ZVON júl 2015

01.07.2015 20:52

 

                                                                               V rozhodujúcich chvíľach života                                                         

                                                                        musí zvíťaziť vyšší morálny princíp,                                  

                                                                      v ktorom je obsiahnuté ľudské svedomie,           

                                                                          pravda a spravodlivosť.  (Milo Urban) 

 ZVRCHOVANOSŤ - SUVERENITA -  SVOJBYTNOSŤ

 

         V týchto dňoch si opäť pripomíname výročie Deklarácie o zvrchovanosti SR zo dňa 17.7.1992. Z hľadiska histórie 23 rokov nie je príliš významný časový úsek. Avšak z hľadiska života človeka je to veľmi dlhé obdobie a aj z hľadiska komunity – napr. národnej alebo štátnej - 23 rokov tiež znamená hodne. Je to obdobie dostatočne dlhé, aby sa veľa vecí v spoločnosti zmenilo... A naozaj sa zmenilo – aj u nás na Slovensku. Zmenilo sa politicky, ekonomicky, spoločensky, kultúrne, aj po ďalších stránkach.
          Chcem poukázať na to, že za taký čas sa dokonca dosť podstatne môže zmeniť aj význam  (obsah) niektorých slov. Napríklad samotné slovo „zvrchovanosť“– ktoré bolo vtedy pred 23 rokmi také frekventované. Iný obsah mala „zvrchovanosť“ v roku 1992 – znamenalo to hlavne oddeliť sa od Čechov, mať vlastný plnoprávny parlament, vládu, prezidenta... Vytvoriť medzinárodne uznaný VLASTNÝ ŠTÁT a tým aj DOSPIEŤ ako národ. Nesmierne dôležitý – kľúčový obsah výrazu zvrchovanosť! O poznanie iný obsah to slovo malo v r. 2004 - po našom vstupe do EÚ. Veľkej časti významu slova zvrchovanosť sme sa vstupom do EÚ zriekli: Napríklad úplnej svojprávnosti Parlamentu, Vlády, neskôr aj vlastnej meny, ďalších dôležitých kritérií svojbytnosti... A opäť inakší význam má slovo zvrchovanosť dnes – v roku 2015 – po tom, ako sa v nedávnej minulosti opätovne vynorili rôzne nebezpečenstvá pre stabilitu a suverenitu krajín, o ktorých sme si mysleli, že sa už snáď nikdy nevrátia. Pretože malá krajina ako je Slovensko môže dúfať v pokojný život pri svojej (čo i len obmedzenej) suverenite len za „dobrých čias“. Ako totiž vieme z histórie - v „zlých časoch“ sa neustále prekresľujú hranice, opravujú sa mapy a z povrchu zemského miznú aj štáty mnohonásobne väčších národov, ako sme my. Nie výnimočne, ale spravidla.

          Časy sú, žiaľ, naozaj zlé dnes. Mnohí si to neuvedomujeme, lebo sme zvyknutí žiť svojimi každodennými radosťami i starosťami, zaužívaným rytmom. Pritom sme si skoro ani nevšimli, ako dramaticky sa zhoršila celosvetová situácia v priebehu ostatných dvoch - troch rokov. Najmä rok 2014  bol mimoriadne komplikovaný. Rozhorel sa konflikt na Ukrajine, s ktorým sa vrátilo obdobie studenej vojny, vnikol Islamský štát, naplno sa prejavili negatíva destabilizácie prakticky celej severnej Afriky (a tým aj Stredomoria). A rok 2015 sa, žiaľ, nevyvíja o nič pozitívnejšie, naopak – studená vojna sa vďaka hysterickej rétorike a obojstranným „kŕčovitým“ reakciám ďalej prehlbuje - idú sa budovať nové vojenské základne USA v Európe, krajiny sú zrazu ochotnejšie vydávať 2% HDP na vojenské výdavky, nič pozitívne sa nečrtá ani na Blízkom východe a ešte tu máme krízu novú – tzv. stredomorskú - utečeneckú. Jedno ohrozenie väčšie ako druhé.

           V porovnaní s dneškom – geopolitický svet v nedávnych rokoch 2010-2011 bol oveľa „čitateľnejší“, bezpečnejší a pokojnejší. Dnes svet taký nie je. Mimochodom - aj na to by sme mali myslieť už o niekoľko mesiacov. Pretože po týchto letných dňoch príde jeseň a naplno sa rozbehne kampaň pred voľbami v roku 2016. A isté je, že Slovensko si vo voľbách 2016 nemôže dovoliť taký „luxus“ - ako si dovolilo v roku 2010 - keď volebnými výsledkami umožnilo vládnuť tragikomickému zoskupeniu, ktoré samo seba deklarovalo ako „slušné“, „demokratické“, „prozápadne orientované“ a neviem ešte aké..., ale ktoré malo jednu „drobnú chybičku krásy“ – že totiž bolo absolútne neschopné vládnuť ! Nuž mu nakoniec právom zostalo len „kúrenie a svietenie“...  Hádam sa slovenský volič z toho fiaska poučil, lebo v „zlých časoch“ si malý národ opakovanie podobného nešťastného experimentu naozaj nemôže dovoliť.

