ZVON marec 2015

09.03.2015 10:28

                                                                               Bedlivo sleduj rozumných ľudí,

                                                                          navykni si pozorne počúvať ich slová

                                                                      a potom v záujme všetkých konaj a pomáhaj.

 

 

 VYSTÚPME Z RÁMU A KONAJME

 

                   Tieto slová sú aj otázkou, aj príkazom doby, ktorú žijeme. V rovnakej miere sa  dotýka aj prostredia okolo  nás, aj života nás ľudí. Mali by sme sa preto pozorne rozhliadať okolo seba a vidieť potom aj ďalej, pretože pod snehobielou prikrývkou je príroda a tá úplne nikdy nespí. Zbiera svoje sily, omladzuje sa a pripravuje pre novú jar. Tak ako príroda aj človek potrebuje  pre svoj život také chvíle, počas ktorých sa môže duchovne zotaviť, omladiť, nadobudnúť nové sily, a tak sa môže pripravovať pre dni nadchádzajúce. Rovnako je to aj pri prírode a aj pri človeku, mať dopriatych toľko chvíľ, aby sme boli spoločne pripravení skladať náročné skúšky pre život a stať sa natoľko duchovne silnými, aby nás  nijaké otrasy nepodlomili. Treba sa nám v čase žitia omladiť v myslení i konaní, treba nám  vnútorne zosilnieť, lebo budúcnosť nebude ľahšia a čakajú nás v nej možno ešte ťažšie  skúšky a preto by sme sa v živote nemali nechať zatlačiť do kúta.                                                                                      

                    Aby sme mohli veci v tom nadchádzajúcom čase spoločne prekonávať, mali by  sme mať v sebe: „Viac lásky a menej nenávisti, viac tichosti a menej kriku, viac pokory a menej pýchy, viac opravdivosti a menej obradnosti, viac služby a menej pánovitosti, viac úprimnosti a menej pokrytectva, viac vrúcnosti a menej ľudskej zlosti a najmä viac skutkov a menej rečí.“ Veľa je toho pod tou našou dnešnou pokrievkou. Niekde to bublinkuje, inde riadne vrie. A prečo? Nuž, lebo niečo v nás chýba, a to niečo je zastať sa ukrivdených,  chrániť rodinu, mať v úcte miesto svojho narodenia i žitia a na to treba mať odvahu, poznať   svoje dejiny a vedieť veľa o tom, čo človeku môže v jeho žití pomôcť a čo mu môže uškodiť, a preto „vystúpme z rámu“ a ochraňujme si dom nášho chleba, dom života nášho. Tým  najviac pomôžeme sami sebe i všetkým ostatným.                                                                                   

                  V tomto duchu vyslovil svoje stanovisko cez otázku Čo nás spája ? na kongrese slovenských spisovateľov v roku 1936 aj Martin Rázus: „Tento národ, ktorý nás zrodil, je predmetom nášho pozorovania, tento národ nám dal po čiastočke zo svojho vrodeného talentu, tento národ má právo čakať v prvom rade schopnosti naše v jeho záujme, k jeho  povzneseniu zúrokovať. Nie je nijakou chybou, keď slovenskí spisovatelia hľadia na osu, okolo ktorej sa točí dnes ešte riadne chaotický svet – na východe, či na západe, na severe a či na juhu, ale musíme mať predne svoju slovenskú osu, okolo ktorej točí sa a môže sa i ďalej šťastne točiť celý náš slovenský malý kultúrny svet.“ Tento odkaz, slúžiť slovenskému národu  a jeho životu, ostal podnes našou povinnosťou a pre napĺňanie tohto odkazu by mali aj naši  súčasní majstri slova, ale aj všetci učitelia našich detí i všetci verejní činitelia „vystúpiť z rámu“ a konať pre perspektívu nášho života oveľa viac, ako konali. Mali by písať o našom súčasnom živote v spisovnej slovenčine, mali by učiť naše deti úcte k materinskému jazyku a  podľa toho, ako to vyzerá v našich médiách i na mnohých rokovaniach aj naši novinári i umelci a v neposlednom rade aj politici by mali mať oveľa väčšiu úctu k nášmu jazyku.                                                                                                                                                                                  Kedy s tým, čo sa deje, máme začať, ak nie v čase, keď prichádza k nám nová jar, kedy by sme si mali začať ctiť výnimočné diela slovenčiny a myšlienky v nich. Myšlienky, ktoré pred  rokmi vyslovil Ján Hollý či Michal Miloslav Hodža, ktorými oslávil slovenčinu Andrej Sládkovič a ďalší majstri slovenského slova. Chráňme si ich ako oči v našej hlave, ktorými sa pozeráme na dnešný svet a ktorými by sme mali vidieť aj za obzory nášho súčasného žitia.   Tieto skutočnosti s otázkou Čím najviac pomôžeme? by za svoje mali zobrať všetci vrátane činovníkov i  pracovníkov našej národnej ustanovizne Matice slovenskej. Znamená to nehrať sa na úradníkov, ktorých obťažujú ľudia so svojimi žiadosťami, prosbami a návrhmi. Znamená to „vystúpiť z rámu“, lebo „človek, ktorý si nevšíma nič, čo bolo pred ním, ale chce začínať z ničoty je nebezpečná krajnosť. Je to snaha byť jediným a jedinečným, byť – Adamom -  stvoriteľom, za každú cenu!“(L.Hanus)

