ZVON máj 2015

11.05.2015 21:16

                                                                                             Ak chceme počuť dobré slovo,

                                                                                             konajme so srdcom a odvahou.

ROK NÁŠHO ŽIVOTA   

 

                   Kto dáva silu človeku, aby vykonal čo treba pre ľudí, ktorých si váži a ktorým odovzdáva všetko, čo získal počas mnohých dní  spoločného žitia a napĺňa mnohé želania pre  spoznávanie zmyslu každého dňa  nášho pozemského života? Kto dal silu ľuďom, ktorí sa pred 95 rokmi v novembri 1919 rozhodli a na pôde vtedajšieho župného domu v Lazovnej ulici sa z ich vôle zrodila banskobystrická dcéra Matice? Túto silu vydali zo seba preto, lebo v nich bola nesmierna úcta k svojmu národu a svojej vlasti, ktorú nielenže chceli, ale aj vedeli naplniť skutkami „na národa roli dedičnej“. Aj preto dnes v našom bystrickom matičnom dome na Fortničke si každý môže na pamätnej tabuli prečítať ich mená, hlboko sa im pokloniť a z úprimnosti srdca poďakovať. Rovnako tak možno vykonať aj pri ďalších pamätných tabuliach s menami tých, ktorí v rôznych obdobiach mali v úcte výnimočné poslanie Matice slovenskej pre svoj život, ochránili si všetko, čo k nej bytostne patrilo a odovzdali zveľadené  generáciám potomkov. Nikdy totiž nemožno spochybniť to, čo vytvorili ľudia s pokorou a v dobrej vôli pre ostatných ľudí.                                                                                            

                      V tomto duchu sa stretli pred 25 rokmi iní vzácni ľudia v prvom matičnom dome na Slovensku v Národnej ulici a potom  na obnovujúcom valnom zhromaždení v Radvani, aby nadviazali na odkaz zakladateľov i pokračovateľov a na to by sme nemali  v čase pripomínania štvrť storočnice bystrických matičiarov zabúdať. Nemali by sme v dnešnom žití zabúdať ani na jeden z historických medzníkov, ale pripomínať si ho, aby sme  sa vedeli orientovať v tomto  našom zložitom svete, keď sa na mnohé, aj na menej pekné, čo poznačilo náš život, sa zabúda v mene „demokracie“. Chcem pre tento čas pripomenúť chvíle roka 1875, kedy po dvanásťročnom pôsobení MS, podporovanom nadšením celého národa, prinášajúcim vieru a nádej pre budúcnosť Slovákov, bola činnosť Matice slovenskej vtedajšou maďarskou vládou Kolomana Tiszu najskôr zastavená a potom zatvorená. Tieto chvíle  histórie slovenského národa si treba v každej jeho generácii pripomínať najmä teraz, keď  máme svoj vlastný samostatný štát. Nemali by sme zabudnúť ani na skutočnosť, že  Slovenská národná knižnica, ktorá bola vytvorená z matičnej Bibliotéky, bola pred 15 rokmi zákonom  NR SR č. 183 poštátnená a vyňatá zo zväzku MS. Nemali by sme zabudnúť, že na tomto procese odčlenenia v mene „demokracie“ mali značný podiel aj tí, ktorí boli mnoho rokov „matičiarmi“ a poniektorí z nich mali odvahu bez mihnutia sa vrátiť a tváriť, že sa nič nestalo. Zrejme si neprečítali diela A. A. Baníka, dlhoročného riaditeľa SNK, ktorého 115. výročie narodenia sme si vo februári tohto roka pripomínali, „Poslanie Slovákov v dejinách, O národnej jednote Slovákov, O historickom poslaní slovenského národa“ a ďalšie, ktorými sa tento vzácny človek podieľal na tvorbe základu duchovnej jednoty nášho národa. Niektorí  ľudia ako keby strácali pamäť a pozabúdali na svoje žitie a na to, čo v tomto žití konali. My by sme však zabúdať nemali.                                                                                                                                  