           Ale vráťme sa k zvrchovanosti očami dnešných dní. Hovorí sa najmä o zvrchovanosti štátnej, politickej a národnej, ale treba spomenúť aj inú zvrchovanosť. Svojbytnosť našej kultúry, našich základných a tradičných spoločenských hodnôt. A tu je tiež veľmi zlá situácia. Bezbrehý neoliberalizmus sa ako rakovina tlačí zo všetkých strán a ako hydra doslova „požiera“ hodnoty uznávané našimi predkami po stáročia. Najmä mládež systematicky ohlupovaná masmédiami aj modernými komunikačnými prostriedkami ho prijíma skoro bez zábran a „konzumný“ spôsob života považuje za jedinú normu – za niečo samozrejmé a dokonca pozitívne. Z najrôznejších činností sa vytráca „hĺbka“ cieleného ľudského snaženia, všetko sa robí „marketingovo“ - s vidinou rýchleho (a spravidla povrchného) úspechu. Úspechu - ktorý sa meria najmä výškou bankového konta, alebo vlastníctvom majetkov. To je veľmi smutný obraz. Na poli tradičných spoločenských hodnôt sme suverenitu stratili – v podstate dobrovoľne! Ale toto sa netýka len nás. Ak situáciu vo svete je možné charakterizovať ako „zlé časy“, tak zjavne prapodstatou všetkého je najmä morálna kríza - KRÍZA HODNôT, ktorá v ľudskej spoločnosti (konkrétne v tzv. „civilizácii západného typu“) vznikla, a ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje celosvetové dianie vo všetkých oblastiach.

           Áno – OKLIEŠTENÁ je už dnes naša zvrchovanosť, naša svojbytnosť, suverenita. Neraz som sa vyslovil, že možno unáhlene a nepremyslene sme si ju „pustili pomedzi prsty“. Čo nás môže v budúcnosti aj mrzieť. Ale ako sa hovorí – všetko zlé je na niečo aj dobré. Možno práve „zlé časy“ ľahšie prežijeme, ľahšie vydržíme v nejakom zoskupení – aj napriek tomu, že nás to zoskupenie pripravuje o veľmi dôležité prvky našej suverenity.

     Nedávno som sa zhováral so starším pánom (87), spomínal na rôzne veci z minulosti. Povedal mi aj toto: „Mirko – my Slováci – my v tomto svete neprežijeme! My sa „rozplynieme“ ako para v tejto Európe a vo svete... Veď ani len o tej smrti nášho velikána – Štefánika - sa dodnes nevieme dozvedieť pravdu! Je to možné?“ ...A porozprával mi o jednom jeho konkrétnom stretnutí - s očitým svedkom udalostí v Ivánke pri Dunaji dňa 4.5.1919. Nejdem tu rozvádzať teórie o príčinách smrti M. R. Štefánika. Ale napíšem to, že ten pán v pokročilom veku je rodený životný optimista. O to viac ma zarazilo jeho chmúrne videnie slovenskej budúcnosti.

            Svet prežíva „zlé časy“. Vážnych hrozieb za ostatné 2 - 3 roky významne pribudlo a dnes tzv. „globálne riziká“ dosahujú mimoriadne vysokých hodnôt. Nie je to tajomstvo. Hovoria o tom politici, sociológovia, politológovia, rôzne iné autority. Aj cirkevné autority. Niektorí zdôrazňujú nezvratnosť klimatických zmien a ich drvivý dopad na život ľudstva, iní sa boja „novodobého sťahovania národov“ a jeho dôsledkov, ďalší zas eskalácie vojnových konfliktov, iná skupina sociálnych nerovností, ktoré vo svete nikdy nedosahovali také obludné rozmery ako dnes. A ďalšia skupina tvrdí, že všetky tie veci spolu môžu úzko súvisieť.

Naša krajina nie je svetová veľmoc. Slovensko je malý štát. Ale niekedy sa možno aj trochu PREHNANE cítime „malí“. V budúcom roku budeme predsedať Európskej únii – máme príležitosť sa zviditeľniť – v Európe aj vo svete. Využime ju v pozitívnom slova význame! Snažme sa využiť ďalší potenciál, ktorý máme - o ktorom nám hovoria ľudia zvonku. Malebnú krajinu pre cestovný ruch, úžasný folklór, snažme sa udržať doma ľudský potenciál – naše deti, ktoré predsa vychovávame preto, aby žili a tvorili v NAŠEJ  krajine. Snažme sa udržať si a rozvíjať to, čo je skutočne hodnotné a naozaj NAŠE – slovenské. A chráňme si veľmi pozorne aspoň tú svojbytnosť, ktorá nám ešte zostala! Aby sme sa nerozplynuli v Európe. Aby sme tu boli...

