze vydržia 3 – 4  týždne v závislosti od ošetrovania a teploty, ktorá by mala byť okolo 15 až 20 ° C. Čaj z kvetov chryzantém má antiseptické účinky,   zabraňuje infekciám dýchacích ciest, znižuje horúčky a bolesti hlavy, očisťuje pečeň, zlepšuje  videnie, odstraňuje zápaly a únavu, znižuje vysoký krvný tlak, lieči angíny, chrípky, zápaly kože, pomáha diabetikom a používa sa aj ako prevencia pri liečbe rakoviny.

ZABÍJAČKOVÉ  POCHÚŤKY                                                                                                                                                       OBARY Z HLAVY, KOLENA, BôČIKA, RAMENA A LALOKA.  Hlava obsahuje chudé líčko, rypáčik, uško a časť mastného mäsa. Predné koleno je od pliecka a zadné od stehna. Bôčik býva polomastný a môže byť aj s rebierkami. Lalok je mastnejší. Všetky očistíme, opálime, dobre umyjeme a zbavíme zvyškov krvi. Vložíme do hrnca, zalejeme vriacou, mierne osolenou vodou, pridáme cibuľu, zeleninu a ďalšie koreniny, okoreníme, privedieme do varu a zvoľna varíme do mäkka. Obary podávame teplé na vyhriatych tanieroch s horčicou, chrenom, strúhankou a pod. Vývar nikdy nevylievame, ale použijeme na obarovú polievku s krúpami apod.

GAJDOŠOVA POCHÚŤKA . Potrebujeme: 600g bravčového stehna alebo pliecka, 100 g  údeného bôčika,100 g cibule, 80 g masti, paradajkový pretlak, hladkú múku, čierne korenie a soľ. Postup: Mäso nakrájame na hrubšie plátky, ktoré z jednej strany narežeme a do rezov  vložíme plátok údeného bôčika a zaistíme špáradlami. Mäso osolíme, okoreníme a prudko na tuku opečieme, potom v tuku  speníme nakrájanú cibuľu na plátky, zalejeme horúcou vodou, povaríme, vydusíme až na tuk a zaprášime múkou. Potom pridáme pretlak, šťavu ešte povaríme a potom ju precedíme na mäso. Podávame s opekanými zemiakmi.

ONDREJOVO TAJOMSTVO. Potrebujeme:  600g bravčovej krkovičky bez kosti, soľ, čierne korenie, slnečnicový olej, 100 g chleba, 20 g sušených húb, 450 g rozpusteného masla, žĺtok, tymian. Postup: Mäso okoreníme, osolíme a prudko pečieme a potom osušíme na servítke. Chlieb natrháme aj s kôrkou na kúsky a pridáme k nemu vopred namočené sušené huby, rozpustené maslo, tymian, soľ, korenie a žĺtok. Zmes dôkladne  premiešame, nanesieme na vrchnú časť opečeného mäsa a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180°C.

OŠKVARKOVÉ PLACKY. Potrebujeme: 0,5 l mlieka, štipku cukru, 1 kg hrubej múky, 30 g droždia, 0,5, kg hladkej múky, soľ, 200 g mletých oškvarkov, vajce, tuk na plech, mak na posypanie. Postup: Do niekoľkých lyžíc teplého mlieka pridáme štipku cukru, lyžičku hrubej múky a droždie a kvások necháme na teplom mieste vzísť. Zmiešame hladkú múku, mleté oškvarky, vajce, soľ, vykysnutý kvások a s mliekom zarobíme tuhé cesto, ktoré prepracované  dáme na teplé miesto asi na hodinu vykysnúť. Potom ho dáme na pomúčenú dosku a vyvaľkáme. Placky vykrajujeme hrnčekom alebo pohárom. Vzniknuté placky potom preložíme na tukom pomazaný plech. Potrieme zvyškom mlieka, na povrchu urobíme nožom mriežky, alebo popicháme vidličkou, posypeme makom a soľou a  placky necháme na plechu asi 10 minút kysnúť a v dobre vyhriatej rúre ich pečieme do ružova.

