ZVON jún 2017

04.06.2017 13:12

Rozviňme všetko to, čo od vekov vieme,

a postavme sa k životu priamo.

(M. M. Hodža)

 

PRED LETNÝMI DŇAMI

           Prežili sme v dobrom zdraví prvé dni Roka J. M. Hurbana, i keď to neboli vždy dni bezproblémové ani vo verejnom, ani v matičnom živote. A keďže náš súčasný život nie je jednoduchý, treba si v ňom dať najmä veci vlastné do náležitého poriadku vo vzájomnej úcte na rozhraní nášho času, lebo treba veľa potrebného vykonať v mene každého človeka smerom ku každému človeku. Vieme, že ani tá najbližšia a ani tá najvzdialenejšia budúcnosť nebude ľahká,  a preto bude len na nás, aby sme v živote oddelili hodnoty prospešné od tých neprospešných, verili vo všetko, čo je v našom živote šľachetné a čisté a držali sa v tom našom konaní slov prvého podpredsedu MS Dr. Karola Kuzmányho: „Kto rozsieva pokoj, kto vie vieru dať, kto i v sklone žitia vie statočne stáť, koho nezlákajú zlata mamony, tomu moja pieseň slávou zazvoní.“

           Nuž „otvorme naše dvere“ do každého ďalšieho dňa tohtoročného leta, posúďme prežité, povedzme si  pravdy a potom hľadajme spoločne „možné i nemožné riešenia“. Dozvedeli sme sa  a dozvedáme sa o všeličom možnom, čo si vymysleli „tí praví tvorcovia nepravdivých informácií“, ale o tom, kto je za všetkými tými „pravdivými“ tvrdeniami sme sa nedozvedeli nič. Nedozvedeli sme sa nič o tom, ako „tí spravodliví“ prichádzajú k zaručene „pravým informáciám“. Skoro každý deň nám média oznamujú, že na Slovensku sa „údajne porušujú mnohé platné zákony a vyhlášky“, len  nevieme, ktoré sú platné a kto a ako ich porušuje a najmenej vieme o tom, či sa za ich porušenie vyvodzujú príslušné konzekvencie voči každému, kto naše zákony porušuje. Z obrazoviek nás oslovujú politici, ktorí zatiaľ nič poriadneho neurobili a viacerí z nich „derú poslanecké lavice“ za pekný plat už pekných pár rokov a pripomínajú sa nám cez arogantné a nenávistné vystúpenia voči všetkému a všetkým, okrem seba. Vyvolávajú napätie, rozdeľujú ľudí a ak sa nad tým zamyslíme s otázkou prečo - nevychádza nám nič iné, len to známe  ľudové príslovie: „podľa seba súdim teba“. K tomu, čo sa dnes priamo dotýka našej národnej ustanovizne Matice slovenskej, tiež vyslovíme na základe  poznania svoje postoje v ďalšom období tohto  roka. V tomto čase však chceme upozorniť na iné súvislosti každodenného života ľudí na Slovensku i v našom meste.

            Udalosti života totiž každý deň rozvíria hladinu nášho spoločenstva, či sú to už udalosti naše vnútorné alebo vonkajšie, ktoré k nám nepatria, ale o ktorých s obľubou na verejnosti  zvyknú zainteresovane v našich médiách hovoriť a písať tí, ktorí ani po rokoch nepochopili, že my Slováci máme od 1. januára 1993 vlastnú Slovenskú republiku. Republiku, z ktorej sa napriek predpovediam nestala čierna diera, ale stal sa z nej jeden Európou i svetom uznávaný  svojbytný a prosperujúci štát. Pre našu prítomnosť, ale najmä budúcnosť by sme mali všetci                       „ťahať za jeden povraz“, veľmi pozorne sledovať to, čo sa odohráva okolo nás, lebo mimoriadne  udalosti vyžadujú aj mimoriadnu pozornosť, a tým u všetkých aj zvýšenú sebadisciplínu v myslení i konaní. Predovšetkým sa treba vyvarovať vlastných chýb a neobviňovať za naše pochybenia iných, častejšie sa pozerať do svojho vnútra, aby sme jasnejšie videli, aby sme zo života odstránili zbytočné a mohli naprávať to, čo pre náš život netreba. Naše videnie by nemalo byť náhodné, ale malo by vychádzať z dokonalejšieho poznania našej histórie, z poznania našich tradícií, z poznania ľudských charakterov, ktoré sa ani rokmi nemenia, ale v tej najväčšej miere čo najlepšie poznať a uvedomovať si vlastné schopnosti i možností. Dnes totiž nejedna verejná akcia vyvoláva dojem, že pri jej tvorení na samom začiatku stáli ľudia, ktorí nevedeli, čo chcú dosiahnuť, alebo to podľa výsledku „vedeli veľmi presne“. Nenaučili sme sa čerpať s úctou a pokorou zo skúseností predkov, nenaučili sme sa vyhýbať dávno overeným problémom,  nenaučili sme sa vidieť budúcno a to je príčina, prečo sa nedostávame k lepším výsledkom. Mali by sme byť na seba oveľa prísnejší, mať v sebe viac disciplíny, mať okolo seba poriadok a konať tak, aby sme sa všetci mohli sami pred seba i pred iných postaviť priamo a potom byť hrdí na dosiahnutý výsledok. Prestaňme sa utápať v riave fráz, gýčovitosti a vulgárnosti, prestaňme znevažovať náš materinský jazyk výrazmi, ktoré sú nám cudzie a ktoré najmä mladú „počítačovú“ generáciu odvádzajú od podstaty nášho žitia. Prestaňme presadzovať rôzne  individuálne a skupinové záujmy, ujasnime si méty, ktoré chceme dosiahnuť a naplňme ich poctivou prácou. To si žiada od nás všetkých v záujme budúcnosti naša prítomnosť v každom  meste i v každej dedine na Slovensku a pre nás domácich rovnako aj prítomnosť žitia v našom meste, ktoré sa v ničom nelíši od iných slovenských  miest.