                                                                                                     Ing. Mirko K o l i m á r

                                                                                              hovorca MOMS v Banskej Bystrici

 

PROPOMÍNAME SI

 

135. výročie narodenia M.R.ŠTEFÁNIKA

 

     Kopaničiarskej Myjavskej pahorkatine dominuje rozložité Bradlo. Biela kamenistá mohyla na jeho vrchole uctieva i pripomína hrdinu slovenského ľudu, symbol česko-slovenskej štátnosti a vzájomnosti. V roku 1919 sa stalo trvalým „miestom“ odpočinku Milana Rastislava Štefánika.

 

Milan Rastislav Štefánik - astronóm, francúzsky generál a diplomat, rytier Čestnej légie,  nositeľ viacerých významných vyznamenaní, demokrat a humanista sa stal osobnosťou, hodnou pozornosti a úcty. Dokázal si získať dôveru medzi vzdelancami i prostými ľuďmi - vedel ich nadchnúť, povzbudiť a presvedčiť svojou otvorenosťou a úprimnosťou. Mal mnohé plány a podnecoval k ich realizácii, pričom uplatňoval hĺbku vedomostí, široké skúsenosti i nemalý spoločenský šarm. Stal sa apoštolom odhodlania a pevnej vôle vo vede, vlastenectve i spoločenskom živote. Sám hovorieval: „Obsahom životným môže byť úsilie a láska. Tieto dva princípy mi boli kompasom, keď som sa vydal na cestu.“

     Milan Rastislav Štefánik (21. 7. 1880 – 4. 5. 1919), chudobný chlapec z malej dedinky Košariská, snaživý žiak i študent na základnej i strednej škole (v dnešnom slova ponímaní) vyštudoval Karlovu univerzitu v Prahe, obhájil doktorát a stal sa spolupracovníkom významných astronómov 19. a začiatku 20. storočia. Praha sa mu stala školou i bránou do sveta, ale v Paríži sa kryštalizovali jeho vlastnosti: húževnatosť, ambicióznosť, kultivované vystupovanie a prísne sebaovládanie. Tak, ako o ňom napísal František X. Šalda: „Zo Štefánika sa v Paríži stal dokonalý gentleman, svetový človek, ušľachtilej vonkajšej  i vnútornej kultúry.“

     Vo svete si získal meno. Priateľov v kruhoch vedeckých, kultúrnych, spoločenských i  politických. Precestoval celý svet – či už na poli vedeckého bádania alebo ako diplomat - vyslanec v období prvej svetovej vojny. Pred 100 rokmi, v máji 1915 odletel ako bojový pilot na francúzsko–nemecký front, aby s nasadením vlastného života vstúpil do boja za slobodu slovenského a českého národa. V uniforme letca začal svoju bojovú dráhu, aby neskôr stál na čele 120 tisíc československých legionárov ako generál, neskôr ako minister vojny  slobodného štátu - ČSR.

     Bol to človek energický, priebojný a veľmi – veľmi pracovitý. Mal rád svoje rodné Slovensko, ale chcel poznať i svet. Preto veril vo víťazstvo demokracie nad výsadami, v  pravdu nad klamstvom, v spravodlivosť nad krivdou, v právo nad násilím. Tomu podriadil svoje záujmy, svoj život. Tomu obetoval svoju vedeckú kariéru, v ktorej si ale prial pokračovať po ukončení prvej svetovej vojny, po vzniku samostatného Československa. Sám  o tom napísal: „Generálske hviezdy veľmi rád obetujem skutočnému svetu hviezd  ... Verím vo vývoj vedy a preto vo vývoj všetkého, čo je šľachetné a človečenstvu prospešné...Mne  značí veda organizáciu, poctivú snahu lúštiť hádanku existencie, dať maximum obsahu nášmu životu.“

     Krátkych 39 rokov stačilo na to, aby ho spoznal celý dovtedajší svet. Stal sa uznávaným vojenským taktikom, ktorého služby a rady si cenili najvyšší vojvodcovia a generáli. Napokon prijali ho predstavitelia mnohých štátov: prezidenti, králi, cisár, pápeži...ale hlavne generalita armád a prostí vojaci. Napriek krutosti vojny zostal Štefánik človekom a jeho ušľachtilá povaha a jeho mravné ideály sa nezmenili. Za 39 rokov svojho života vykonal aj pre Slovensko dosť. Dosť nato, aby sa na neho nezabúdalo. Nezabúdalo, alebo nezabúda, či zabúda?