BRAVČOVÉ PEČENÉ s jablkami. Potrebujeme: 800 – 1000 g bravčového karé alebo pliecka s kožou bez kosti, soľ, čerstvú alebo sušenú šalviu, šťavu z polovice citróna, kúsok  škorice, 4 veľké jablká, 4 veľké cibule, 4-6 strúčikov cesnaku, 250 ml svetlého piva, 1 Pl cukru. Postup: Rúru predhrejeme na 205° C, mäso vložíme kožou nadol do pekáča, podlejeme ho vodou a prudko zapečieme. Teplotu znížime na 180° C, pridáme škoricu, šalviu, nakrájanú cibuľu, prepolené olúpané strúčiky cesnaku, podlejeme trochou piva, prelejeme citrónovou šťavou a pečieme pod pokrievkou, kým kožka nezmäkne. Potom mäso obrátime, narežeme na štvorčeky, okolo mäsa rozložíme na hranolčeky nakrájané jablká a ďalej pečieme do mäkka. Počas opečenia mäso otáčame, podlievame pivom a prelievame  vypečenou šťavou. Nakoniec mäso dopečieme bez pokrievky kožou nahor do zlatista. Šťavu podľa potreby dochutíme soľou, prípadne trochou cukru. Hotové mäso necháme asi 15  minút odpočívať a potom krájame na jednotlivé porcie. Plátky mäsa podávame s upečenými jablkami, cibuľou a pečenými zemiakmi.

 

Z ČINNOSTI     

 

 FSP DETVA 2015                                                                                                                                                                      Jubilejný 50. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou sa uskutočnil v dňoch 10. – 12.7.2015 a po všetkých stránkach ho pripravili Mesto Detva v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Podpolianskym osvetovým strediskom vo Zvolene s finančnou podporou MK SR. Do prípravy programu boli zapojení aj MO MS v Banskej Bystrici, AIA Centrum Bratislava, Rádio Regina, PPS Group, a.s. Detva a ďalší partneri. Slávnosti vo svojej dramaturgii a celkovej štruktúre sa zamerali na priblíženie jednotlivých etáp polstoročia ich vývinu. V rokoch 1966 – 1973 boli najskôr „detvianske a postupne  podpolianske“. V rokoch 1973 – 1976 sa stali „stredoslovenským festivalom“ tradičnej ľudovej kultúry, v rokoch 1976 – 1989 sa vyprofilovali na  „celoslovenský festival s medzinárodným dosahom“. Od roku 1990 sa ich hlavným organizátorom stalo Mesto Detva a konali sa s nezmenenou dramaturgiou do roku 2000, kedy došlo k vyprofilovaniu nového návrhu zámerov konania slávností na obdobie rokov 2000 – 2010 s výhľadom do  roku 2015 s realizáciou výnimočných projektov ľudovej kultúry regiónov stredného Slovenska a rozšírením mimoscénických a spoločenských podujatí. Osobitnú dramaturgiu mali  jubilejné ročníky slávností, v ktorých sa prezentovali výstava výtvarných diel prof. Jána Kulicha, výstava  ľudových nástrojov Instrumentum excellens, program Detvianska svadba   resp. Svadba pod Poľanou, program súboru Lúčnica, program dedinských skupín Žriedla národnej kultúry, programy folklórnych súborov Z tvorby a Podoby tanca, program  jubilujúcich kolektívov z Podpoľania,  program detských súborov Pri prameňoch krásy, program zahraničných Slovákov Krajanská nedeľa a záverečný program Premeny prameňov, ku ktorým pristupovali v niektorých jubilejných ročníkoch aj národné projekty, akými bolo uvádzanie inscenácie básnického diela A.Sládkoviča Detvan, scénické fresky ľudovej kultúry  regiónov stredného Slovenska, programy laureátov festivalu Akademický Zvolen, programy  Hudobné dedičstvo Slovenska, vydávanie gramoedície Panoráma ľudovej hudobnej kultúry Slovenska, audiovizuálne poémy venované výnimočným osobnostiam a histórii našej národnej kultúry, tvorba detvianskych drevených vyrezávaných krížov, koncerty ľudových hudieb a výnimočných spevákov  z Podpoľania  a ďalšie, pričom po každom jubilejnom  ročníku bola vytváraná nielen dramaturgia, ale aj programy orientácie pre prípravu a realizáciu slávností minimálne na obdobie ďalších piatich rokov s výhľadom na  dvojnásobné obdobie.  Na jubilejnom 50. ročníku sa  uskutočnilo 9 scénických programov na amfiteátri, 4 scénické komorné programy v Dome kultúry a kostole, 12 výstav a 17 ďalších sprievodných podujatí, z ktorých dominovali Jarmok ľudových remesiel, školy tancov, podujatia v detvianskom a krajanskom dvore, podujatia na detvianskom salaši, verejná nahrávka Rádia Regina, výstavy členov detvianskeho Fotoklubu, OZ Detviansky tulipán,  Detvianskeho ľudového umenia Veroniky Golianovej, Podpolianskeho múzea, Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí i viaceré podujatia spoločenského charakteru. Jubilejný ročník slávností, v ktorom nie všetko vyšlo podľa predstáv organizátorov i návštevníkov napriek  problémom, aké vznikajú pri každom obdobnom podujatí,  sa vydaril. K priblíženiu vyznenia programov slávností sa vrátime po hodnotiacom seminári, ktorý sa bude konať  počas tohtoročnej jesene a ktorý pripraví dramaturgiu i organizáciu slávností pre budúce roky.