Službu ľuďom, ku ktorej sa vstúpením do nej zaväzujeme, a ktorá bola matičným činovníkom v každom čase vlastnou,  treba vykonávať s pokorou. Nehrajme sa na vlastnom piesku, ale  konajme, spolupracujme so všetkými, nehľadajme vnútorných a ani vonkajších nepriateľov len preto, lebo vyslovili v záujme o vec vlastné názory. Odovzdajme sa naplno službe ľuďom a dostane sa nám odmeny nevídanej i nečakanej. Chce to však myslieť i konať v prvom rade pozitívne. Žiaľ, mimoriadne veľa negatívneho v našom živote prinášajú svojimi programami vysielania televízií, verejnoprávnu nevynímajúc, a tým veľmi ovplyvňujú myslenie i konanie predovšetkým mladých ľudí. Ak proti tomuto trendu nič neurobíme, ak sa verejne neozveme  a nebudeme žiadať nápravu, nebude to dlho trvať a potom bude ťažko naprávať. Nevedno prečo sa do nášho života v nadobudnutej v demokracii opätovne vracajú maniere, ktoré po roky potierali slobodu prejavu, hoci právo na slobodný názor nám zaručuje aj naša Ústava a pri dobrom zamyslení aj naše tradície, kedy nebáť sa povedať pravdu, znamenalo pravdu aj podľa pravdy žiť, i keď všetci poznali príslovie, že „pravda oči kole“, ale známe im bolo aj  príslovie, že „zvyk je železná košeľa“. Chceme v dobrom oslovovať ľudí rovnakého zámyslu, ale nevieme odhadnúť, čo sa v mysliach niektorých, ktorí sa na dobrých len hrajú, deje.  Chvíľu boli ticho a hľadali si svoje miesto, aby sa znova vynorili,  mysliac si, že ľudia okolo nich zabudli. Nie, nezabudli, pamätajú si dobre, len sú opäť opatrnejší a opäť veria, tak ako verili po mnohé roky, že „Božie mlyny melú pomaly, ale  iste“. Rovnako sa správajú „mocní“ aj medzi nami. Urobili čistky, dávajú podania na trestné oznámenia, zmanipulovali a manipulujú s ľuďmi, ktorí im slepo slúžia, aby sa klamstvami udržali pri moci, vydávajú   stanoviská a vyhlásenia také, aby zakryli vlastné manipulácie a aby potlačili slobodne vyslovené názory iných. Pomáhajú im platení až tak, že to ani nečakali, lebo za groš si nechajú vŕtať aj koleno, nieto ešte „za tridsať strieborných“.  Podpory ich tzv. riadeniu či reštrukturalizácie sa dostáva cez vyhlásenia, ktoré veľmi pripomínajú vyjadrenia zmanipulovaných proti Niekoľkým vetám z júna 1989. Zájdime do pamäti a uvidíme východisko, možno také, aké sa udialo v čase „defenestrácie“ v starom meste pražskom, možno také, aké sa udialo v čase záveru roka 1989 a začnime konať. Vystúpme z rámu našej ľahostajnosti čo najskôr, aby potom nebolo neskoro, lebo vymývanie mozgov, to nie je fráza o minulosti, to je skutočnosť aj našej súčasnosti. Aj preto sa nám treba v živote držať vzácnych odkazov Ľudovíta Štúra, ktorými sa v čase svojho žitia obracal na našich predkov a sú platné aj v tom čase dnešnom: „Aby sme to napravili, musíme mať pevnú dôveru k samým sebe, musíme sa postarať sami o seba, musíme rozumieť vnútorným dejom a postaviť sa k nim priamo. Skazu na duchu a hmote musíme napraviť usilovnou prácou, lebo je to výsostným záujmom nás všetkých. Nikdy neprídeme k niečomu lepšiemu bez našej vlastnej vôle, bez namáhania, bez skutkov blahorodných.“                                                                                                                                                                                   

                                                                                                                   Igor  K o v a č o v i č

 

PRIPOMÍNAME SI 

 