           Aj v Banskej Bystrici počúvame sľuby o tom, čo a ako sa bude rekonštruovať, ako sa  budeme starať o poriadok v mestských častiach, ako budú kompetentní počúvať hlasy občanov mesta, aké tu vzniknú možnosti kultúrneho vyžitia pre všetkých, ako umožníme rozvoj záujmových aktivít mládeže i seniorov. Potom však príde realita všedných dní a sľuby „ostali na zajačom chvoste“. V okolí bývania obyvateľov mesta, ktorí platia dane, sa počas rokov zdevastovalo prostredie, na ktorom sa hrávali deti a tie sa zrazu nemajú kde hrať. Na pozemkoch škôl, ktoré by mali patriť predovšetkým voľnočasovým aktivitám žiakov, sa stavajú paneláky, na bystrických sídliskách sa vytvárajú drogové centrá, v meste vyrastajú rôzne skládky odpadu a to známe „za živa v Bystrici“ ostáva na chvoste záujmu. Niektorí mestskí poslanci kritizujú výstavbu autobusovej stanice alebo kúpu dnes dlhodobo nefunkčného kultúrneho domu, ale to, že v našom meste už pekných pár rokov neexistuje dôstojný stánok kultúry, im neprekáža. Nechápeme, prečo počas roka vo zvýšenej miere priestor na účinkovanie dostávajú cudzí umelci a domáci len minimálne. Popritom v Banskej Bystrici máme aj ZUŠ, aj Konzervatórium, aj Akadémiu umení, aj Štátnu operu, aj celý rad vynikajúcich súborov vo všetkých umeleckých žánroch. Ak to chceme zmeniť, mal by čo najskôr prísť čas začať naprávať, čo sa pokazilo. Za to sme zodpovední všetci rovnakou mierou, aj starší, aj mladší obyvatelia nášho mesta a preto vás,  Bystričania, vyzývame k práci, ako naši predkovia zvykli historicky hovoriť „na národa roli dedičnej“. Je čas zachovať si v súčasnom zložitom svete vlastnú tvár, chrániť si našu slovenskú zem, chrániť si vzácne kultúrne dedičstvo, chrániť si jedinečné hodnoty vlastného bytia, opatrovať si svoj jazyk a vo veciach národa a vlasti byť pevnými a hrdými podľa nadčasových myšlienok odkazu Svetozára Hurbana Vajanského: „Slovenský národ napísal na listinu života, že žije, chce žiť a bude žiť naveky. Nemáme sa čoho báť, ak budeme svorní, ak si budeme pomáhať, ak pôjdeme životom vlastnou cestou. Je to len a len v našich rukách a v našich hlavách. Naším pokladom, naším osudom i naším darom pre život je Slovensko.“ Aby sme tento vzácny odkaz plne pochopili a naplnili naším konaním, musíme to chcieť všetci, ktorí v tomto našom meste na Hrone žijeme a začať môžeme už počas dní  tohto leta. Určite sa to oplatí.

                                                                                                                             Igor Kovačovič

 

PRIPOMÍNAME SI

195. výročie narodenia JÁNA SAMUELA FRANCISCIHO RIMAVSKÉHO, bojovníka  za práva slovenského ľudu, národného buditeľa, politika, básnika, redaktora, pedagóga, doživotného čestného predsedu Matice slovenskej.

               Janko Francisci Rimavský sa narodil 1.6.1822 v remeselníckej rodine v urbariálnej dedine Hnúšta v Gemersko – Malohontskej stolici, kde začal chodiť do ľudovej školy už ako  5 ročný. Od 6 rokov sa učil gramatiku latinskú, maďarskú, nemeckú, grécku a hebrejskú, ale keď v roku 1836 objavil v pozostalosti svojho otca Šrámkovu Československú gramatiku  a prečítal ju, si uvedomil, že aj slovenská reč je rovnako vzácna a to v ňom prebudilo Slováka. Otec Ján bol vyučený krajčír a matka Mária rodená Chrapan pochádzala z rodiny súkenníckeho majstra v Tisovci. Mal dvoch bratov, Karola, ktorý sa vyučil za krajčíra a Ferka, ktorý sa stal mäsiarom a žil v Utekáči. Rodinu často navštevoval Matej Hrebenda, a tak sa Janko Francisci dostával k čítaniu slovenských rozprávok a ďalších národne orientovaných kníh a to podporovalo v ňom snahy viac sa vzdelávať a byť osožným svojmu národu.                                                                                                                                              