     Stačilo by si prečítať mnohé jeho výroky, sentencie, odkazy a listy svojim blízkym, varovania známym a náš život by dostal inú dimenziu. Lebo čo chcel, aby platilo na začiatku 20. storočia, by snáď malo platiť aj na začiatku 21.storočia. Skúsme sa nad tými slovami zamyslieť, skúsme sa vcítiť do úlohy a myslenia vedca a politika: on dokázal v sebe zlúčiť exaktnosť vedy, fantáziu umelca a svetoobčana zároveň. Svoju obetavosť prenášal aj na druhých. „Je potrebné ľudí učiť veriť, je potrebné ich milovať napriek všetkým ich chybám, je potrebné učiť ich milovať, ale nevyhnutné je tiež pracovať a učiť iných pracovať!“

     Bol to snáď rytier bez  bázne a hany? Nie, určite nie – bol to človek, ako každý iný: vedec  s neskrotnou vôľou objavovať, veliaci generál s dušou človeka. Človek, ktorý chcel prispieť k stavbe velechrámu ľudskosti, vedeckého pokroku, spoločenskej slobody a spravodlivosti.

Oceniť dielo Milana Rastislava Štefánika môžeme len vtedy, ak pochopíme jeho idey, jeho mravný a národný odkaz. Verím, že je to v našich silách, v silách nášho národa, aby pochopil a naplnil Štefánikovo krásne, duchom bohaté krédo „VERIŤ - MILOVAŤ - PRACOVAŤ!“

                                                                                                                             Mária Gallová

 

PRE POTEŠENIE          

                                                                                                                                                           Z veľkého množstva kvetov našej prírody a dobrôt našej kuchyne vám chceme počas celého roka skrášliť a spríjemniť chvíle pohody v čase nášho spoločného žitia. Prijmite v tomto  čase zo srdca kvety mesiaca a dobroty horehronskej kuchyne.

 

ČAKANKA OBYČAJNÁ (Cichorium intybus)                                                                                                            

 Ľudovo sa zvykne nazývať aj Korenie svätého Petra, alebo modrý kvet. Pestovali ju už starí Egypťania ako šalátovú zeleninu, ale využívala sa aj v lekárstve. Je to trváca rastlina s krásnymi sýtomodrými kvetmi a možno ju u nás nájsť aj popri cestách, na suchších pasienkoch a medziach. Zbierame z nej koreň, kvitnúce vňať a kvety. Sušíme ich  prirodzeným teplom. Koreň pomáha pri liečení cukrovky.

                                                                                                                                                           

SLNEČNICA ROČNÁ ( Helianthus annuus )                                                                                                    

 Typická letná rastlina pochádzajúca zo severnej Ameriky. Poznáme viac ako 67 druhov a množstvo rôznych poddruhov. Rastlina slnečnice dorastá  až do výšky 3 metrov a jej korene siahajú do hĺbky 1,5 metra i viac. Týmto hlboko zemným ukotvením dobre odoláva  suchu. Súkvetím je súbor s priemerom 100 – 400 mm s dvoma typmi kvietkov, ktorých sfarbenie je  svetložlté. Listy majú elipsovitý alebo srdcovitý tvar, sú drsné a sfarbené od svetlo až po tmavo zelenú farbu. Po dozretí sa  z kvetových zrniečok získava kvalitný olej, ktorý z hľadiska svetovej produkcie olejnín je významným najmä pre svoju vysokú výživnú hodnotu. Do potravinárskej siete sa dodáva tzv. stolový olej, ktorý je vhodný na vysmážanie a pečenie jedál. Ďalej sa v značnej miere využíva v potravinárskom priemysle napríklad pri výrobe rybacích a zeleninových konzerv. Využíva sa aj na výrobu farbív, mydiel a rôznych mazadiel. 

 

SLEPÝ GUĽÁŠ                                                                                                                                   

 Potrebujeme: 2 PL bravčovej masti, 2 strúčky cesnaku, l stredne veľká cibuľa, soľ, korenie, červená paprika, rasca, zádušník, majoránka, 4 väčšie zemiaky, 1,5 l vody. Postup: Masť rozpustíme, do horúcej pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu a cesnak, pridáme rascu, korenie, papriku, nadrobno pokrájané zemiaky, soľ, trochu premiešame, zalejeme vodou a podľa chuti dosolíme. Ak chceme pikantnejšie, pridáme aj trošku pálivej papriky. Varíme na miernom ohni dovtedy, kým zemiaky nie sú mäkké, pridáme majoránku a dovaríme.