 

Ľ.ŠTÚR  A BANSKÁ  BYSTRICA                                                                                                                                                                 Dňa  28.9.2015 v ŠVK v B. Bystrici sa uskutočnilo slávnostné podujatie venované 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra. Za účasti vedúceho kancelárie prezidenta SR S. Lišku,  podpredsedníčky NRSR J. Laššákovej, primátora mesta J. Nosku, rektora UMB V. Hiadlovského, predsedu KR MS I. Kovačoviča, predsedu Kuzmányho kruhu prof. B. Riečana  a ďalších hostí bola na 1. poschodí ŠVK odhalená  pamätná tabuľa, venovaná návšteve  Ľ. Štúra vo februári 1849 v Župnom dome v B. Bystrici. Slávnosť sa začala hymnickou piesňou Aká si mi krásna v podaní matičného spevokolu Collegium Cantus a účastníkov stretnutia privítala riaditeľka ŠVK PhDr. Oľga Lauková. S historickými faktami vzácnej udalosti  histórie Banskej Bystrice potom prítomných oboznámila Mgr. Dana Chalupeková a pamätnú tabuľu spoločne odhalil a krátko sa prihovorili aj podpredsedníčka NR SR J. Laššáková a primátor mesta J. Nosko. Po tomto  slávnostnom akte  v spoločenskej sále ŠVK sa uskutočnil klavírny koncert „Hudba v dobe Ľudovíta Štúra“, ktorý dramaturgicky pripravil prof. Beloslav Riečan. V koncerte pred naplnenou sálou odzneli skladby J.S.Bacha, F.Schuberta, C.Schumanna, J.L.Bellu, F.Schopena, F.Nietzscheho a F.Liszta v majstrovskom podaní pani Eleny Letňanovej.

 