                       Aj preto už v tomto čase pripomínam 135. výročie narodenia jedného zo zakladateľov našej štátnosti, generála Milana Rastislava Štefánika, ktoré si uctíme v júlovom čase pripomínania prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR, ale naše spomínanie patrí  jeho  doteraz  nevyjasnenému odchodu do večnosti v máji 1919. Tieto udalosti v roku Ľudovíta Štúra, prepojené cez úctu k jeho nadčasovým myšlienkam, si v našom bystrickom matičnom spoločenstve povieme na tohtoročnom zhromaždení členov, kde po pravde zhodnotíme naše  celoročné snaženie a určite nezabudneme aj na to, čo trápi našu matičnú, ale aj našu celú  prítomnosť, v ktorej by sme tiež nemali zabúdať na zložitosť doby spred 70 rokov. Udalosti ukončenia druhej svetovej vojny a ľudské obete, položené v mene demokracie a pokoja nás všetkých, nemožno obísť v mene súčasného usporiadania sveta. Mali by sme sa veľmi vážne  zamyslieť nad správaním tých, ktorí  dnes ovplyvňujú a usmerňujú život mladej generácie a vedú ich k jednosmernému chápaniu nielen histórie, ale aj prítomnosti. Preto vedia s určitosťou o svojich právach, ale o povinnostiach nič. Vieme, že časy dnešné sú „rozkvákané a dávajú zabrať“ každému z nás rôznym spôsobom. Nemali by sme sa preto všetci dať zaviesť na spolitizovanie nášho života a Matica slovenská už vonkoncom nie. Politiku nech robia tí, ktorým patrí a nech ju robia nielen pre seba, ale v prvom rade pre prospech všetkých ľudí. Naši mladí ľudia totiž obdivujú Američanov, stojacich pri ich hymne s ruku na srdci, ale keď zaznie na verejnosti naša hymna „nepostoja, ale sa veselo zhovárajú   a smejú “. Často možno ani nevedia, na čom sa zabávajú a prečo, lebo proklamovaný obdiv k cudziemu tu je, ale úcta k symbolom vlastnej štátnosti a hrdosť na to, čo je naše, chýba. Tieto skutočnosti sú hodné  nielen pre zamyslenie pre výchovu v školách, ale predovšetkým v rodinách, kde rodičovský vzor by mal zohrať mimoriadne dôležitú úlohu do budúcnosti.  V živote totiž  môžeme byť ľudsky nespokojní a v správaní aj veľkorysí, ale vo vzťahu k svojmu národu a vlasti by sme mali byť vždy poctiví, lebo návrat k podstate a k hodnotám pre život je vždy možný.                                                                                                            

                          Máme v našom bystrickom matičnom spoločenstve ďalší poctivý rok, v ktorom sa odohralo veľa dobrého, ale aj veľa zložitého. To všetko by sme mali posúdiť s rozvahou, k napĺňaniu poslania pristupovať s pokorou, pre lepšie časy veľmi racionálne  pomenovať aj to, čo nás trápi a popasovať sa  s tým nepríjemným predovšetkým vo vlastných radoch. „S bubnom na zajace“ chodiť netreba, netreba pred verejnosťou „prať vlastné chyby“, lebo sa nám to vráti ako bumerang. „A to platí“, ako bol napísal vo svojej analýze súčasného matičného života jeden z dlhoročných matičných činovníkov Dr. Stanislav Bajaník, „aj na tých dole, ale najmä na tých hore“. My banskobystrickí matičiari, ktorých napriek rozhodnutiu matičnej vrchnosti vo veci nášho domu, prvého Domu Matice slovenskej na Slovensku, vybojovaného petíciou Banskobystričanov pred 25 rokmi, to „nerozčeslo na dvoje“, ale oveľa viac stmelilo v matičnej práci vo svojom a na svojom. Tak konáme a tak budeme pri napĺňaní poslania Matice slovenskej konať aj naďalej, lebo si uvedomujeme hodnoty slobody a demokracie cez slová odkazu Ľudovíta Štúra: „Za slobodou ide vek náš, za slobodou ide vlasť naša, ale k uskutočneniu opravdivej slobody prísne sa  vyhľadáva vzdelanosť, bez ktorej sa tamtá vonkoncom uskutočniť nedá.“

                                                                                                      Igor   K o v a č o v i č

 

PRIPOMÍNAME SI

 

18.4 – 80. výročie narodenia Jána Husárika,                                                                                                                                                       popredného slovenského folkloristu, choreografa, osvetového pracovníka. Narodil sa 18.4.1935 vo Zvolenskej Slatine. Po ukončení základného školského vzdelania v rodnej obci bol v rokoch 1953 – 1954 členom tanečného súboru SĽUK, v roku 1955 pracoval v KDPaM v Banskej Bystrici, v rokoch 1956 – 1957 bol tanečníkom vo VUS  kpt. Nálepku v Bratislave a metodikom pre oblasť tanca, v rokoch 1958 – 1963 bol metodikom pre ľudový tanec v KP ĽUT Krajského domu osvety, v rokoch 1964 – 1968 riaditeľom ZK ROH Slovenska, v rokoch 1968 – 1971 inšpektorom kultúry S KNV a od roku 1972 do odchodu na dôchodok riaditeľom Okresného osvetového strediska v Banskej Bystrici. V roku 1957 bol zakladateľom Krajského súboru piesni a tancov, neskoršie od roku 1963 FS Urpín. V súbore vytvoril vyše 30  choreografií –Šorový, Na prechádzke, Medzi dvoma vŕšky, Po balocky, Valaštička šikovnica, Veselosť krásy cnosť, vydupaný na moste, Bursa ide dedinou, Debnári idú, Sampor Lukavica a iné, pri ktorých spolupracoval so skladateľmi Karolom Bélom, Vladom Gajdošom, Vojtom Tátošom, Rudom Veselovským. Bol spoluautorom skladieb folklórnych súborov na celoštátnych spartakiádach a podieľal sa na tvorbe choreografie Šorový na II. CS.  Ako scenárista a režisér pripravil a realizoval viaceré scénické programy Horehronských slávností v Heľpe, FSP v Detve, FF vo Východnej, MFF v Strážnici. Vytvoril choreografie v súboroch Čarnica Košice, Zobor Nitra, Veselin Masleša Banja Luka, Békešskej Čabe. Bol nositeľom titulu Zaslúžilý pracovník kultúry, vyznamenania Za zásluhy o rozvoj Stredoslovenského kraja, ceny P.O.Hviezdoslava za rozvoj ZUČ, Pocty  Juraja Fándlyho za rozvoj osvetovej práce. Umrel 24.11.2012 v Banskej Bystrici. Úcta naša patrí jeho menu a ním vytvorenému dielu.