                V rokoch 1830 – 1834 navštevoval tzv. evanjelickú seniorálnu školu Latinskú školu v kaštieli Karponyovcov v Ožďanoch. Potom v rokoch 1834 -1839 navštevoval Evanjelické lýceum v Levoči a v  rokoch 1839 -1843 Evanjelické lýceum v Bratislave, kde zložil kandidátsku skúšku z teológie. V roku 1840 prijal k svojmu priezvisku meno Rimavský podľa rieky Rimava, na brehu ktorej sa narodil a počas štúdia v Bratislave sa mu dostalo aj študentského prímenia Ataman. V roku 1844 sa stal predsedom Jednoty mládeže slovenskej  a 30. augusta spolu s J. M. Hurbanom, J. Kráľom, J. Guthom a ďalšími národovcami  spoločne vystúpili na Kriváň. V  rokoch 1845 – 1847 pôsobil na Kolégiu v Prešove a v Levoči bol profesorom na katedre reči a literatúry slovenskej. V rokoch 1847 – 1848 spolu so Š. M. Daxnerom spísal Petíciu na zrušenie poddanstva a úradovania v slovenskej reči v stoličných orgánoch v Uhorsku a obaja spoločne s Ľ. Štúrom, J. M. Hurbanom, M.M. Hodžom spísali   aj Žiadosti slovenského národa, ktoré boli prijaté 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši.

                   V rokoch 1848 – 1849 patril k najaktívnejším národným dejateľom a spolu s M. M. Bakulínym organizoval národné gardy v Gemeri, za čo bol uväznený a v Plešivci bol pôvodne odsúdený na smrť. V  roku 1849 prevzal velenie slovenských dobrovoľníkov na Myjave. Po revolúcii krátko pracoval v Banskej Bystrici, v rokoch 1853 – 1859 bol župným komisárom v Debrecíne, v roku 1860 sa stal radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady v Budíne a pri K. Kuzmánym bol aj svetským predstaviteľom slovenskej evanjelickej cirkvi  v Uhorsku. V rokoch 1861 – 1863 bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí a podieľal sa   ako predseda dočasného výboru na príprave založenia Matice slovenskej, spísal jej prvé Stanovy, ktorých obal vyšila jeho manželka Amália podľa návrhu maliara Jozefa Božetecha Klemensa a na jej prvom Valnom zhromaždení v roku 1863 bol zvolený za čestného predsedu. V rokoch 1864 – 1865 bol zvolený za župana Liptovskej stolice. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní bol penzionovaný a presťahoval sa do Revúcej, kde vykonával funkciu hlavného dozorcu prvého slovenského evanjelického gymnázia. V roku 1872 sa presťahoval do Turčianskeho Svätého Martina, kde pôsobil do roku 1898 ako predseda Kníhtlačiarskeho účastinného spolku. V rokoch 1877 – 1883 koncipoval listy a žiadosti vo veci obnovenia  Matice slovenskej.

                  Za manželku si vzal Amáliu, rodenú Kasanickú, s ktorou mal dcéru a dvoch synov.  Syn  Miloslav sa venoval hudbe a bol autorom prvých slovenských operiet. Janko Francisci  svoje prvé literárne diela uverejňoval v štúrovskej slovenčine najskôr v časopise Nitra, kde písal vlastenecké básne, balady a ľúbostnú poéziu. V próze sa venoval historickým témam, ale  zbieral aj ľudové rozprávky a spolupracoval na ich prvých vydaniach s P. E. Dobšinským a J. Škultétym. Z jeho diel  treba spomenúť Ohlas,  Janko Podhorský,  Svojim vrstovníkom, Slovanskje povesti, Vzájomné pomocnice, Poviedky pre slovenské dietky, Iskry zo zaviatej pahreby, Črty z doby moysesovskej, Osvedčenie Štefana Marka Daxnera, Tak je to na tomto svete, Oklamaní klamári a venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Zomrel 7.3.1905 a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

              Jeho podobizeň ako kapitána slovenských dobrovoľníkov stvárnil na svojom obraze  P. M. Bohúň, v roku 1925 bol pred evanjelickým kostolom v Hnúšti odhalený  jeho pomník od autora Vojtecha Ihriského. V Plešivci na budove radnice je pamätná tabuľa od autora  Ladislava Barabása, jeho podoba sa nachádza aj na reliéfe Jána Koniareka, venovanom Memorandu slovenského národa, na budove evanjelickej fary v Martine, jeho busta je aj v Aleji významných dejateľov Gemera Malohontu v Rimavskej Sobote, jeho busta je aj v Národnej dvorane v I. budove MS, pri 150. výročí Matice slovenskej NBS vydala  striebornú zberateľskú mincu s portrétmi Š. Moysesa, K. Kuzmányho a J. Francisciho, v roku 2005 na mieste rodného domu v Hnúšti bol odhalený pamätný kameň a v roku 2007 sa v Hnúšti stretli  jeho 35 potomkovia po prvorodenej dcére Márii. O živote J. Francisciho od jeho detstva , o jeho rodine, o pobytoch na školách a jeho učiteľoch, o osobnostiach slovenského  národného života, o jeho cestách po Slovensku, o revolučných rokoch 1848 – 1849, o procese zakladania Matice slovenskej, ale aj o spoločenskom živote jeho čias, o jeho tvorbe i verejnej činnosti sa môžete dočítať v autorskej knihe Janka Francisciho „Vlastný životopis“, napísanej v roku 1892.