 

SALAŠNÍCKE MäSO                                                                                                                                                       

 Potrebujeme: 10 ks bravčových rebierok z karé, čierne mleté korenie,3 lyžice masti, mäsový vývar,300g čerstvých húb, 4 vajcia, 2 cibule, 50 g hladkej múky,200 g údenej slaniny, 1 lyžicu zelenej petržlenovej vňati. Postup: Rebierka umyjeme, osušíme a ostrým nožom do nich urobíme otvory. Nadrobno posekanú cibuľku speníme na masti, pridáme očistené pokrájané huby a udusíme do mäkka. Vlejeme rozšľahané vajcia, okoreníme, osolíme a urobíme hubovú praženicu, ktorou naplníme pripravené rebierka. Uzatvoríme, aby plnka nevytekala, poprášime hladkou múkou a z obidvoch strán prudko opečieme na masti. Pridáme pokrájanú slaninu a opekáme. Keď je mäso takmer mäkké, podlejeme vývarom a udusíme do mäkka. Servírujeme s varenými zemiakmi poliatymi maslom a posypanými čerstvou petržlenovou vňaťou.

 

BRYNDZOVÉ  PALACINKY                                                                                                                               

 Upečieme 12 ks palaciniek (bežným spôsobom) a naplníme ich touto plnkou: 300 g bryndze prelisujeme do misky, pridáme 1 dl kyslej smotany a niekoľko kúskov pokrájanej cibuľky, dobre zamiešame a osolíme. Palacinky naplníme, zložíme ich na šatôčky, dáme do vymastenej misky z jenského skla. Celým vajcom a jedným žĺtkom zjemníme 1,5 dl smotany, dobre pomiešame a nalejeme na palacinky. Pokropíme roztopeným maslom a dáme zapiecť dom rúry. Miesto cibuľky môžeme dať do plnky aj posekaný kôpor alebo pažítku.

 

Z ČINNOSTI                                   

 

 Vyhodnotenie činnosti MO MS za rok 2014

 

         Miestny odbor Matice slovenskej v Banskej Bystrici (ďalej len „MO MS“) v roku 2014 vstúpil do 25. roka obnovenia svojej pravidelnej činnosti na teritóriu mesta Banská Bystrica. Plán činnosti, schválený výročným zhromaždením MO MS, vychádzal zo zámerov matičnej práce v Banskobystrickom kraji na roky 2012 – 2017 a platných zásad  rámcových dohôd o spolupráci MS s BBSK a UMB a MO MS s Mestom Banská Bystrica.

         V tomto zmysle sa matičná práca na pôde MO MS v roku 2014 sústredila na zabezpečovanie konkrétnych úloh v rámci možností ich materiálneho a finančného  zabezpečenia. Základné ciele schválených zámerov pravidelnej činnosti boli orientované na  pripomenutie si významných výročí národnej a  matičnej histórie a rôznorodej matičnej činnosti v jednotlivých mesiacoch roka, ktoré vykonávali v rámci možností všetky súčasti miestneho odboru MS. V rámci programového cyklu OSOBNOSTI sa uskutočnili prednášky a besedy k 5. výročiu úmrtia M.Rúfusa, 185. výr. nar. Jána Bottu,190. výr. nar. G.K. Zechentera Laskomerského, 60. výr. nar. Naty Hosťoveckej, 90. výr. nar. Ladislava Ťažkého, 90. výr. nar. Zdenka Kasáča. V rámci programového cyklu HISTÓRIA sa uskutočnili stretnutia s členmi MS, venované významným osobnostiam národnej a matičnej histórie, na ktorých sme si uctili 21. výročie vzniku SR, 95. výročie obnovenia MS,150. výročie narodenia Jozefa Murgaša, 170. výročie exodu štúrovcov a vzniku textu hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, 75. výročie vzniku prvej SR, 60. výročie zákona o MS z roku 1954, 22. výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR,70. výročie SNP,22. výročie prijatia Ústavy SR, 25. výročie Nežnej revolúcie, 95. výročie  vzniku MO MS, 5. výročie vzniku klubu Lipa a v mesačníku Zvon aj ďalších osobností. V rámci programového cyklu TRADÍCIE sa uskutočnili podujatia s ľudovou kultúrou, pri ktorých viacerí členovia MO MS pôsobili svojou programovou i organizátorskou pomocou: Banskobystrické fašiangy, koncerty Piesne moje piesne, Veľkonočné stretnutie, Horehronské dni spevu a tanca, Folklórny festival Východná, Folklórne slávnosti pod Poľanou Detva, Ozveny staroslovienčiny v Telgárte, Koliesko  v Kokave, Slávnosti v Priechode, Strelnikách, Očovská folklórna hruda, Hontianska paráda, Gemerský festival Rejdová, Bystrická folklórna haravara, Katarínske dni Balog, Vianočný kruh a programy Vinšujeme vám a Posolstvo Vianoc. V rámci programového cyklu KULTÚRA sa uskutočnili podujatia koncertného charakteru, ktoré priamo organizoval MO MS a na ďalších sa podieľal programovo a organizátorsky: Celoobecnô zhromaždenia liptovskô, programy FS Partizán - S úctou k životu, Od svadby ku svadbe, Úcta Mirkovi Baranovi, Deň žien, Medzinárodný dixielandový festival Hudba bez hraníc, Deň matiek, Maliarske a sochárske sympózium v Brusne, Spomíname s láskou a ďalšie. Okrem toho sa členovia MO MS v roku 2014 priamo podieľali programovou, organizátorskou a prezentačnou prácou i verejným poďakovaním na konaní ďalších podujatí, ako šachové turnaje k výročiu vzniku SR a k prijatiu Ústavy SR, vychádzky členov MO MS do prírody (Nemecká, Malachov, Borová Hora) a poznávacie zájazdy (do Martina, Modrého Kameňa, Štúrova, Ostrihomu), účasť na Národnom výstupe na Sitno a na Pustý hrad vo Zvolene,  hodnotiace semináre festivalov ľudovej kultúry a pravidelné tvorivé stretnutia členov klubov, sekcií a profesijných skupín, pôsobiacich pri MO MS.