 

11.5. – 80. výr. nar.  Milana Štefana  RYBÁRSKEHO,                                                                                                                                          kultúrno-osvetového pracovníka, matičného činovníka. Narodil sa vo Vrútkach, vychodil  školskú dochádzku, vyštudoval a podnes žije a pôsobí v rodnom meste Kremnica. Po vyučení  v Sandriku Dolné Hámre krátko pracoval v Zbrojovke Vsetín a od roku 1957 v Štátnej mincovni v Kremnici, kde pracoval na Technickom rozvoji ako samostatný konštruktér a v podniku bol spoluzakladateľom Vedecko-technickej spoločnosti. Organizoval čajové večierky, účinkoval v bábkovom súbore Radosť deťom a pôsobil aj v rámci ČSM v  okrese Žiar nad Hronom. Za aktivity roka 1968 bol pozbavený všetkých funkcií, vrátane  mandátu poslanca MsNV. V roku 1990 bol rehabilitovaný, stal sa poslancom mestského zastupiteľstva, kde inicioval vznik komisie pre obnovu pamätihodností mesta Kremnica. Od obnovenia matičnej činnosti v Kremnici sa mimoriadne aktívne podieľal na činnosti miestneho odboru MS, vykonával aj funkciu predsedu Oblastnej rady MS okresov ZH, BS, ZC a v súčasnosti je podpredsedom Krajskej rady MS BBK. Bol spoluautorom projektu obnovy Krížovej cesty na kremnickú Kalváriu v rokoch 1993 – 2007, počas ktorých bolo obnovených 12 kaplniek a kostol, ktoré boli pri opätovnom otvorení slávnostne posvätené. Milan Rybársky je autorom projektu Náučné chodníky po stopách baníckej činnosti, kde zostavil aj informačný bulletin, v ktorom venoval osobitnú pozornosť aj 12 reformačným tabuliam. V rámci svojho pôsobenia sa postaral o zachovanie a obnovu pamätníka G.K.Zechenterovi Laskomerskému a bol iniciátorom inštalovania ďalších pamätných tabúľ  Terézii Münichovej, Dr. Gustávovi Vodovi, kremnickému archivárovi Dr. Teodorovi Lamošovi, Ing. Jozefovi Horákovi, Jozefovi Cígerovi Hronskému a Jánovi Kollárovi. Bol  spoluautorom projektu obnovy pomníkov Františka Lotrinského z roku 1751, Jozefa II. z roku  1764 a palatína arcikniežaťa Jozefa z roku 1798 pri banskom diele Šturec. V spolupráci s Múzeom mincí a medailí zachránil v roku 2006 27 vzácnych liatinových krížov z miestneho cintorína, ktorý sa nachádzal v priestore  hradného areálu.  Zaslúžil sa o vybudovanie  pomníka nad hrobom Juraja Langsfelda a o každoročné stretnutie pripomenutia si popravy tohto  výnimočného národovca. Je dlhoročným organizátorom tradičného  behu do vrchu Kalvárie, organizoval celonárodné stretnutia pri výročiach Dňa zvrchovanosti a pri podujatí  Posolstvo Vianoc v areáli geografického stredu Európy nad kostolom sv. Jána Krstiteľa, kde z jeho iniciatívy 5.7.2014 bol odhalený Cyrilo-metodský kríž. Spracoval Súpis pamätihodností mesta  Kremnica, publikoval prácu „Náučné chodníky po stopách baníckej činnosti Kremnica – Kremnické Bane“ a Históriu matičnej činnosti v meste Kremnica. Milan Rybársky je nositeľom Pamätnej medaily mesta Kremnica, Medaily MS Andreja Hlinku a Martina Rázusa v roku 2005 a Zlatej medaily MS sv. Cyrila a Metoda v roku 2010. Dňa 12.12.2011 v Zlatej sále Bojnického zámku mu bol udelený  titul Senior roka Slovenskej republiky. Matičiari Banskobystrického kraja ďakujú  za významný podiel na rozvoji  matičnej práce a k vzácnemu životnému jubileu zo srdca blahoželajú.

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            

PRE POTEŠENIE

 

Z veľkého množstva kvetov našej prírody a dobrôt našej kuchyne vám chceme počas celého roka skrášliť a spríjemniť chvíle pohody spoločného žitia. Prijmite zo srdca kvet mesiaca, dobrú radu i dobroty kuchyne pre zdravie.