26.2. – 115. výr. nar. Doc. PhDr. Antona Augustína BANÍKA, CSc., kultúrneho historika, filozofa, knihovníka, archivára a matičného činovníka. Narodil sa 26.2.1900 vo Valaskej. Študoval vo Vacove, polytechniku v Budapešti, v roku 1919 pokračoval na štúdiách v Brne a potom študoval filológiu, filozofiu a históriu, ktorú ukončil v roku 1923 na FF UK v Bratislave. V roku 1928 začal pracovať v knižnici a archíve Krajinského úradu, v rokoch 1930 – 1932 bol redaktorom časopisu Slovák, v rokoch 1932 – 1938 pracoval ako kustód v Múzeu F.K. Osvalda Spolku sv. Vojtecha. Od roku 1938 pôsobil v MS ako knihovník, archivár a správca SNK. V rokoch 1940 – 1949 prednášal na Slovenskej univerzite. V rokoch 1954 – 1960 bol vedúcim Literárneho archívu MS. V roku 1958 bol pozbavený funkcie pre údajné kontakty s emigráciou. V roku 1971 odišiel na dôchodok a venoval sa vlastnému archívu, ktorý v rozsahu 100 000 jednotiek v roku 1973 daroval MS. Z množstva jeho diel  uvádzame - Národné  meno Slováka, Poslanie Slovákov v dejinách, O národnej jednote Slovákov, Duchovná jednota slovenského národa, Apoštol Gorazd v dejinách, Ján Hollý a slovenské národné obrodenie, Tri prejavy Štefana Moysesa na VZ MS 1861 – 1863,  Zveľaďovanie jazyka slovenského, Návrh na úpravu pravidiel slovenského jazyka, Kresťanská idea v slovenskom národnom živote, Pracovné námety pre MO MS atď. Aktívne sa venoval aj hudbe, komponoval, bol hudobným kritikom a veľkým znalcom diela Ferenca Liszta. Bol prvým predsedom Zväzu slovenských knihovníkov a veľkým ochrancom  slovenskej jazykovej kultúry. Umrel 29.12.1978 a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Vo Valaskej je od roku 1995 na kaplnke sv. Jána Krstiteľa umiestnená pamätná tabuľa s jeho menom.

 

28.2 – 140. výr. nar. Viliama FIGUŠA BYSTRÉHO -  hudobného skladateľa, pedagóga,  priekopníka slovenskej národnej hudby. Narodil sa 28.2.1875 v Banskej Bystrici. Študoval na bystrickom gymnáziu a na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Ako učiteľ pôsobil najskôr v maďarskej obci Pilis, potom v Ostrej Lúke, Zvolenskej Slatine, vojvodinskej Padinej a od roku 1907 v Banskej Bystrici a na Hudobnej škole vo Zvolene a v roku 1914 pokračoval v štúdiách na Hudobnej akadémii v Budapešti. V Banskej Bystrici založil evanjelický spevokol, upravoval ľudové piesne, dirigoval a komponoval. V rokoch 1922 – 1924  skomponoval prvú slovenskú operu Detvan, ktorá mala premiéru v roku 1928 v SND v Bratislave. Ľudovú pieseň chápal ako zdroj špecifickosti národnej hudby. Zozbieral a knižne vydal 10 zborníkov pod názvom „1000 slovenských ľudových piesní“. V roku 1925 bol zakladajúcim členom Spolku slovenských umelcov. Z jeho autorskej dielne sú známe skladby: ľudová pieseň Poľné kvety, kantáta Slovenská pieseň, skladby Zmráka sa, Do hôr, Hoj, zem drahá, Hojže, Bože, hudobno-spevná scéna Pod Poľanou, ďalej skladby  Hôrni chlapci, Hudobné miniatúry, Hudobné rozmary, Náladové obrazy, Tance opus 3, Z mojej mladosti, Lístky do pamätníka, Z detského života, Ja som bača veľmi starý, Bačov žart,  Pršianska gajdová pieseň a zhudobnil báseň Sama Tomášika Hej, Slováci. Umrel 11.5.1957  a pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici. V roku 1976 vydalo LHM publikáciu Dušana Dobríka „V. F. Bystrý 1875 – 1957“.