    V roku 2014 k riadnemu zabezpečeniu pravidelnej činnosti a prevádzky MOMSslúžili pravidelné zasadnutia Výboru MO MS, ktorý zasadal celkom 13 krát a prijal 126 uznesení, dotýkajúcich sa pravidelnej kontroly plnenia terminovaných pracovných úloh,  koordinácie plánov činnosti a realizácie jednotlivých projektov, vrátane ich financovania, prenosov informácií z rokovaní orgánov MS, zabezpečovania prevádzky matičného domu a jeho dvornej časti, hodnotenia výsledkov vlastných podujatí i spolupráce MO MS pri kultúrnych podujatiach v rámci kraja, schválil novelizáciu vlastných Stanov, zabezpečoval vytváranie podmienok pre činnosť matičných súborov, klubov a sekcií i krajskej rady MS,  vydávanie a distribúciu mesačníka ZVON a jeho zverejňovanie na webovej stránke MO MS, schvaľoval prijatie nových členov MO MS, archivovanie dokumentácie o činnosti a ďalšie priebežné úlohy vnútornej i vonkajšej činnosti. 

    Pre celkové pôsobenie MO MS boli v roku 2014 smerodajné aj zasadnutia KRMS Banskobystrického kraja v Banskej Bystrici (8.2. a 18.10), ktoré v rámci možností riešili zámery pôsobenia Matice slovenskej v členskej základni pri napĺňaní priorít programu MS na rok 2014. Už viac rokov sa pri konaní našich zhromaždení i na zasadnutiach krajskej rady MS venujeme aj problémom, ktoré vznikli ešte koncom roka 2011, spojené s presunom pracoviska DMS do podnájmu na Hornej ul., hoci naše argumenty k tejto situácii vtedy odmietol aj DV MS s tým, že ide o dve rozdielne veci a zmena sídla bola vykonaná pre vytvorenie priaznivejšieho zázemia pre kvalitnejšiu reprezentáciu matičnej činnosti a otvorenia sa širokej verejnosti a z hľadiska  financovania vraj je to omnoho výhodnejšie a efektívnejšie. Takto odpovedal predseda MS Marián Tkáč na list bystrických matičiarov. Z našej strany sme vtedy podali nielen vedeniu MS, ale aj našej matičnej verejnosti pravdivé informácie nielen o činnosti, ale aj o financovaní. Podrobnejšie sme veci zverejnili vo Zvone  12/2011 a 1, 2/ 2012 a následne odzneli aj v ďalších vyjadreniach na zhromaždeniach MO MS 30.4.2012, 13.5.2013 a 30.4.2014, na ktorých sme sa vyjadrili aj k ovplyvňovaniu rokovaní valných zhromaždení MS v rokoch 2010 a 2013 i  snemu MS v roku 2011 a rovnako aj k viacerým tvrdeniam o situácii v bystrickom dome MS v publikácii Pro memoria V.,  predloženej delegátom valného zhromaždenia MS v roku 2013.                                                                                                                                  