 

ROZMARÍN – pôvod má v dvoch latinských slovách „ros a marinus“, čo v preklade znamená liečivá morská rosa – husto rozkonárený ker, dorastajúci až do výšky 150 cm. Jeho typickým znakom sú krátke a úzke listy podobné ihličiu, na rube sivo plstnaté, na líci tmavozelené a už pri jemnom zatlačení prstami intenzívne voňajú. Rozmarín v ideálnej klíme stredomorskej kvitne začiatkom jari a druhýkrát počas skorej jesene a celá oblasť je vtedy zahalená do nádhernej modro-fialovo–bielej trikolóry, na Slovensku od mája do augusta a patrí medzi typické ozdoby predzáhradiek a v rodinách zastáva čestné miesto ako symbol  vernosti a lásky. Rozmarín zastáva výnimočné miesto ako v gastronómii, tak v liečiteľstve. Obsahuje vzácne éterické oleje, ktorých účinnosť poznali tisícky rokov Číňania vo svojej tradičnej medecíne. Pomáha zlepšovať krvný obeh, posilňuje imunitu, eliminuje psychické napätia a nervozitu, uvoľňuje stuhnuté svalstvo a čistí kožné póry. V gastronómii sa využíva  ako korenina do polievok či rozličných vývarov, ozvláštni zeleninu, miešané šaláty, chlieb natretý bylinkovým maslom. Extravagantnú chuť dodáva bravčovému, hydinovému, teľaciemu i jahňaciemu mäsu a nesmie chýbať ani pri grilovačke. Mladé rozmarínové stonky  vynikajúco harmonizujú s olivovým olejom, smotanou a rôznymi sirupmi. V južnej Európe sa z rozmarínu luhuje čaj, používa sa na dochucovanie limonád a bylinných likérov a povestné je aj typické rozmarínové víno. Ideálnym obdobím na rozmnožovanie rozmarínu je leto, pri výsadbe treba dbať na priepustnosť a zloženie pôdy z hliny, piesku a posekanej kôry. Na zalievanie je najvhodnejšia mäkká odstáta voda izbovej teploty. Počas vegetačného obdobia sa dá rôzne tvarovať a môže byť  vhodný aj ako dekoratívna solitera. Na uskladnenie bylinky rozmarínu sú najvhodnejšie dobre uzavierateľné nádoby a pred príchodom prvých mrazov je potrebné rozmarín presunúť do vnútra, inak vymrzne.

 

OKRASNÁ ZÁHRADA                                                                                                                                       V okrasnej časti záhrady okopaním a uhrabaním upravíme všetky záhony s trvalými  kvetinami, prihnojíme ich a poriadok urobíme aj na skalke,  kde nám postupne vykvitnú neskoršie skalničky. Vyhynuté rastliny dosadíme novými, alebo ich nahradíme inými. Ešte môžeme presádzať a vysádzať všetky trvalky. Apríl je posledným mesiacom na presádzanie okrasných kríkov a najvhodnejším na sadenie ihličnatých drevín. Značnú pozornosť treba venovať ružiam. Nezabudnime ich obrezať a prečistiť, priviazať ku kolíkom a všetky trávnikové plochy vyhrabať a vyčistiť. Záhony, kde sme vysiali letničky, okopávame a podľa potreby aj zalievame, Koncom mesiaca vysadzujeme georgíny i gladioly a presadíme izbové kvetiny. Niektoré menej chúlostivé izbové kvetiny môžeme už vyložiť do záhradky a na balkón. Pre výsadbu balkónov alebo okien pripravíme debničky s prihnojenou zeminou a koncom mesiaca už môžeme vysádzať do týchto nádob kvetiny.

 

ČIPKÁRSKô                                                                                                                                                                                               Tradičné jedlo furmanov z Brusna na Pohroní, ktorí si ho zvykli varievať na vozoch „v mašinách“ počas ciest na Dolnú zem. Mašina je kovový valec (hrniec) z pozinkovaného plechu s roštom v spodnej časti a pevným komínom, vedúcim cez stred valca. Drevo a drevené uhlie sa vhadzovalo do „komína“ a okolo neho sa varilo jedlo tzv. „čipkárskô“. Základom  jedla je: mäso, koreňová zelenina, zemiaky, trhance (tlapke)a ingrediencie. Pre uvarenie je treba: 3 l studenej vody,1ks hovädzieho mäsa, 2 stredne veľké cibule,2 strúčky cesnaku,2mrkvy, 3 petržleny,1 kaleráb, 0,5  kg zemiakov,1 lyžica bravčovej masti, soľ, paprika, rasca a čierne mleté korenie. Postup: Do vody dáme variť mäso, nakrájané na kocky, cibuľu nakrájanú na štvrtky a cesnak. Keď to začne vrieť, pridáme soľ, papriku, rascu a korenie. Na miernom ohni všetko varíme do polo mäkka a potom pridáme na kocky pokrájanú mrkvu, petržlen a kaleráb. Keď zelenina zmäkne, pridáme do kotla na kocky pokrájané zemiaky a na záver dáme lyžicu bravčovej masti a trhance (tlapke). Tlapke urobíme z polohrubej múky, vajíčka, vody a štipky soli. Vzniknuté cesto vymiesime, rozvaľkáme a natrháme na menšie kúsky, ktoré necháme uschnúť. Až keď sú dostatočne vysušené, pridávame ich do polievky. V Brusne tradíciu varenia čipkárskeho oživili pred 16  rokmi a každý rok v závere mesiaca máj sa organizujú v obci kulinárske stretnutia s bohatým kultúrnym programom. 