                                                           (Wikipédia a P.Dragijský Dejatelia Gemera Malohontu)

 

 

Z HISTÓRIE NÁŠHO MESTA

 

 KOSTIVIARSKA  

Je prvá obec ležiaca v chotári Banskobystrickej kotliny severne od Banskej Bystrice na trase do Liptova a Turca. Založili ju v 13. storočí na území Zvolenského panstva. Najskôr ju nazvali  v roku 1387 Hanynczmansdorf, v roku 1389 Selavenienlis villa 1477 Henczmaniova Ves, 1820  Hanezamova vila a potom Koszterjarcska, alebo Kostěwjarska. Od roku 1863 bola známa ako  Kostziviarszka, potom ako Elesd, alebo Kisélsd a od roku 1920 nesie názov Kostiviarska. Obec bola postavená na banskobystrickom mestskom teritóriu, potom patrila viacerým banským podnikateľom a Banskej komore s povinnosťou dovážať potraviny k baniam a hutiam. V 18. storočí v roku 1723 bol v obci postavený železný skujovací hámor na spracovávanie surového železa dovážaného z Ponickej Huty a Ľubietovej, v ktorom sa vyrábali šable a bodáky pre vojsko. V 19. storočí v obci fungoval vodný mlyn, Hainleinova papiereň a lom na vápenec. Z Kostiviarskej pochádzali osobnosti ako Andrej Hanula, Susana Kostiviarová, Antonius Szelecký, Anna Brečková - Selecká a Alexander Selecký. Medzi najznámejšie rody patrili Szeleckovci, Petrovičovci, Lavríkovci, Hanulovci, Krčulovci. V obci od svojho detstva žil Ľudo Ondrejov, známy spisovateľ románovej trilógie „Na zemi sú tvoje hviezdy“, čo sú jeho najznámejšie literárne diela „Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Slnko vystúpilo nad hory“. Ľudo Ondrejov sa v rokoch 1937 – 1948 významne podieľal  na tvorbe programu Matice slovenskej. Nad obcou sa týči kopec Laskomer, kde v roku 1936 bol postavený rozhlasový vysielač, ktorý počas SNP pôsobil ako Slobodný slovenský vysielač. Budovu poškodili Nemci, ale po vojne bola budova vysielača obnovená a modernizovaná. Od roku 1954 sa v kameňolome nad obcou ťažila surovina, pre ktorú v roku 1960 bola postavená 8 km dlhá lanovka, ktorou sa  surovina prevážala do cementárne za mestom, ktorá ukončila svoju činnosť v roku 2002.   V roku 1971 bola Kostiviarka pripojená ako mestská časť k Banskej Bystrici. Vlastníkom pozemkov v lome je dnes spoločnosť PemaxPlus. Lom je v súčasnosti chráneným lomovým územím a na jeho budúce využitie študenti Katedry záhradnej a krajinnej architektúry SPU v Nitre vypracovali návrh riešenia územia lomu a kopca Bánoš, ktorým ponúkajú riešenie  nového využitia lomu a premenu celého územia na „ zeleňolom“.    

                     