KRAJSKÁ RADA MS                                                                                                                                                                                               Dňa  3.10.2015 v priestoroch ZŠ na ul. F. Kráľa v Žarnovici sa uskutočnilo tretie tohtoročné zasadnutie Krajskej rady MS Banskobystrického kraja slávnostnou časťou za prítomnosti primátora mesta p. Kamila Danku,  ktorú  pripravili členovia MO MS. Túto časť zasadnutia  začali členky spevokolu Prameň hymnou MS Kto za pravdu horí. Po odznení ďalších hymnických a ľudových piesní sa k členom KR prihovoril primátor mesta a záver tejto časti zasadnutia patril videoprezentácii činnosti žarnovických matičiarov, ktorú priblížili   predsedníčka MO MS Mgr. Anna Benčatová a tajomník MO MS Ing. Jozef Piecka. Pracovnú časť zasadnutia podľa dohodnutého programu viedol predseda KR  I.Kovačovič, ktorý  v mene prítomných členov KR vyslovil mimoriadne poďakovanie za podporu matičnej činnosti primátorovi a celému vedeniu mesta, za zabezpečenie podmienok pre zasadnutie poďakoval predstaviteľom MO MS a COOP Jednote v Žarnovici a za kultúrny program  vedeniu a členkám spevokolu Prameň. Po vykonaní prezentácie účasti  členov KR MS a  ospravedlnení neprítomných členov konštatoval, že podľa článku II. bod 4 Štatútu KR MS je prítomná nadpolovičná väčšina členov a tým je zasadnutie uznášania schopné. Za zapisovateľku bola schválená M. Balážová a za overovateľa zápisnice M.Rybársky a bola vykonaná kontrola plnenia prijatých úloh z minulých zasadnutí. V ďalšom bode  rokovania o situácii v Dome MS vo Fiľakove  informovala prítomná predsedníčka MO MS A. Pisárová  a členovia KR J.Ambrúžová a Š.Krpeľan. Na základe podaných informácií sa KR MS opätovne obracia na vedenie MS o vykonanie výberového konania na funkciu riaditeľa domu MS a žiada, aby do výberovej komisie boli menovaní aj zástupcovia MO MS. V priebehu ďalšieho rokovania bola riešená otázka  možnosti konania krajského snemu MS v roku 2016  a v tejto veci KR MS požaduje čo najskoršie stanovisko vedenia MS, aby bolo možné  dohodnúť  miesto konania snemu a snem čo najzodpovednejšie pripraviť. Ďalej KR MS žiada  vedenie MS o zverejnenie materiálu „Návrh Stratégie MS“, ktorý žiada ČÚ MS pripomienkovať do 15. novembra, ako prílohu v najbližších číslach SNN. Členovia KR MS  zobrali na vedomie informáciu podpredsedu KR D. Kubinca o výsledkoch rokovaní Výboru a Predsedníctva MS. K podaným informáciám v diskusii odzneli otázky  - prečo už  nie je mesačník Zvon na webovej stránke MS, kedy dôjde v SNN k rozšíreniu priestoru pre  informácie o činnosti členskej základne, ako sa pokročilo vo veci riešenia sídla Domu MS v Banskej Bystrici, prečo neboli doriešené problémy Digitalizácie archívu MS, aký je stav  v príprave zámerov pôsobenia oblastných stredísk MS, kedy sa bude konať celoštátny snem MS, kedy vykoná predseda MS odpočet svojich sľubov z valných zhromaždení 2010 a 2013, kedy budú podané vysvetlenia k tzv. plávajúcej galérii na Dunaji, k vyhláseniam Odboru  slovanskej vzájomnosti o zbierke na nový Národný poklad, ako sa bude riešiť pôsobenie Inštitútu vzdelávania MS, n.o.? V závere rokovania KR MS podporila Stanovisko MS  z 23.9.2015 k prisťahovaleckej kríze, zobrala na vedomie  informácie o pripomenutí 25. výročia obnovenia činnosti viacerých MO MS v kraji a dohodla termín záverečného zasadnutia KR na 28. novembra 2015.

Ľ.ŠTÚR A JAZYKOVEDA                                                                                                                                                                           Dňa  6.10.2015 v spoločenskej sále matičného domu v B.Bystrici sa uskutočnila prednáška   prof. Jána KAČALU na tému „Ľudovít Štúr ako jazykovedec“, ktorej sa zúčastnili členovia MO MS, učitelia a profesori banskobystrických stredných škôl a univerzity M.Bela. Toto vzácne stretnutie s popredným slovenským jazykovedcom pripravila Literárna sekcia MO MS pod vedením doc. J. Lomenčíka, ktorý v  úvode prednášky prítomným priblížil curiculum vitae prof. Kačalu, rodáka z gemerskej Dobšinej, ktorý  od roku 1963 pôsobí v Ústave Ľ.Štúra SAV a v rokoch 1981 – 1992 bol aj jeho riaditeľom. Od roku 1993 prof. Kačala  úzko spolupracuje s MS, pôsobí v Literárnom a Jazykovednom odbore MS a v rokoch 1998 – 2012  bol aj členom Prezídia MS. Profesor Kačala vo svojej zaujímavej prednáške priblížil historické súvislosti vývinu slovenského spisovného jazyka, vyzdvihol mnohé prednosti  Ľ.Štúra v jazykovedných, ale aj v politických a spoločenských otázkach, hovoril o procese kodifikácie, o indoeurópskej jazykovej problematike, o riešení súčasných procesov ochrany a vývinu jazyka, o problémoch používania spisovného jazyka v elektronických médiách, o ochrane štátneho  jazyka na  JZÚ na Slovensku a v besede odpovedal na mnohé otázky, dotýkajúce sa predovšetkým budúcnosti slovenčiny, kde Štúrov odkaz považuje za stále živý.  Jeho vystúpenie vyústilo na záver do vzácneho Štúrovho  odkazu pre dnešný i budúci čas: „Kto  je človek čistý, ten sa teší aj zo života iného človeka.“

 