 

Z ČINNOSTI

 

VÝBOR MO MS                                                                                                                                                                            V roku 2015 sa výbor MO MS stretáva pravidelne mesačne na svojich riadnych zasadnutiach, ktorých termíny sú zverejňované v mesačníku Zvon. Zasadnutia sa uskutočnili 5.1., 9.2.,9.3. a 13.4. v matičnom dome a na týchto zasadnutiach prijal výbor MO MS 51 uznesení. Začiatky  zasadnutí patrili blahoželaniam oslávencom v príslušnom mesiaci a kontrole plnenia prijatých úloh. Ďalšie prerokované a schválené zámery činnosti v roku 2015 boli: vyhotovenie  pamätných tabúľ, na ktorých budú zverejnené mená matičných činovníkov MO od jeho vzniku v roku 1919 po súčasnosť a budú umiestnené v klubovni matičného domu, oboznámenie sa s informáciami z rokovaní KR MS a výboru MS, prerokovanie možnosti  zorganizovania podujatia k výročiu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti 18.7. v Medzibrode,  schválenie prípravy konania letného tvorivého výtvarného tábora pre deti,  propagovanie literárnej súťaže MS na tému „Od Ľ.Štúra k dnešku“ na banskobystrických školách,  podpora projektu matičiarov zo Štúrova „Rozširujme slovenskosť medzi Slovákmi v Maďarsku“,   účasť zástupcov MO na  podujatí MS k 200. výročiu narodenia Ľ.Štúra 18.4.2015 vo Zvolene, organizovanie účasti  členov MO na Národné oslavy na Devíne, usporiadanie prednášky Dr. Borguľovej „Štúr a Banská Bystrica“ a pripomenutie Dňa matiek v rámci výročného zhromaždenia 18.5. 2015. Na každom zasadnutí boli spresňované mesačné plány činnosti, obsahové zameranie mesačníka Zvon, podpora pravidelnej činnosti matičných súborov, klubov a sekcií, účasť zástupcov MO na podujatiach v meste Banská Bystrica, prijímanie nových členov, pokračovanie v usporadúvaní matičnej knižnice, dokumentovanie a archivovanie činnosti, dokončenie spracovania zoznamu hnuteľného majetku MO a príprava jarného upratovania, vrátane zabezpečenia výrezu drevín v dvornej časti objektu na Hornej ul.

 

TAVO KISEĽ, TAVO...                                                                                                                                                                                    Príchod jari sa každoročne spájal s množstvom zvykov a obyčají, ktoré tvorili na dedinách  súčasť života ľudí. Na slovenských dedinách sa s odchodom zimy a príchodom jari spájal zvyk vynášania Moreny alebo Murieny. V Hrušove a na celom Honte  sa tento zvyk nazýval  vynášanie Kiseľa. Dievčatá vytvorili zo slamy figurínu, ktorú potom obliekli do častí kroja a vybrali sa na pochôdzku celou dedinou, aby vyprevadili zimu a privítali nové teplejšie obdobie roka a tým aj „očistili príbytky“ od vecí, ktoré škodia spolunažívaniu ako vo vnútri rodín, tak aj v celom spoločenstve. Na záver sa mládež odobrala za dedinu na strmé bralo, alebo k tečúcej vode v potoku, aby tam figurínu zapálili a zhodili z brala alebo do vody, a tým odplavili zo života ľudí všetko to nie dobré, čo sa počas zimného obdobia „nakopilo“. Hrušovské mladé matičiarky sa 29.3.2015 na Kvetnú nedeľu vybrali po dedine, aby týmto  starým zvykom vynášania Kiseľa pripomenuli svojim rodákom, že je čas po zime „prebrať sa k životu“, čo znamená poupratovať si nielen pred svojimi domami, ale aj vo vnútri svojich duší. O týždeň na to,  počas Veľkonočnej nedele, po svätej omši ukázali v dedine iný zvyk svojich predkov, viažuci sa s vítaním jari, chorovod Hoja ďuňďa, v pôvodnej generáciami  zachovanej podobe, čo dodalo celej jarnej slávnosti v Hrušove na autentickosti a tým aj na príťažlivosti. (Ján Brloš )

 