JAKUB 

Prvá zmienka o obci je z roku 1255, kedy patrila banským podnikateľom,  mestu Banská Bystrica a rodu Thurzovcov. Obec bola postavená pod Starohorskými vrchmi v údolí riečky Bystrica a chotár siahal až do Nízkych Tatier. V roku 1390 obec dostala pomenovanie Villa Saneti Jacobi a v roku 1380 bola premenovaná na Svätý Jakub. V rokoch 1773 – 1900 sa obec nazývala Szent Jakab falva, od roku 1920 ako Svätý Jakub a od roku 1968 bola pomenovaná len ako Jakub. V 16. storočí obec patrila ťažiarskemu podnikateľovi Petrovi Karlovi, potom  Thurzovcom a Fuggerovcom a Banskej komore, ktorá v roku 1546 vybudovala v obci medený hámor a v časti Nový svet aj drôtovňu a v roku 1852 valcovňu na medený plech. V roku 1506   bol v obci postavený gotický kostol sv. Jakuba so vzácnym oltárom, ktorý bol v rámci vtedajšieho Uhorska odvezený do katedrály v Ostrihome. Dnes je v kostole umiestnená jeho replika. Obyvatelia sa zaoberali povozníctvom, roľníctvom, spracovávaním dreva, lomového vápenca a hutníctvom. V obci boli dve píly, kameňolom a vápenka a viacerí obyvatelia boli zamestnaní v papierňach v blízkom Harmanci. Boli tam aj šikovní rezbári, ktorí sa zaoberali vyrezávaním religióznych krížov (Anton Daubner) a v Jakube sa narodil sochár Adolf Husár. Z najčastejších priezvisk možno uviesť rodiny Rybovičovcov, Borodáčovcov, Šimkajovcov,  Palkovcov, Bakošovcov, Chmelovcov, Mikulášťanovcov, Bukvajovcov, Mistríkovcov,  Pellerovcov, Tekelovcov, Katreničovcov, Dubinských. Obyvatelia sa okrem zamestnaní  v značnej miere venovali rozvíjaniu kultúrno spoločenského života cestou divadelných tradícií,  športovania, najmä futbalu a potom dobrovoľnému hasičstvu. Banskobystrický MO MS na ihrisku TJ Jakub po  roku 1992 viac rokov organizoval futbalové turnaje obcí rodákov z Gemera, Liptova, Novohradu, Zemplína a Turca a popri futbale sa konali vzácne spoločenské stretnutia,  naplnené piesňami a dobrou pohodou.  Od roku 1960 je Jakub mestskou časťou Banskej Bystrice, v ktorej sú prevažne rodinné domy a rôzne firemné sídla.                                                                                                                                                 

                                                                                                                          (Wikipédia)

 

Z ČINNOSTI          

                                                                                                                                                                             

PONICKÁ FUJARKA                                                                                                                                                                                         

 Dňa 2.4.2017 v Ponickej Lehôtke sa uskutočnil 35. ročník obľúbenej súťaže detských  spevákov a muzikantov „Ponická fujarka“, ktorú v spolupráci s domácimi organizátormi i pripravilo Stredoslovenské osvetové stredisko. Súťažilo sa vo dvoch vekových kategóriách, v sólovom a skupinovom speve, v hre na ľudové hudobné nástroje a prezentovali sa aj detské ľudové hudby. Odborná porota v zložení prof. Anna Šatanová, Mgr. art. Martin Kašša, prof. Belo Felix a Mgr. Igor Gašpar v kategóriách sólového spevu ocenila: Liljanu Berkyovú z DFS Hučava a Olíviu Kamenskú z DFS Prvosienka spolu aj s Alexandrom Lunterom, Andreou Jasenskou, Laurou Fodorovou a Nikolou Kádašiovou.  V kategóriách speváckych skupín si prvenstvo odniesli: spevácke skupiny DFS  Radosť a ocenenia získali aj skupiny z DFS Drienka, Prvosienka a ZUŠ J. Cikkera. V kategóriách hry na ľudové  nástroje sa umiestnili na prvých miestach: Alžbeta Bartková z DFS Prvosienka a Marcel Berky z DFS Hučava a ocenenia získali aj Peter Lipa, Matúš Kubina a Róbert Pustaj. V ľudových hudbách boli ocenené hudby: DFS Hučava a DFS Drienka. Hlavnú cenu s počtom 12 bodov si z tohtoročnej Ponickej fujarky odniesli deti z DFS Prvosienka z Banskej Bystrice.  

 

PRED I PO VEĽKEJ NOCI                                                                                                                                                                                       Centrum mesta Banská Bystrica počas prvých aprílových dní ožilo ruchom remeselných stánkov, v ktorých sa mohli obyvatelia mesta stretnúť s majstrami ľudovej tvorby  – rezbárov, košikárov, remenárov, kováčov, medovnikárok, krasličiarok, ale aj s výrobcami ľudových hudobných nástrojov, bábik zo šúpolia, zvoncov a ďalších poctivých remesiel. Súčasťou však sú aj ponuky domácej kuchyne – langošov, trdelníkov, posúchov, klobások, medoviny i rôznych domácich cukroviniek, a tak si každý návštevník môže „prísť na svoje“. Tento každoročný nevšedný jav jarnej Banskej Bystrice sa začal 4. apríla 2017 koncertom kolektívneho člena MO MS FS súboru Partizán. V hodinovom programe sa s piesňami z Horehronia, Gemera a Podpoľania predstavili spevácke skupiny Horehronci a Hronky, ľudová hudba Mira Kapca, sólistky speváčky Martinka Polónyová a Evka Gernicová spolu s inštrumentalistom Ľubom Tatarkom. Ich vystúpenie sledovalo na bystrickom námestí veľa ľudí , ktorí potom prišli a ďakovali za nevšedný umelecký zážitok, ktorým pozvali všetkých nielen  na Veľkonočné trhy,  ale aj na populárnu Vinšpacírku, ktorej 4. ročník sa uskutočnil 29. apríla 2017 s prezentáciou takmer 30 slovenských vinárov a producentov vína. Podujatie  zorganizoval Cech hostinských s mestom Banská Bystrica a spolu ocenili významné osobnosti vinárskej obce na Slovensku. V historickom Matejovom dome Stredoslovenské múzeum pri tejto príležitosti pripravilo výstavu modrotlače, sprístupnilo balkón Matejovho domu,  záujemci si vypočuli prednášku Miroslava Ballu „Slovenské vína versus vína nového sveta“ a v dobej nálade sa všetci stretli pri degustácii pravého šampanského.