MATIČIAR                                                                                                                                                                                                     Dňa 11.10.2015 vo Zvolenskej Slatine sa uskutočnilo vzácne matičné podujatie, venované  100. výročiu nedožitých narodením Juraja P a š k u,  správcu MS v rokoch 1959 – 1967, rodáka zo Zvolenskej Slatiny, ktoré spoločne pripravili Matica slovenská, Obec Zvolenská Slatina, Inštitút vzdelávania MS, cirkevný zbor ECAV, Galéria Jána Kulicha a MO MS. Podujatie sa začalo seminárom „Správcovia o správcovi“, na ktorom život a dielo J. Pašku  priblížili Michal Kováč Adamov, spisovateľ Jaroslav Rezník, predseda MS Marián Tkáč a  súčasný správca MS Maroš Smolec. Potom bola pre všetkých účastníkov domácimi organizátormi pripravená pochôdzka „Za slávnymi Slatinčanmi“ so zastávkami, najskôr pri  pamätnej tabuli Ľ.Veselého na budove  obecného úradu, potom v Galérii Jána Kulicha,   následne v pamätnej izbe Terézie Vansovej a na záver pri pamätnej tabuli spisovateľky Márie Ďuríčkovej. Počas jednotlivých zastávok sa účastníci oboznámili so životom a dielom  jednotlivých osobností, ktoré na profesionálnej úrovni vykonali Zuzana Pavlíková, Mária Molčanová a Matej Hraško. Záver pochôdzky patril slávnostnému odhaleniu pamätnej tabule  J.Paškovi na priečelí kultúrneho domu, ktoré spoločne vykonali starostka obce Ing. Klimentová a predseda MS M.Tkáč, ku ktorému piesňami prispeli členovia skupiny Prameň z Dolnej Strehovej. Hlavným programom stretnutia bola slávnostná akadémia, ktorú moderoval Marek Hanuska. V úvode vystúpili členovia skupiny Prameň a prihovoril sa M.Tkáč, ktorý odovzdal pamätné medaily oceneným matičiarom. Potom sa k účastníkom prihovorili podpredsedníčka NR SR J.Laššáková a starostka obce J.Klimentová a bol premietnutý film „Matičiar“, ktorý krátko uviedol jeho autor, syn Juraja Pašku Ivan. Film bol prítomnými účastníkmi sledovaný s veľkým záujmom a bola ním vzdaná pocta životu a dielu osobnosti, na ktoré by mali byť generácie členov Matice slovenskej i generácie v jeho  rodisku právom hrdé.

 

NA /NE/POSLEDNEJ STRANE...

 

B L A H O Ž E L Á M E

 

1.11. PaedDr. Sylva JANÍČKOVÁ,  2.11. Ing. Vladimír LAŠŠÁK, 3.11. Mária ŠOOŠOVÁ,  4.11. Mgr. Milan SUPEK, 6.11. Mgr. Martin CIBÁK, Janka ŠTRBÁKOVÁ, 8.11.  Matúš KORYTKO, Prof. Ing. Peter PATÚŠ, PhD., Elena POHORELCOVÁ, 10.11. Prof. Beloslav RIEČAN, 11.11. Ing. Vladimír BABIŠ, Vladimír SEJKA,13.11. Ing. Ján VANKA, 14.11. Marína KEVICKÁ, 15.11.  Mgr. Mária PLINTOVIČOVÁ, 16.11. Zdenka HABOČÍKOVÁ,  18.11. Janka BALÁŽOVÁ, Helena JEDLIČKOVÁ, 20.11. Hilda CHLUMECKÁ, 21.11. Michal KALIŠKA, Ing. Viera ŠIMKOVÁ,  22.11. Monika MAJEROVÁ,  Ing. Marián MIKLOŠ, 25.11. Eva MIKLOŠOVÁ, Václav TOMANÍK, 28.11. Eva KEVICKÁ, 30.11. Oľga FELIXOVÁ.  

 

Želáme Vám, matičiari – novembroví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia a spokojnosti!  