NARODIL SA CHLAPEC                                                                                                                                                                                         Sviatky Veľkej noci sa v kresťanskom svete považujú za najväčšiu a najslávnostnejšiu udalosť roka. S ich obdobím sa spája množstvo zvykov, spojených s očistou tela i duše. Nakoľko  na našich dedinách sa obdobie pôstu dodržiavalo veľmi prísne a preto jeho ukončenie ľudia vítali rôznymi spôsobmi, s prihliadnutím na dôležitosť nadchádzajúcich sviatkov. Hrušovskí matičiari každoročne pripravujú kultúrne popoludnia a tento rok po  dopoludňajšom vítaní jari dievčatami, mládenci pripravili na popoludnie estrádne pásmo „Narodil sa chlapec“, čo bola paródia na život mládenca od narodenia po ženbu. Naplnená sála kultúrneho domu domácimi i cezpoľnými návštevníkmi, ktorí odmeňovali výkony „hercov“ viacnásobnými potleskami, akoby poháňal chlapcov i chlapov k čoraz viac presvedčivejším výkonom. Pochvalné slova starostu Pavla Bendíka a poďakovanie cez potlesky uznania divákov boli svedectvom kvality celého predstavenia, ktorého záver vyvrcholil v spoločenskej zábave pri hudobnej skupine JEWEL. Sviatočné niekoľkodnie v Hrušove bolo zakončené tradičnou pondelňajšou oblievačkou, ktorá už ale scenár veľmi ani nepotrebovala. (Ján Brloš)

 

POSOL HVIEZDNYCH DIAĽAV                                                                                                                                            Dňa 16.4.2015 v sieni Stredoslovenského múza v Thurzovom dome na Námestí  SNP  v Banskej  Bystrici sa uskutočnila prezentácia knihy Mgr. Márie Gallovej, podpredsedníčky  spoločnosti M.R.Štefánika na Slovensku, šéfredaktorky časopisu Bradlo a dlhoročnej členky výboru MO MS „Posol hviezdnych diaľav II. časť - Fakty a artefakty jedného života“. Na prezentácii knihy vyše 50 prítomných privítal riaditeľ SM PhDr. Roman Hradecký, v príhovoroch k  uvedeniu vzácnej knihy literatúry faktu, ktorú autorka Mária Gallová venovala pamiatke svojho manžela Milana Gallu, vystúpili dlhoročný predseda Spoločnosti M.R.Štefánika Ing. Ján Papara, predseda Konkolyho spoločnosti z Hurbanova Mgr. Ladislav Druga a publikáciu do života uviedol vedecký pracovník Astronomického ústavu  SAV  SR  Vojtech Rušin, CSc. Do kultúrneho programu prezentácie prispeli svojimi vystúpeniami  študenti Akadémie umení z triedy  Prof. Glockovej a poéziu M. Martákovej Umenie žiť predniesla Mgr. Dagmar Benčová. Záverečné slovo patrilo autorke Márii Gallovej, ktorá priblížila celý priebeh prípravy i vydania publikácie a svoj príhovor zakončila slovami:  „Kniha je výzvou ďalším – mladším, či starším, aby doplnili tie fakty a artefakty, s ktorými sa v súvislosti s M.R.Štefánikom vo svojom živote stretnú“. Na záver sa uskutočnilo podpisovanie  knihy autorkou, ktorá pri prijímaní srdečných gratulácií, odpovedala aj na mnohé otázky  prítomných účastníkov.

 

ŠTÚROV DEŇ                                                                                                                                                                                          Dňa 18.4.2015 v rámci Roka Ľudovíta Štúra sa vo Zvolene v spolupráci s ďalšími organizátormi uskutočnilo viacero podujatí. Predpoludním bola v knižnici Ľudovíta Štúra uzatvorená tohtoročná celoslovenská súťaž Štúrovo pero, v priestoroch Mestského úradu sa stretli predsedovia MO MS z Banskobystrického kraja s vedením MS na programovej konferencii Matice slovenskej, ktorí  potom spolu s obyvateľmi mesta a mnohými návštevníkmi sa stretli v Parku Ľudovíta Štúra pri pamätníku tohto velikána národných dejín, aby si uctili jeho pamiatku. Popoludní na zvolenskom námestí matičiari pripravili slávnostný program, v ktorom sa divákom predstavili spevokoly Lipka z Valaskej, Collegium Cantus z Banskej Bystrice a Zvolenský mestský spevokol, s príhovormi vystúpili primátorka mesta Zvolen Ing. Lenka Balkovičová, predseda MS Ing. Marián Tkáč, biskup ZD ECAV Mgr. Milan Krivda, poslanec NR SR PhDr. Ján Senko, dekan rímskokatolíckej cirkvi ThDr. Vojtech Nepšinský a predseda Spoločnosti Štúrov Zvolen Ing. Jozef Pinka. Potom sa v programe predstavili členovia matičnej ochotníckej divadelnej scény z Liptovského Mikuláša a ďalšie matičné súbory, spevácka skupina z Očovej, malí heligonkári z Hrušova, folklórne skupiny Jabloň z Pohronskej Polhory a  Geľovianka zo Sebechlieb. Záver programu  pripravila ĽH Ďatelinka s predníkom Ondrejom Molotom spolu so spevákmi a tanečníkmi súboru Jánošík z Fiľakova. Zavŕšením celého dňa bol galavečer v Divadle J.G.Tajovského, ktorý bol venovaný 50. výročiu projektu Štúrov Zvolen. Dramaturgia programu bola vynikajúco pripravená cez obrazovú prezentáciu života Ľudovíta Štúra i cez prezentáciu  vzniku a viacerých medzníkov projektu Štúrov Zvolen, ktorého autorom bol mnohoročný matičný činovník Ján Mieroslav Pinka. V programe sa naživo predstavili spevácky zbor a sólisti študenti školy Pinkharmony, program moderoval Radoslav Kuric a na záver organizátori odovzdali pamätné listy za dlhoročnú spoluprácu pri napĺňaní jednotlivých časti projektu Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra a Podpolianskemu osvetovému stredisku vo Zvolene. Pre návštevníkov, ktorí po programe strávili v divadle veľmi príjemný večer,  zaujímavou bola aj výstava – spomienky na starú školu, ktorú vo vestibule divadla pripravila Marta Galádová z Tomášoviec.