 

VYNÁŠANIE MORENY                                                                                                                                                                      

 Dňa  7. 4.2017 popoludní sa deti z DFS Dratvárik v Slovenskej Ľupči rozlúčili so zimným obdobím a privítali prichádzajúce jarné dni. Od kultúrneho domu v strede obce sa v sprievode, na čele ktorého niesli figurínu Moreny, vybrali k miestnemu potoku, do ktorého  za sprievodu archaických piesní Morena, Morena, kde si prebývala.... aj Vyniesli sme Morenu zo vsi, zo vsi ...  i ďalších jarných piesní, Morenu vyzliekli, jej odev podpálili a hodili do vody, aby symbolicky zo života odohnali zimu a privítali jar slovami: „Jar je tu. S Morenou šla zima spať. Slniečko nás pozdraví, zázraky jari sa začali.“

 

MLADOSŤ BYSTRIČANOM                                                                                                                                                               

V dňoch  5. – 6.5.2017 v aule Univerzity M. Bela Beliana pod záštitou primátora mesta Jána  Noska sa uskutočnili jubilejné koncerty Univerzitného folklórneho súboru Mladosť, ktoré  dramaturgicky, choreograficky a režijne pripravil umelecký vedúci súboru Mgr. Art. Martin Urban v súčinnosti so svojimi spolutvorcami, spolupracovníkmi a organizátormi. Program vo svojom komplexe Martin Urban orámcoval ľudovou kultúrou Horehronia a to umocnilo aj výsledný dojem jubilea, počas ktorého sa na scéne vyjadrovali viacerí bývalí umeleckí i organizační vedúci súboru, Martin Kolenička, Katarína Cholvádová - Onufrejová, Marián Čupka, ktorí približovali jeho tvorivé etapy vzácnymi spomienkami, a tak dali poctu i úctu  zakladateľom súboru a ich pokračovateľom v každom období činnosti. V prvej polovici sa  „mladosťáci“ prezentovali tanečnými kompozíciami Tance z Telgártu, Ej na Vrbovcoch,  Obrázky zo svadby, Krčma pod levickým hradom i perfektnými muzikantskými a speváckymi číslami Kohúti, Ej, husári, Uspávanky, Kršteniarske, Husári, husári. Druhá polovica patrila  tancu Zemplínski fičúri, dievčenským tancom Ilečke zo Šándora, Čardášom z Banátu a Báčky spolu s piesňami Žala ja travičku, Z dolnej zeme a Piesňam z horného Gemera. Záver programu opäť patril Horehroniu v kompozícii Preleť vtáčku,  preleť a potom mnohým  gratuláciám, poďakovaniam i prianiam, ktoré na oboch koncertoch vyslovovali „spriaznené duše mladosťákov“ z mnohých folklórnych súborov Slovenska, profesionálnych nevynímajúc, ale aj predstavitelia kultúrnych inštitúcií, Univerzity Mateja Bela i mesta Banská Bystrica. Významného ocenenia za perfektné umelecké výkony tanečníkov, ktorých  na jubileum pripravili Matúš Druga, Jana Krigovská a Tatiana Urbanová, vynikajúci ľudový orchester pod vedením Pavla Martinku, výborné spevácke skupiny žien i mužov pod vedením  Dagmar Holomančinovej a Ondreja Drugu a perfektným okrojovaním jednotlivých výstupov, na ktorom sa podieľali A. Urbanová, P. Rago a K. Bagľašová, ktorá mimoriadne spevácky   zasvietila v programových číslach z tradičnej ľudovej  kultúry Slovákov z Vojvodiny, sa  účinkujúcim dostávalo frenetickými potleskami pri každom jednom výstupe a vyvrcholilo  vzdaním úcty povstaním všetkých divákov v aule na obidvoch koncertoch. Poďakovanie patrí aj tvorcovi sprievodného slova Pavlovi Citenimu, ktoré  mimoriadne kultivovane predniesla šarmantná moderátorka Anita Kolová a poďakovanie patrí aj tým, ktorí sa podieľali na výbornom osvetlení i ozvučení koncertov Jánovi Čiefovi a Petrovi Gazarekovi. Tá najväčšia pocta za program, naplnený mimoriadnou silou celého kolektívu súboru Mladosť, však patrí predovšetkým jeho umeleckému šéfovi Mgr. art. Martinovi Urbanovi, ktorému prajeme ešte  veľa tvorivých nápadov do budúcich rokov a súboristom prajeme, aby sa im darilo všade, kde so svojím programom zavítajú.