                                                                                                                                                                                                            26.3.  - 75. výr. nar. Márie MACUĽOVEJ  - netere J.C.Hronského, mnohoročnej činovníčky MS.                                                                                                                                                                                                                                                 Narodila sa 26.3.1940 v Krupine. Stredoškolské štúdium zakončila maturitou na JSŠ v Brezne a začala študovať na Pedagogickom inštitúte v B. Bystrici kombináciu chémia a biológia. Po dvoch úspešných semestroch s výborným prospechom bola zo štúdia „z kádrových dôvodov“  vylúčená a rehabilitovaná bola až 7.1.1992. Od 1.10.1958 bola prijatá ako robotníčka v závode Smrečina Hálny, kde potom pracovala aj ako mzdová účtovníčka. Popri zamestnaní vyštudovala SEŠ v Brezne, stala sa ekonómkou závodu a neskoršie aj zástupkyňou riaditeľa. Od roku 1980 začala vykonávať funkciu vedúcej ekonómky v novom závode  Drevokombinát v Polomke, v roku 1987 absolvovala vzdelávanie na Inštitúte výchovy a vzdelávania v Žiline. Za svoje mnohé spoločenské aktivity bola ocenená Pamätnou medailou a Zlatým odznakom  ROH. Do dôchodku odišla v roku 1996. V roku 1992 bola zvolená za predsedníčku MO MS v Brezne. V tejto funkcii pôsobila 15 rokov a v súčasnosti aj naďalej obetavo pomáha miestnym odborom MS na celom Horehroní. Vybudovala v Brezne Oblastné pracovisko MS a od  roku 1996 sa stala jeho vedúcou a predsedníčkou OR MS Horehronia. Za obetavú prácu pre MS bola ocenená  Striebornou i Zlatou medailou MS a v roku 2000 aj Pamätnou medailou sv. Cyrila a Metoda. Počas svojej matičnej práce v spolupráci s kultúrnymi inštitúciami, školami, cirkevnými úradmi a záujmovými organizáciami v Brezne pripravila pre verejnosť mnohé kultúrne podujatia, koncerty, besedy, výstavy, tvorivé súťaže, semináre a organizovala poznávacie zájazdy členov  MS. Bola iniciátorkou inštalovania pamätných tabúľ Františka Švantnera na Kosodrevine, Karola Rapoša na ZŠ v Brezne a sochy Martina Rázusa v Brezne. Založila knižnicu MO MS  a vyše 7500 kníh odovzdala ako dar slovenským spolkom v Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku a Česku. Podieľala sa na zabezpečení prevozu pozostalosti J.C.Hronského z Argentíny do Martina, kde od roku 2009  je v Dome J. C. Hronského inštalovaná výstava „Tvorivo kráčať žitím“. V priebehu roka vykonáva množstvo prednášok a besied o živote a diele svojho strýka po celom Slovensku. Mesto Brezno ju ocenilo v roku 1997 Cenou primátora a v roku 2007 Cenou mesta Brezno. Jej  životným krédom je napĺňanie matičných myšlienok a najmä odkazu J. C. Hronského skutkami, smerujúcimi k porozumeniu medzi  všetkými ľuďmi. K životnému jubileu úprimne blahoželáme.     

                                                                                                                                                                                                 

PRE POTEŠENIE

 

Z veľkého množstva kvetov našej prírody a dobrôt našej kuchyne vám chceme počas celého roka skrášliť a spríjemniť chvíle pohody spoločného žitia. Prijmite zo srdca kvet mesiaca i dobrotu slovenskej kuchyne, ktoré veríme, že potešia.

 

NARCIS

            Typický symbol pre nadchádzajúcu jar. Pomenovanie dostal podľa gréckej mytológie. Narkissos - bol krásny a elegantný chlapec, ktorému žiadna žena nedokázala odolať. Keď si však chcela získať srdce mladého chlapca žena, Narkissos jej láskou pohrdol a odmietol ju. V tom okamihu ho bohovia kruto potrestali tak, že sa zamiloval do vlastného odrazu na hladine rieky a preto je narcisom podnes označovaný človek, ktorý je zahľadený iba do seba a nemá nikoho iného rád. Pôvodné druhy narcisov pochádzajú z južných a juhozápadných častí Európy, severnej Afriky a Blízkeho východu. V súčasnosti existuje viac ako 10 tisíc vyšľachtených narcisových odrôd. Narcisy nemajú veľké nároky na zloženie zeme, pôda by mala byť kyprá a dostatočne priepustná. Záhon určený na sadenie narcisov je potrebné preorať a vyplieť od burín  v septembri. Pri výsadbe cibuliek je dobre riadiť sa ich veľkosťou. Väčšinou platí pravidlo, že hĺbka posadenia cibuľky sa rovná trojnásobku jej výšky a sadiť by sa mali od seba v desaťcentimetrovej vzdialenosti. Každý rok neďaleko holandského mesta Lisse  v historickom parku Keukenhof sa uskutočňuje fascinujúca prehliadka jarných cibuľových kvetov. Na vyše 30 hektárovej ploche sa odohráva unikátne farebné defilé, ktorého aktérmi sú  typické jarné kvety  – tulipány, hyacinty, narcisy, a tie vedia svojou krásou a pestrosťou  rozžiariť prostredie v holandskom parku. Americkým vedcom sa podarilo zistiť, že na rast narcisov má pozitívny vplyv aj kvalitný alkohol a kvety sa odvďačia krásnym a veľkým okvetím. Najčastejšími skupinami sú narcisy trúbkovité, veľkokorunné, malokorunné, plnokveté, poeticus hybridy a tazetta hybridy. Narcisy patria medzi prvých poslov nádherných farieb jari a preto by sme im mali v našich domovoch vyhradiť miesto, kde naplno ukážu voju impozantnú krásu.