                V roku 2014 členovia MO MS v spolupráci s organizátormi kultúrneho života  v meste Banská Bystrica i v rámci Banskobystrického kraja a ďalšími pripravili a vykonali 115 podujatí v rozsahu 170 dní s účasťou 8210 účinkujúcich a lektorov a 74 536  účastníkov.  Z uvedeného počtu to boli 4 výstavky v matičnom dome, ďalej to bolo 11 podujatí v cykle Osobnosti, 12 podujatí v cykle  História, 21 podujatí v cykle Tradície, 14  podujatí v cykle Kultúra, ďalej to bolo 38 podujatí kultúrneho, turistického, športového a spoločenského charakteru (vychádzky členov MS do prírody, stretnutia členov záujmových a profesijných klubov a krúžkov, stretnutia členov MO MS na pôde matičného domu, spolupráca a účasť na podujatiach jubilujúcich súborov a inštitúcií, nahrávanie CD Krásy v objatí času, zasadnutia krajskej rady MS, účasť na zasadnutiach iných krajských a okresných rád MS) a podstatnou mierou k napĺňaniu činnosti počas celého roka prispievali mnohé tvorivé stretnutia členov Klubu paličkovanej čipky (11), členov Klubu seniorov Lipa (16), členov matičných súborov a krúžkov(38 + 19 a 2 sústredenia). Za aktívnej programovej i organizačnej spolupráce viacerých členov nášho MO MS sa na 9 festivaloch tradičnej ľudovej kultúry vo Východnej, Detve, Heľpe, Klenovci, Rejdovej, Telgárte, Kokave nad Rimavicou, Očovej a Hrušove uskutočnilo 19  výstavných podujatí, 39 scénických programov,30 nescénických podujatí,4 jarmoky ľudových remeselníkov, 4 tvorivé dielne, 5  škôl  tanca a spevu, 30 prezentácií tradičnej kuchyne, 2 odborné semináre, 4 chrámové koncerty a ďalšie akcie, na ktorých účinkovalo 66 folklórnych súborov, 27 detských súborov, 28 dedinských skupín,16 ľudových hudieb, 23 speváckych skupín, 29 kolektívov zahraničných Slovákov, 80 sólistov inštrumentalistov a spevákov a 15 rôznych  folklórnych zoskupení.                                                                                                                                                 

             K celkovému vyzneniu pripravovaných a realizovaných podujatí prispeli   programovo, organizátorsky a finančne aj spolupracujúce inštitúcie ako Stredoslovenské, Podpolianske, Hontianske a Novohradské osvetové stredisko, Hvezdáreň B. Bystrica, Štátna vedecká knižnica a Literárne hudobné múzeum, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pedagogická a Filozofická fakulta UMB, Kultúrne centrum A. Sládkoviča v Detve, OZ  Koliesko a Obec Kokava nad Rimavicou, OZ OSOH a obec Hrušov, Klub paličkovanej čipky, Klub seniorov Lipa, klub obce rodákov z Liptova, viaceré miestne odbory  MS, kultúrne inštitúcie, mestské a obecné úrady, základné školy a základné umelecké školy, cirkevné úrady, knižnice a kolektívni i individuálni členovia MS. Zásluhou ich všestrannej podpory bol  celkový výsledok pravidelnej činnosti zvládnutý na štandardnej úrovni. Za túto spoluprácu a pochopenie všetkým veľmi ďakujeme.

               Problémy, ktoré ťažia dnes MS ako celok, v značnej miere ťažia aj každý MO MS a teda aj ten náš.  Sľuby verejne dané sa neplnia, platné Stanovy sa porušujú, zodpovednosť sa zvaľuje na plecia iných, vyslovené pravdy sa zametajú pod koberec, sami seba pred verejnosťou znevažujeme a to sa dotýka celej ustanovizne, ktorá by mala byť pre všetkých Slovákov ustanovizňou posvätnou. V nej v dávnych časoch vznikli myšlienky našej národnej svojbytnosti a z týchto myšlienok sa počas rokov vyprofilovali zámery našej nezávislosti a štátnej samostatnosti. A na to, nech sa život náš hýbe rôznymi smermi od východu na západ a naopak, by sme nemali nikdy zabudnúť, mali by sme si to svoje chrániť a nie znevažovať, lebo si to priali predtým iní, a dnes iní mecenáši. Začnime sa konečne starať už raz sami o seba. Napriek  rôznym predpovediam sa nám postupne začalo dariť a to sa zrejme nemalo. Pribrúsili sa naše smelé  plány, ale my vieme, že veľa sa nám podarilo a môže sa podariť, len tú chrbtovú kosť by sme mali pevnejšiu. Korene naše z nás ťažko niekto vytrhá, aj keď sa to usilujú odlákaním našich mladých z vlasti predkov ponukami na lepšie živobytie. Mnohí však  začínajú potom tam vonku chápať , čo znamená hrdosť na vlastnú históriu i  na výnimočné osobnosti tejto histórie, čo znamená mať v sebe hrdosť na národ, z ktorého pochádzajú a tým aj hrdosť na svoju vlasť a jej jedinečné kultúrne dedičstvo. UNESCO vyhlásilo Ľudovíta Štúra za osobnosť roka 2015. Je to mimoriadna pocta, ale oveľa väčšia by bola vtedy, ak by sme si  pre našu prítomnosť s úctou osvojili ním vyslovené myšlienky našej národnej svojbytnosti, ktoré napriek odstupu 170 rokov od ich vyslovenia majú platnosť aj v dnešných časoch.