 

POCHOD VĎAKY                                                                                                                                                                              

Dňa 6.5.2017 MO MS v Hrušove v spolupráci s Obcou Hrušov a KST TJ Partizán a Hontiansko- ipeľským osvetovým strediskom vo Veľkom Krtíši zorganizoval tradičný Pochod vďaky na počesť hrdinov padlých vo dvoch svetových vojnách. Súčasťou tohto spomienkového podujatia aj tento rok bola turistická trasa, ktorá napĺňala aj zámer projektu Tradičná ľudová kultúra obce Hrušov tento rok zameraná na prezentáciu tradičného staviteľstva. Po úvodnom pietnom akte pri Pomníku padlých si účastníci pozreli budovu  bývalej školy, kde je nainštalovaná zbierka starých stabilných motorov a roľníckeho náradia  zberateľa A.Matušova. Potom sa zastavili v kováčskej vyhni a v Ľudovom dome s expozíciou tradičného bývania a odievania a nezabudli si pozrieť aj pieskovcovú pivnicu, ktorých niekedy v Hrušove bolo vyše 400. Ďalšia zástavka účastníkov pochodu bola na lazoch  v Ekocentre Lipka, ktoré vedú manželia Zolcerovci, kde sa stretli s účastníkmi tesárskeho kurzu a pozreli si spôsoby ručného opracovania dreva. Po výstupe k novopostavenej rozhľadni na Prášnom vrchu sa účastníkom naskytol neobvyklý pohľad nielen na panorámy  hrušovských a čelovských lazov, ale mohli zhliadnuť aj vzdialenejšie prírodné krásy Mátry, Boržoňe, Štiavnických vrchov, Krupinskej planiny, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Ipeľskej kotliny i Tekova s komínmi mochovskej atómovej elektrárne. Ďalšou zástavkou pri návrate  bol laz Jablonec, kde účastníkov pohostili hrušovskí matičiari a ich pobyt spestrili aj ukážkami remesiel, súvisiacich s tradičným staviteľstvom – viazanie slamených babiek, ručné kresanie dubového hranola a potom  návrat po lazníckej ceste ukončili v usadlosti  P. Bradu.  Počasie vydržalo, mladší spoznali niečo nové, starší si obnovili spomienky, nadviazali sa nové priateľstvá a k ľuďom sa dostali mnohé nepoznané informácie o podobách života minulých generácií. (Ján Brloš)

 

NA ZDRAVIA, VLADO                                                                                                                                                                       

Dňa 10.5.2017 v koncertnej sále Stredoslovenského osvetového strediska (SOS) na Dolnej ulici sa uskutočnil výnimočný koncert k 60. výročiu výborného speváka ľudových piesní, žiadaného starejšieho na svadbách, zručného výrobcu hudobných nástrojov a artefaktov   ľudovej umeleckej tvorby a dlhoročného člena výboru MO MS Vladimíra Homolu. Organizátormi tohto koncertu boli SOS, MO MS a FS Partizán, ktorého členom sa Vlado Homola stal v roku 1973 a pôsobí v ňom podnes. Vlado Homola je pekný a dobrý človek,  vnútorne  vyrovnaný, úprimný a mimoriadne obetavý vo všetkom, čo robí. Pieseň vo svojom živote chápe ako dar z výsosti a preto vyhľadáva tie zabudnuté, zamýšľa sa nad príbehmi, ktoré  vyjadrujú a vie ich umocniť svojím postojom, pohybom i gestom až po to jeho vyjadrenie „na zdravia“. Naplnená sála jeho priateľmi, ale aj mnohými obdivovateľmi, ktorí chodievajú na programy do Východnej, Detvy, Heľpy, Kokavy, Hrušova i na bežné vystúpenia súboru Partizán, čakala na to, ako Vlado podľa známej rozprávky o troch grošoch, ten jeden z nich im navráti. Vlado Homola ponúkol veľa – svoje piesne, ktoré má rád, ale aj  pohľady do vlastnej duše cez spomienky na svoje detstvo, mladosť, dospievanie i dospelý vek a spolu s dlhoročnými priateľmi súboru piesne, ktoré vedia zahriať krv v žilách, zamraziť v chrbtoch i vohnať slzy šťastia do očú. V koncerte spolu s ním účinkovali ženská spevácka skupina Hronky, mužská spevácka skupina Horehronci, ľudová hudba súboru pod vedením Mirka Kapca, speváčky Martinka Polóny Kovačovičová a Evka Gernicová Kovačovičová,  fujarista Michal Fiľo zo skupiny Pohronci, Rozkazovači Juraj Dávid, Ján Baláž a Jozef Mesík, primáš ľudovej hudby Borievka Igor Gašpar a Vladkov syn Vladimír Homola mladší. Zazneli  piesne z Priechodu, z Telgártu, Rejdovej, Hriňovej, Poník, ale aj poézia Milana Rúfusa,  Sanitrárova fujarová Hory aj nížina i tie Vladove  najznámejšie Mati moja, mati a Prečože ten chudobný žije. Vladovi na záver k jeho „ kope  rokov“ zavinšovali najskôr organizátori koncertu,  spoluúčinkujúci a potom mnohí jeho priatelia a obdivovatelia, ktorí hovorili „bol to koncert ako víno a takých treba v tomto dnešnom čase veľa, aby sme nezabúdali na zázračné pramene našich rodísk a vracali sa v živote vždy s úctou ku svojim koreňom.“

 

N A  /N E /   P O S L E D N E J   S T R A N E ...