 

N A   /N E/   P O S L E D N E J    S T R A N E ...

B L A H O Ž E L Á M E

 

1.5. Mája LUBYOVÁ, 2.5.  RNDr. Florián HAVIAR, Blažena HUDECOVÁ, 3.5.  Stella LAZOROVÁ, Justína MLYNÁRČIKOVÁ, 5.5.  Lukáš LAMOŠ, 6.5. PhDr. Marcel PECNÍK, Mgr. Jana ŠUSTROVÁ, 7.5. Ján ČIŽMÁR, Andrej HOMOLA, 11.5. Ing. Michal ADAMIŠ, Božena VYŠNÁ, 12.5. Ing. Dušan ŠIMO, 13.5. Pavol KORBA, 17.5. Anna FRAŇOVÁ, 18.5.  Ing. Richard TEPLAN, Anna ZIBRINOVÁ, 19.5. Miroslav STAŠŠÁK,  22.5. Ing. Július JAKUBA,  Ing. Ferdinand KELLER, Ing. Mirko KOLIMÁR, JUDr. Jana LAŠŠÁKOVÁ, 23.5. Ing. Mária SEKOVÁ, 25.5. Ján NEMČEK, 26.5. Mgr. Dana OFÚKANÁ, 28.5. Ema ZACHAROVÁ, 30.5. Zdeno RUŽINYI, Elena TOMANÍKOVÁ, Mgr. Oluše VALACHOVÁ, 31.5.  Marína PŠENKOVÁ  

 

Želáme Vám, matičiari – májoví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia

a spokojnosti!

 

PROGRAM NA MÁJ

 

4.5.   17.00          VÝBOR MO MS

                            Piate zasadnutie výboru MO MS

                            M: DMS, Dolná 52                                  O: Výbor MO MS

1. - 2.5.2015       HUDBA BEZ HRANÍC - UNITED EUROPE JAZZ FESTIVAL

                            21. ročník medzinárodného jazzového a dixielandového festivalu    

                            M: B. Bystrica - Nám. SNP               O: Mesto BB, PKO, BB BAND                           

18.5.  16.00        VZ MO MS

                           Výročné zhromaždenie MO MS, vrátane úcty Dňa matiek a prednášky                       

                            PhDr. Jany Borguľovej – Ľudovít Štúr a Banská Bystrica.

                            M: DMS, Dolná 52                                       O: Výbor MO MS

23.5. 16.00          ČIPKÁRSKô

                            Kultúrno-spoločenské podujatia s tradičným programom a domácou  

                            kuchyňou

                            M: Brusno                                                    O: Obec Brusno                 

25.5.  16.00      OSOBNOSTI  A UDALOSTI

                         Stretnutie členov MO pri príležitosti 155. výr. nar. M.Kukučína a 105. výr.

                         smrti B.Bjornsona s pripomenutím 95. výročia Trianonu

                         M: DMS, Dolná 52                     O: Literárna a historická sekcia MO MS

30.5.                 HRONSECKÁ LIPOVÁ RATOLESŤ

                         Krajská súťaž v speve ľudových piesní

                         M: KD Hronsek                                            O: SOS a OÚ                    

4. a 25.5.  14.00  KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                            Tvorivé stretnutia členiek klubu

                           M: DMS, Dolná 52                                         O: KPČ MO MS

5., 12., 19. a 26.5.  14.00  KLUB SENIOROV LIPA

                                            Kultúrno-spoločenské stretnutia členov klubu

                                            M: DMS, Dolná 52                              O: Klub Lipa MO MS

7., 14., 21. a 28.5. o 15.30  TVORIVÉ STRETNUTIA

                                         Členov speváckych skupín Hronky a Horehronci

                                         M: DMS, Dolná 52                        O: Národopisný klub MO MS

                  