 

                                                                                                                Igor K o v a č o v i č

                                                                                                                   predseda MO MS

 

N A     /N E / P O S L E D N E J      S T R A N E

 

BLAHOŽELÁME

 

2.7. Oliver GERNIC, 3.7. Ondrej CHMELKO, 4.7. Katarína HERDOVÁ, 5.7. Júlia BAČÍKOVÁ, Michal BUČKO, Jana HANDLOVSKÁ, 10.7. Ing. Oľga MAJLINGOVÁ, Doc. Ing. Milan MURGAŠ, CSc., 12.7.  Ing. Ľudovít MARKUS, CSc., 14.7.  Július LICHÝ, 15.7. Ing. Michal BUČKO, DrSc.,  Alojz ROSENBERGER, 17.7. Eva LEHOCKÁ, Danka MACHÁČKOVÁ, 18.7. Nela GERNICOVÁ, 20.7. Ing. Ladislav BOROŇ, Magda ČERVENÁKOVÁ, 22.7. Oľga HALGAŠOVÁ, 23.7. Jolana MIKOVÁ, Anton VAJDA, 25.7. Marta VALOVÁ, 26.7. Miroslav SABOL, Anna SRNKOVÁ, 28.7.  Ing. Viera KARTIKOVÁ.

  

Želáme Vám, matičiari – júloví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia

a spokojnosti!

 

PROGRAM NA JÚL

                

6.7.     17.00       VÝBOR MO MS

                           Siedme zasadnutie výboru MO MS s pripomenutím 135. výr. nar.

                           M.R.Štefánika  a15. výročia knižničného zákona

                           M: DMS, Dolná 52                                      O: Výbor MO MS                            

10. - 12.7.2012   FSP DETVA 2015

                            50. ročník festivalu tradičnej ľudovej kultúry

                             Triptych Poklony: Kultúrnemu dedičstvu, Legendám ľudovej hudby

                             a Slávnostiam v Detve s účinkovaním kolektívnych členov MO MS

                             M: Detva - amfiteáter                           O: Mesto Detva, KCAS, USŽZ

18.7.     18.00      ZVRCHOVANOSŤ SLOVENSKA

                           Stretnutie členov MO MS k 23. výročiu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti            

                           SR

                           M: Ihrisko Medzibrod                              O: OV SNS a MO MS

18. – 19.7.           OZVENY STAROSLOVIENČINY

                            21. ročník festivalu duchovnej a ľudovej piesne

                            M: Telgárt - Kráľová Hoľa                 O: Obec, MOMS, SOS, AIA Centrum

 19 .7.                  POZNAJ A OCHRAŇUJ

                            Vychádzka členov MO MS na 14. ročník Národný výstup na Sitno

                             pri 23. výročí prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR

                             M: Sitno                                             O: Turistická sekcia MO MS

25.7. o 11.00      REZBÁRSKY DEŇ

                           12. ročník tvorivých dielní ľudových rezbárov

                           M: Štiavnické Bane                             O: MO MS a OcÚ Š.Bane

9. -16. - 23. - 29. 7.  TVORIVÉ STRETNUTIA

                                 členov speváckych skupín Horehronci a Hronky

                                 M: DMS                                              O: MO MS

6. - 20.7    o 14.00  KLUB PALIČKOVANEJ ČIPK

                                tvorivé stretnutia členiek klubu

                                M: DMS, Dolná 52                             O: KPČ MOMS

 

UPOZORŇUJEME

 

všetkých členov MO MS nielen na zaplatenie členského príspevku na rok 2015, z ktorého pripravujeme veľa pre pravidelný matičný život v našom meste, ale upozorňujeme vás aj na konanie významných augustových podujatí:            

 

- 25. ročník festivalu mladých KOLIESKO v dňoch 31.7. – 2.8.2015 v KOKAVE NAD   

   RIMAVICOU                                          

- 12. ročník  festivalu  OČOVSKÁ FOLKLORNA HRUDA v dňoch  7. – 9.8.2015 v OČOVEJ                                                                      - 20. ročník  festivalu HONTIANSKA PARÁDA  v dňoch  21. – 23.8.2015 v HRUŠOVE

 

a UPOZORŇUJEME, že mesačník ZVON môžete získať pri osobnej návšteve každý pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 v našom matičnom dome a prečítať si ho môžete aj na webovej stránke: www.maticabb.webnode.sk

 

 

 

 

 

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31