BLAHOŽELÁME

1.6. MUDr. Margita BAŇACKÁ, Kvetoslava VYHNÁLIKOVÁ, 5.6. Doc. PhDr. Ján CHORVÁT, CSc., 7.6. Jakub ZACHAROVSKÝ, 8.6. Anna CHMELÍKOVÁ, 9.6. Mgr. Ján HOLBÍK, 11.6.  Danica BALÁŽOVIČOVÁ, 13.6. JUDr. Alena BABIŠOVÁ, 14.6. Júlia ŠAJDÍKOVÁ, 15.6. Ing. Mikuláš HANUS, 17.6. Mgr. Oľga ŠKRIPKOVÁ, 19.6. Elena ĎURICOVÁ, 21.6. Ing. Viktor ŠEPTÁK, 24.6. Ing. Ivan CVITKOVIČ, 29.6. Ing. Ján LEPKO, 30.6. Mgr. Elena HARMANIAKOVÁ.

 

Želáme Vám, matičiari – júnoví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia

a spokojnosti!

 

PROGRAM NA JÚN

 

3.6.   11.00        TURIČNÝ JARMOK

                          Tradičný ľudový jarmok s kultúrnym a spoločenským programom

                          M: Slovenská Ľupča                                              O: OÚ a MKS

5.6.   17.00         VÝBOR MO MS

                           Prvé zasadnutie novozvoleného Výboru MO MS

                           M: DMS, Dolná 52                                               O: Výbor MO MS

6.6.   14.00        BANSKOBYSTRICKÁ PALETKA                                                   

                          Vernisáž výstavy detskej výtvarnej tvorby „Môj svet“ a odovzdávanie ocenení                                

                          7. ročníka súťaže. Výstava trvá v dňoch 6.  – 18.6.2017

                          M: Radnica, Nám. SNP                                   O:  Mesto BB, CVČ a MO MS

10.- 11. .6.        ZDOLA PONICKÝHO MLYNA

                          21. detský folklórny festival

                          M: Poniky                                                        O: Obec, FS Poničan, SOS 

10.6.   7.10       KYSUCE – MALÁ FATRA

                         Turistický výlet členov OZ Stonožka Nemce – poplatok pre nečlenov 10 €

                          M: Námestie slobody 6.10 hod.                       O:  OZ Stonožka KST

                          kontakt: Oľga Kostiviarová  0904 056100 – 0948 009105

10.6.  14.00     VALASKÁ 2017

                        46. ročník festivalu dychových hudieb

                        M: Námestie a KD Valaská                                 O: SOS a OÚ

12.6. 15.00      OSOBNOSTI A UDALOSTI

                        Stretnutie členov MO k 195. výročiu narodenia Janka Francisci Rimavského a k

                        výročiam Memoranda národa slovenského                 

                        M: DMS, Dolná 52                                              O:  Historická sekcia MO MS                

23.- 25. 6        HOREHRONSKÉ  DNI SPEVU A TANCA

                        52. ročník folklórnych slávností

                        M: Heľpa                                                   O: SOS BBSK, Obec Heľpa

24.6.  o 9.00    POZNAJ A OCHRAŇUJ

                        Zájazd členov MO MS a DC Lipa do Gemera – spoznávanie národných dejateľov

                        M: Obce Gemera Malohontu                    O: Turistická sekcia MO MS

 5. – 12. - 19. 6. a 26.6.  o 13.00   KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                       Tvorivé stretnutia členiek klubu

                                       M: DMS Dolná 52                                        O: KPČ MO MS

 5. - 12. – 19. a 26.6  o 14.00 KLUB SENIOROV LIPA

                                  Kultúrno-spoločenské stretnutia členov klubu

                                  M: DMS Dolná 52                                  O: Klub Lipa MO MS

 1.-8.- 15.- 22 – 29..6.  od 15.30 – 20.00 TVORIVÉ STRETNUTIA

                                     Členov spev. skupín Horehronci, Hronky a ľudovej hudby

                                     M: DMS Dolná 52                                          O: MO MS

 

 

UPOZORŇUJEME

VŠETKÝCH ČLENOV MO MS V BANSKEJ BYSTRICI    

                                                                                                                                                                                                   

        *NA ZAPLATENIE ČLENSKÉHO PRÍSPEVKU za roky  2016 – 2017, nakoľko z členského zabezpečujeme pravidelný matičný život v našom meste a podporujeme konanie  všetkých podujatí, na ktoré vás každý mesiac čo najsrdečnejšie pozývame.

       * MESAČNÍK ZVON môžete získať (aj staršie čísla) pri osobnej návšteve každý pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 hod. v našom matičnom dome a prečítať si ho môžete aj na webovej stránke MO MS www.maticabb.webnode.sk

         *  NA MOŽNOSŤ vypožičať si zaujímavé publikácie z novovytvorenej matičnej knižnice MO MS alebo si ich prečítať a študovať  priamo v priestoroch matičného domu    každý pondelok a štvrtok od 14.00 – 16.00 hod.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31