 

ŠTRÚDĽA   

             Jedna z najväčších pochúťok našej kuchyne, ktorá nesmie chýbať pri žiadnej oslave, vyniká excelentnými a šťavnatými plnkami, neodolateľnou chuťou a rafinovanou arómou. Vďaka týmto atribútom je na poprednom mieste najžiadanejších dezertov. História vzniku štrúdle siaha do bývalej Osmanskej ríše, kde sa nazývala „baklavu“. Bolo to sladké pečivo plnené posekanými orechmi a poliate medom. Zásluhou Márie Terézie bola štrúdľa  zapísaná ako viedenský dezert do cukrárskych receptov a tejto delikatese  nevedel odolať vraj ani cisár František Jozef I., ktorý život bez voňavého závinu prirovnal k pochmúrnej oblohe bez hviezd. Vo francúzskej štrúdľovej terminológii výraz „abaisée“  označuje na tenko zrolované lístkové cesto. Navrstvenie štrúdľového cesta je odvodené z maďarského slova „réteg“ a postup zvinutia cesta s plnkou má pôvod v nemeckom výraze „strudel“. Dnes sú štrúdle bežnou súčasťou cukrárenského menu v celej Európe a každá krajina sa usiluje vtlačiť štrúdľovým receptúram punc nezameniteľnej originality.  Najklasickejším spôsobom jeho prípravy je tzv. ťahanie, čo vyžaduje značnú dávku praxe, zručnosti a trpezlivosti. Na Slovensku v obci Trhová Hradská  usporadúvajú špeciálny festival, kde sa 16 gazdinkám s pomocníkmi podarilo vytiahnuť, naplniť a zvinúť štrúdľu  v dĺžke 35 metrov a 33 centimetrov. Je známe, že  obľúbené záviny sa neplnia len sladkými dobrotami – jablkami, orechmi, makom, tvarohom, medom, malinami, marhuľami, slivkami a broskyňami, vanilkou, škoricou a kôrou z citrusových plodov. Mimoriadny úspech žnú aj hubové, zemiakovo – mäsové, lososovo- špenátové, zeleninové, bylinkové a pstruhové štrúdle.  Základom štrúdle je po domácky vymiesené cesto: Najskôr rozpustíme v 250 ml. mlieka 30 g droždia. Postupne primiešame 500g múky, 70g cukru, 50g masla, dve vajcia a štipku soli. Miesením vypracujeme kompaktné kysnuté cesto, ktoré dáme do misky, prikryjeme textilnou utierkou a vložíme cca na tri hodiny do chladničky. Potom si pripravíme maslové cesto z 250 g masla a 50 g múky, ktoré po dôkladnom premiesení vyvaľkáme na obdĺžnik. Obalíme ním kysnuté cesto, rozvaľkáme na tenký plát a vložíme cca na 20 min. do chladničky. Domáce lístkové cesto je tak pripravené na ďalšie spracovanie. Nakoľko toto cesto obsahuje dostatok tuku, nemusí sa vkladať do vymastenej formy. Ako podklad vystačí papier na pečenie. Pri vrstvení plátov lístkového cesta sa vajíčkom potiera povrch každej vrstvy a vplyvom tepla jednotlivé plátky naberú prirodzený objem.

.

Z ČINNOSTI

 

PRIEKOPNÍK RÁDIOTELEGRAFIEJozef MURGAŠ                                                                                                                                     Generálna rada UNESCO v Paríži rozhodla, že medzi jubilujúce osobnosti svetovej vedy a kultúry v rokoch 2014 – 2015 budú zaradení kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr, hudobný skladateľ Edmund Pascha a vynálezca Jozef Murgaš. Kalendár obsahuje 108 mien. V roku 2014 pri príležitosti 150. výročia narodenia tajovského rodáka, kňaza, významného svetového vedca – vynálezcu, botanika a umelca Jozefa MURGAŠA 21.10. 2014 bola v parížskej centrále Generálnej rady UNESCO, v Salle des Actes, otvorená výstava „Jozef Murgaš - priekopník rádiotelegrafie“. Výstavu pripravilo Technické múzeum v Košiciach a boli do nej zaradené aj exponáty z Pamätného domu J.G.Tajovského a J.Murgaša v Tajove. Vernisáž prebehla za prítomnosti prezidenta Výkonnej rady UNESCO s účasťou  diplomatického zboru pri UNESCO a veľkého záujmu odbornej verejnosti. Výstavu otvorila generálna riaditeľka UNESCO Irina Boková spoločne s veľvyslankyňou a stálou delegátkou  SR pri UNESCO Klárou Novotnou a generálnym riaditeľom Technického múzea v Košiciach  Eugenom Labaničom. V novembri 2014 bola táto výstava premiestnená do Múzea dopravy v Bratislave, kde trvala až do 6. 1.2015 a všetci, ktorí výstavu navštívili, sa mali možnosť  oboznámiť veľmi podrobne o fascinujúcom živote vzácneho tajovského rodáka, o ktorom sa pri vernisáži v Paríži vyjadrila pani Irina Boková slovami: „Jozef Murgaš bol príkladom ľudí, ktorí menia svet. Sú otvorene zvedaví a stavajú mosty medzi disciplínami, prekračujú prekážky, ktoré blokuje minulosť: bol to „vedec- kňaz“ a  „renesančný človek“, humanista v najširšom  slova zmysle. Bol to duch, akého dnes  najviac potrebujeme.“ (A.Murgašová)