ÚCTA MAJSTROVI KULICHOVI    

                                                                                                                                                   Dňa 15. marca 2015 zavŕšil svoju životnú púť na tomto svete národný umelec, profesor Ján  Kulich, človek s mimoriadnym nadaním, ktoré mu do kolísky nadelili sudičky pri jeho narodení 30. decembra 1930 vo Zvolenskej Slatine. Stretávali sme sa s ním celé polstoročie na detvianskych slávnostiach. Bol pri ich zrode, venoval im mnohé chvíle svojho žitia, vytvoril ich symbol a odovzdával sa ľuďom, žijúcim v kraji pod Poľanou naplno. Rok čo rok sa vracal do kraja, ktorý veľmi miloval a nachádzal v ňom veľa  námetov pre svoje diela. Sedávali sme spolu a veľmi pozorne načúvali zádumčivým hlasom fujary Jožka Rybára, Ondríka Madoša či Martina Sanitrára, obdivovali majstrov tanečníkov z Očovej, Hrochote, Poník či Detvy, tešili sa pri hre muzikantov Dušíkovcov zo Slatiny, Paľáčovcov z Hrochote, Paprčkovcov z Hriňovej, Bartošovcov z Balogu, vnárali sa do piesní rozkazovačov pred týmito muzikami, žiarili nám oči pri počúvaní parádnych speváčok a spoločne sme pociťovali v sebe hrdosť na nadaných ľudí kraja pod Poľanou. Ľudové tradície a umenie boli pre majstra Kulicha celoživotnou trvalou témou, ktorú svojou tvorbou pretavil do polohy najvyššej profesionálnej výtvarnej kultúry a za ktorú sa mu dostalo vo svete mimoriadneho uznania. Svedčia o tom ocenenia Medzinárodnej federácie medailérov i medzinárodných akadémií v Taliansku, Francúzsku, Japonsku, Rusku, Nemecku a Španielsku. Napriek týmto úspechom Ján Kulich bol a ostal výrazne slovenský kultúrny a ušľachtilý patriot svojho ľudu, domoviny a národa, ktorý  svojím rozsiahlym dielom patrí do galérie našich národných buditeľov a rodoľubov. Tak sa o ňom spoločne vyjadrili Július Binder, Ondrej Lenárd a Ladislav Švihel, ktorí vyzdvihli jeho diela: „sochu matky Terezy, ktorú Slovensko darovalo Svätému Otcovi  v roku 2000 počas národnej púte do Ríma, kríž Ukrižovaný Kristus, darovaný najvzácnejšiemu pútnikovi našej slovenskej zeme kardinálovi Korcovi, ktorý je inštalovaný v areáli Nitrianskeho hradu, sochu Svätopluka, ktorá ako historický dokument ostane na Bratislavskom hrade  aj pre ďalšie generácie národa, súsošie Solúnski bratia, o ktorú bol veľký záujem vo svete i  najosobnejšie dielo Mať moja, pomník rodičov, umiestnený na cintoríne v rodnej Zvolenskej Slatine.“ Ako to s tvorbou majstra Kulicha bolo, povedal pri jednej príležitosti sám týmito slovami: „Na to, aby vznikli diela, ktorým ľudia rozumejú, treba málo. Treba sa s ľuďmi spoznávať, ukotviť si ich v srdci, mať ich rád a potom sa im odovzdať tvrdou robotou ľudských rúk a urobiť svoju robotu tak, aby jej výsledok mal zmysel a aby jej ľudia rozumeli.“ Tak tvoril a vydával svedectvá o svojom národe svojimi dielami. Bola v nich umocnená sila lásky k rodine, k rodnej zemi a k prostým ľuďom, ktorých tak obdivoval a miloval. Majster Kulich nám bude chýbať v tomto lete na detvianskom amfiteátri, bude nám chýbať  jeho šibalský úsmev spod fúzov pod klobúkom, jeho pevný stisk ruky, jeho potľapkanie po chrbte i priamo vyslovené slová k tomu, čo bolo i čo nebolo „po poriadku“ a pre pripomenutie všetkým jednu moju poznámku, vyslovenú pri jeho výstave v Detve roku 1975: „Na Kulicha sa treba dívať a vnímať veľmi pozorne to, čo svojimi dielami myslí. Na to, aby bolo možné pochopiť jeho dielo, je potrebné poznať Kulicha samého. Ak spoznáme jeho ľudské silné i slabé stránky, jeho dušu a úctu k rodnému kraju a keď pochopíme, čo svojou tvorbou chce vypovedať, pochopíme aj svoj národ.“  Preto patrí majstrovi Kulichovi, jeho životu s nami a jeho dielu, naša úcta. Je to úcta vzácnemu človeku, je to úcta, vytvoreným klenotom človečiny a tie tu pre nás a budúce generácie natrvalo ostávajú.                                                                                                                                                                                                                 

                                                                                                                      Igor K o v a č o v i č

 

 

POZÝVAME

všetkých členov a priaznivcov Matice slovenskej na VÝROČNÉ  ZHROMAŽDENIE  MIESTNEHO ODBORU MATICE SLOVENSKEJ v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutoční v pondelok 18. mája 2015 o 16.00 hod. v matičnom dome na Dolnej ul. č. 52.  (Vchod z Fortničky, Ulice M.Rázusa).

 

UPOZORŇUJEME

členov MO MS  v Banskej Bystrici na zaplatenie členského príspevku

na rok 2015: 2 € -  pre dospelých, 1 €-  pre deti, študentov, dôchodcov a nezamestnaných.

Zaplatiť členský príspevok si môžete osobne v matičnom dome, Dolná 52 v dňoch pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 hod. a pri konaní podujatí, na ktoré vás pozývame. Zaplatenie potvrdzujeme do členskej legitimácie osobitnou pečiatkou, preto si legitimáciu prineste so sebou.

Zvon si môžete prečítať aj na webovej stránke: www.maticabb.webnode.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31