 

PROGRAM NA NOVEMBER

 

 1.11. a 2.11.    SPOMÍNAME S LÁSKOU

                         Spomienka na národných dejateľov pri sochách, pamätných tabuliach 

                         v meste a na cintorínoch v Banskej Bystrici

                         M: B. Bystrica                                                   O: MO MS a sekcie 

9.11. o 17.00    VÝBOR MO MS

                          Zasadnutie výboru MO MS

                          M: DMS, Dolná 52                                             O: Výbor MO MS  

15.11. o 13.00   ÚCTA  K STARŠÍM

                          Spoločenské podujatie pre seniorov

                          M: OÚ Nemce                                                    O: OÚ, FS Partizán                                                                                                    

16.11. o 15.00   HISTÓRIA

                          Stretnutie členov MS k 26. výročiu Nežnej revolúcie + 140. zatv. MS          

                          M: DMS, Dolná 52                                         O: Historická sekcia MO MS

21. – 22.11        KATARÍNSKE DNI

                          Tradičné folklórne podujatie

                          M: KD Čierny Balog                                       O: OÚ, FS Kýčera

28.11. o 10.00    KRAJSKÁ RADA MS

                           Záverečné zasadnutie krajskej rady MS v roku 2015

                           M: DMS Fiľakovo                                       O: KR MS                                           

 2., 9. a 23.11. o 14.00  hod. KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                                          Tvorivé stretnutie  členiek klubu

                                                          M: DMS, Dolná 52                             O: KPČ MO MS

 2., 9.,16.,23. a 30.11  o 14.00 hod.  KLUB SENIOROV LIPA

                                                       Kultúrnospoločenské stretnutia členov klubu seniorov Lipa

                                                       M: DMS, Dolná 542                         O:  Klub Lipa MO MS

 5.,12.,19. a 26.11. o 16.00 hod. TVORIVÉ STRETNUTIA

                                                    členov speváckych skupín Horehronci a Hronky a ĽH

                                                     M: Dom MS, Dolná 52        O: Národopisná sekcia  MO MS

 

UPOZORŇUJEME

vás na možnosť podporiť obnovu busty Jozefa Cígera Hronského v Parku Ľudovíta Štúra vo Zvolene, ktorá bola pred siedmimi rokmi ukradnutá. Miestny odbor Matice slovenskej vo Zvolene vyhlásil verejnú zbierku s termínom ukončenia 29.2.2016. Pokiaľ sa rozhodnete prispieť na obnovu busty, posielajte svoje príspevky na číslo účtu: 402 115 3644/7500, ktorý spravuje MO MS vo Zvolene. Veríme, že aj vašou zásluhou bude nová busta pri 120. výročí narodenia J. C. Hronského v roku 2016 na zvolenskom námestí osadená. Za každý príspevok ďakujeme.

Rovnako upozorňujeme aj na možnosť podporiť ďalšie budovanie Aleje národovcov v Rimavskej Sobote. Vaše príspevky môžete poslať na číslo účtu: 2898003353/0200  resp. IBAN: SK 12 0200 0000 002898003353, ktorý spravuje MO MS v Rimavskej Sobote. Za každú podporu dobrej myšlienky vopred ďakujeme.

                                                                                                                                                                                                        

UPOZORŇUJEME  VÁS, že mesačník ZVON môžete získať pri osobnej návšteve každý pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 v našom matičnom dome a prečítať si ho môžete aj na webovej stránke: www.maticabb.webnode.sk

 

UPOZORŇUJEME všetkých členov MO MS v Banskej Bystrici aj na zaplatenie členského príspevku na rok 2015, nakoľko z členského zabezpečujeme pravidelný matičný život v našom meste a podporujeme konanie všetkých podujatí, na ktoré vás každý mesiac čo najsrdečnejšie pozývame.

 

TEST Z LOGIKY – BIOLOGICKÁ OLYMPIÁDA

Päť študentov gymnázia – Konta, Slovák, Múdry, Púčik a Horák sa zúčastnili na biologickej olympiáde v Bratislave. Najmenej bodov dosiahol Peter, ktorý má rád aj slovenčinu. Treba spomenúť, že Kontu baví zemepis, ďalší študent, ktorý získal od neho o 2 body menej, obľubuje matematiku, Jozefa zasa fascinuje chémia. Čo sa týka bydlísk, tak Púčik bol z Poltára a Horák z Košíc. Študent, ktorý získal 196 bodov, bol zo Sniny. Slovák sa menoval Anton. Karol získal o 6 bodov menej než Milan. Ten, ktorý obľuboval fyziku, nebol z Hlohovca. Rozdiel bodov medzi študentmi bol odstupňovaný vždy po 2, najvyšší bodový zisk bol 200 b.

Kto obľubuje fyziku?

Ktorý študent je z Hlohovca?

Aké je priezvisko Petra?

 

 

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31