 

VÝROČNA SCHṌDZA                                                                                                                                                     Dňa 16.1.2015 sa stretli členovia MO MS vo Zvolenskej Slatine na pravidelnej výročnej schôdzi, ktorá  mala slávnostný charakter a zúčastnili sa jej aj predsedovia MO z Očovej a Zvolena. V úvode  vystúpila spevácka skupina Matičiarky z Očovej a prítomných pozdravila pani starostka i nový predseda komisie kultúry obce. Predseda MO MS Marek Hanuska predniesol výročnú správu o činnosti MO, v rámci ktorej uviedol skutočnosť, že  v polovici roka 2014 sa rozhodla folklórna skupina Slatina odísť zo zriaďovateľskej pôsobnosti a tým je MO MS ochudobnený o jednu  zložku. Napriek tomuto „malému zemetraseniu“ majú slatinskí matičiari aj na rok 2015 smelé plány. Divadelný súbor T.Vansovej pripravuje premiéru novej hry, v letnom období si pripomenú výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR a chystajú sa nadviazať spoluprácu s matičiarmi na južnom  Slovensku i so zahraničnými Slovákmi. Predseda MO informoval prítomných aj o problémoch financovania v MS a uviedol, že napriek tomu MS pod vedením nového správcu M. Smolca túto ťažkú situáciu ustála. Cenu MO MS, ročné predplatné SNN výbor MO udelil podpredsedníčke Judite Magdičovej.  (Marek Hanuska)

                                                                                                                                                                             PIESNE MOJE  PIESNE                                                                                                                                                                 Dňa 28.1.2015 v koncertnej sále SOS v Banskej Bystrici sa uskutočnil prvý tohtoročný  koncert speváckych skupín a sólistov, ktorý dramaturgicky pripravila Táňa Salajová a moderovala Anita Faková. Pred naplnenou sálou sa postupne predstavili spevácka skupina Brezinky z Polomky, ženská skupina Kráľova hoľa z Pohorelej s piesňami o prírode, speváčky z Priechoda s heligonkárom Paľom Majeríkom s krštenskými piesňami, mužská skupina Čierťaž z Nemeckej s regrútskymi piesňami a ženy z Polomky s fašiangovými  piesňami. Divákov potom zaujala sólistka Martina Fodorová, ku ktorej sa pridali ženy z Priechoda a z Pohorelej. Spevácka skupina Horehronci so sprievodom ľudovej hudby Mira Kapca zaspievala Parobské zo Šumiaca a Telgártu, muži z Nemeckej navodili atmosféru  s mládeneckými a blok zavŕšili sólisti súboru Partizán s rozkazovačkami z Poník. Záver koncertu, ktorý bol dramaturgicky orientovaný na svadobné zvyky, patril najskôr sólistke  Vladke Bábeľovej z Heľpy, prenášanie svadobného rúcha pripravili speváčky z Priechoda,  obliekanie mladej nevesty priblížili ženy z Polomky, ku ktorým sa pridali speváčky z Pohorelej a finále programu patrilo čepčeniu nevesty v podaní skupiny Brezinky. Atmosféru koncertu po jeho ukončení zavŕšili členovia speváckych skupín spolu s divákmi a piesne, ktoré si želali najmä diváci, zaznievali ešte dlho nielen v priestoroch SOS, ale aj  v priestoroch matičného domu a na celej Dolnej ulici. Koncertom sa začali v Banskej Bystrici sláviť tohtoročné fašiangy.

 

NA PRELOME ROKOV  

Mladí matičiari z Hrušova sú známi svojimi aktivitami nielen doma, ale aj pri konaní celoslovenských i medzinárodných podujatí. Presvedčili o tom aj v závere minulého roka, kedy počas adventu programom Vianoce v meste predstavili hrušovské vianočné zvykoslovie obyvateľom Bratislavy. Počas sviatočných dní záveru roka svojimi spevmi a občerstvením  spríjemnili v domácom prostredí obyvateľom Hrušova slávnostné sviatočné omše. Na Štefana  si dievčenská skupina pripravila divadelnú hru „Všade dobre - doma najistejšie“, ktorú im na mieru napísal Janko Brloš. Veselohrou so zápletkou zo súčasného života mladých ľudí sa predstavili pred naplnenou sálou a diváci ich výkony oceňovali dlhotrvajúcimi potleskami. Na záver roka pripravili aj neobvyklú tanečnú zábavu, na ktorej do tanca hrali hrušovské muzikantské zoskupenia – dychová hudba Bukovinka, ľudová hudba Čardáš a tanečná hudba Tranzit. Po veselom silvestrovskom večeri v začiatku roka 2015 pripravili v réžii Anny Sásovej a Anny Brlošovej spomienkový program k 70. výročiu oslobodenia Hrušova. V programe sa predstavili všetky folklórne zoskupenia, odzneli aj spomienkové rozprávania i nahrávky pamätníkov a na pozretie boli aj mnohé dobové fotografie. Hrušovskí mládežníci túto svoju činnosť vykonávajú v úzkej spolupráci s miestnym odborom a Oblastným pracoviskom Matice slovenskej a s potrebnou podporou obce i viacerých spolkov  a záujmových združení. V súčasnosti sa podieľajú na viacerých projektoch, akými sú Digitalizácia tradičnej ľudovej kultúry, jubilejný ročník folklórneho plesu, programy fašiangového zvykoslovia a ďalšie, pričom ich ochota a zodpovedný prístup k príprave a realizácii týchto aktivít je veľkou zárukou budúcnosti pri udržiavaní, ochrane a šírení  vzácnych hodnôt kultúrneho dedičstva.  (Ján Brloš)

 

MATIČNÝ PLES                                                                                                                                                                                    Dňa 7.2.2015 sa v Hrušove uskutočnil jubilejný piaty folklórny ples, ktorí zorganizovali mladí členovia MO MS, ktorí sa mimoriadne aktívne venujú rozvíjaniu kultúrnych aktivít v Honte, cez ktoré prezentujú národné  myšlienky medzi obyvateľmi na juhu stredného Slovenska. Viaceré aktivity mladých matičiarov počas rokov nadobudli patričnú tradíciu a na podujatiach sa zúčastňujú aj návštevníci z iných oblastí Slovenska. Medzi takéto podujatia patrí od roku 2010 aj folklórny ples, ktorý si získal veľkú obľubu nielen medzi členmi folklórnych kolektívov, ale aj medzi mnohými priaznivcami tradičnej ľudovej kultúry. Napriek veľmi chladnému počasiu a problémom na zasnežených cestách, do Hrušova prišli záujemcovia oblečení do hontianskych, podpolianskych, tekovských, horehronských, terchovských, novohradských, myjavských i liptovských krojov. Mnohé z týchto krojov boli nádherné a mali nevyčísliteľnú hodnotu najmä z historického hľadiska. Do tanca tancachtivým návštevníkom hrala ľudová hudba Slančíkovci z Banskej Bystrice a mladá ľudová hudba Čardáš z Hrušova, ale do zábavy sa zapájali aj prítomní folkloristi z Jaroku pri Nitre, z Príbeliec a Krupiny a o dobrú náladu sa v prestávkach v spoločenskej sále, ale aj v zákutiach kultúrneho domu, postarali výborní harmonikári a heligonkári. Stoly v sále, na ktorých boli typické jedlá domácej kuchyne, niečo aj na pitie a osvieženie, boli plne obsadené. Bohatá tombola, výborné muziky a zábava pri nich vydržala väčšine účastníkov až do „rána bieleho“, kedy sa  lúčili pesničkami a rozchádzali s prísľubmi účasti na matičnom plese v Hrušove aj o rok s tým, že nezabudnú do Hrušova prísť aj na iné podujatia a najmä na jubilejný 20. ročník populárnej Hontianskej parády.  (Ján Brloš)
 

FAŠIANGY V ĽUPČI 

Dňa 15.2.2015 na záver fašiangového obdobia v Slovenskej Ľupči pripravili pre domácich obyvateľov  príjemné chvíle, plné veselosti, členovia detského súboru Dratvárik a členovia súboru Partizán. Členovia súborov sa najskôr prešli vo fašiangovom sprievode ulicami obce, aby sa v osobitne pripravenom programe ukázali Ľupčanom v priestore pred evanjelickým kostolom, potom vinšovaním a fašiangovými pesničkami potešili najstarších Ľupčanov v klube dôchodcov a potom prešli spievaním cez mestečko ku katolíckemu kostolu, kde svoje   fašiangové vystúpenie venovali v plnej paráde ďalším obyvateľom obce. Celý deň mimoriadne prialo počasie, svietilo slniečko a nálada  účinkujúcich i pozerajúcich bola  vynikajúca. Za tohtoročné fašangovanie sa účinkujúcim dostalo nielen uznania za ich vinše, piesne a tance, ale aj bohatého pohostenia koláčmi, pampúchmi, krapňami a inými dobrotami domácej kuchyne i čosi na zohriatie. Fašiangové veselie rozohrialo aj súboristov, ktorí sa rozhodli, že podobným spôsobom v tomto  roku prinesú dobrú pohodu pre obyvateľov počas sviatkov Veľkej noci i stavania májov.

 

NA /NE/POSLEDNEJ STRANE....

 

B L A H O Ž E L Á M E

2.3. Emil LUPTÁK, 3.3.  Mária VANÍKOVÁ, 4.3. Ing. Jozef DUDÁŠ, 5.3. Mária ŠVAGERKOVÁ, 7.3. Jarmila KAPUSTOVÁ,  8.3. Mária RIEČANOVÁ,  9.3. Štefan COPKO, 10.3. Vladimír HOMOLA, Mgr. Ľudmila CHMULÍKOVÁ, Jozefína KUČERKOVÁ, 11.3. Ing. Ján BAHÝL, 13.3.  Júlia BADÁNIOVÁ, Melánia KORYTKOVÁ, 15.3. Brigita BOLEBRUCHOVÁ, Ing. Jozef GALUŠ, 16.3. Miroslava KAMENSKÁ, 17.3. Radovan KOSTIVIAR, JUDr. Ferdinand ZIMMERMANN, 18.3. Mgr. Eva KOVAČOVIČOVÁ, MUDr. Vladimír MOLITORIS, 19.3. Jozef STROKA, 20.3. Jozef BLAŠKO, Želmíra NOSÁLOVÁ, 21.3. Ing. Iveta BANSKÁ,  Eva FRČKOVÁ, Ing. Eva KRAJČOVÁ, 23.3. Zuzana DÚBRAVOVÁ, Mgr. Mária GALLOVÁ, 24.3. Vojtech MAJLING, 25.3. Ivan BUGÁŇ, 28.3. Karolína STYKOVÁ, Peter TUHÁRSKY

 

Želáme Vám, matičiari – marcoví  oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia

a spokojnosti!

 

PROGRAM NA MAREC

 

   2. – 31.3.          JARNÉ POHĽADY

                             Výstavka detských výtvarných prác s jarnou tematikou

                             M: DMS, Dolná 52                                    O: Výtvarná sekcia MO MS

 

   9.3. 17.00         VÝBOR MO MS

                             Tretie riadne zasadnutie v roku 2015 s pripomenutím sviatku Dňa žien

                             M: DMS, Dolná 52                                    O: Výbor MO MS

 

  16.3. 16.00         Stretnutie členov MO MS k 195. výr. nar. A Sládkoviča

                             M: Dom MS, Dolná 52                   O: Literárna sekcia MO MS a klub Lipa

 

   22.3.   10.00     POZNAJ A OCHRAŇUJ

                            Zimná turistická vychádzka členov MO MS

                            M: okolie Nová Baňa - vlakom                O: Turistická sekcia MO MS

 

  22.3.    14.00     DEŇ TANCA

                            Prehliadka detských folklórnych súborov okr. B. Bystrica

                            M: GAS B. Bystrica                            O: Stredoslov. osvetové stredisko

 

  29.3.     14.00   PONICKÁ FUJARKA

                            súťaž detského hudobného folklóru 

                            M: KD Poniky                               O: SOS a OÚ Poniky

 

    2. a  16.3.  o 14.00     KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                       Tvorivé stretnutia členiek klubu

 

    2. -9. -16. -23. a  30.3. o 14.00  KLUB SENIOROV LIPA

                                          Kultúrnospoločenské stretnutia klubu seniorov MS

                                          M: DMS, Dolná 52                         O: Klub Lipa MO MS

 

    5. - 12. - 19. - 26.3.  o 16.00 TVORIVÉ STRETNUTIA

                                        Tvorivé stretnutia členov speváckych skupín Hronky, Hronci a ĽH

                                         M: DMS, Dolná 52                               O: Národopisný klub MO MS

 

 

POZÝVAME

všetkých členov a priaznivcov Matice slovenskej na VÝROČNÉ  ZHROMAŽDENIE  MIESTNEHO ODBORU MATICE SLOVENSKEJ v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutoční v pondelok 18. mája 2015 o 16.00 hod. v matičnom dome na Dolnej ul. č. 52.  (Vchod z Fortničky, Ulice M.Rázusa).

 

UPOZORŇUJEME

členov MO MS  v Banskej Bystrici na zaplatenie členského príspevku

na rok 2015: 2 € -  pre dospelých, 1 €-  pre deti, študentov, dôchodcov a nezamestnaných.

Zaplatiť členský príspevok si môžete osobne v matičnom dome, Dolná 52 v dňoch pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 hod. a pri konaní podujatí, na ktoré vás pozývame. Zaplatenie potvrdzujeme do členskej legitimácie osobitnou pečiatkou, preto si legitimáciu prineste so sebou.

Zvon si môžete prečítať aj na webovej stránke: www.maticabb.webnode.sk

 

 

 

 

 

 

 

                                                                                                                         

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31