ZVON február 2017

31.01.2017 21:29

                                                                                „Ja verím, že mňa život neoklame.

                                                                                 Čo sľuboval, iste splní, iste,

                                                                                 čo v túžbu nasial, v činy porozvije:                

                                                                                 nadšenia ducha vysoké a čisté.“

                                                                                                     Ľudmila Podjavorinská

 

MOHYLY V BYSTRICI

 

Milé matičiarky, vážení matičiari,

ctení Bystričania,

     myslím si, že všetci, ktorí žijeme v tomto našom nádhernom meste, ho taktiež milujeme. Sme jednoducho povedané a napísané patrioti bystriciensis. Máme radi Banská Bystricu takú, aká je. Tešíme sa z jej krás, sme smutní, ak niečo nefunguje tak, ako by malo a mohlo. Lebo však všetko závisí od ľudí. My, prostí občania nášho mesta, ktorým záleží na jeho osude, chodíme voliť našich poslancov a primátora, a očakávame, že táto naša mestská honorabilita nami zvolená sa bude správať zodpovedne, hospodárne, efektívne, ale, povedzme aj kultúrne. Pojem kultúrne správanie sa mestských poslancov a primátora má široké dimenzie. Určite medzi tieto patrí aj starostlivosť o mestské prostredie v širšom význame slova.

     Tak napríklad mestské fontány. Tieto v celom kultúrnom svete oázy kľudu, pokoja, radosti z vodného živlu uprostred mestského zastavaného priestoru. Je očividné, akej radosti Bystričanov, malých i veľkých, sa teší fontána na Námestí SNP. Ako magicky priťahuje ľudí počas celého leta. Terasy kaviarní okolo fontány sú vždy plné, lebo ona samotná nás priťahuje svojím tajomným fluidom vody, ktorá je jedným zo živlov tvoriacich základ ľudskej podstaty. Všimli ste si, priatelia, ako sa napríklad Mesto Banská Bystrica postavilo k existencii a fungovaniu mestských fontán po roku 1989? Ako demolačná čata. Bežný človek s hrôzou a nemým úžasom zisťoval, akí kultúrni barbari to sedeli v poslaneckých laviciach nášho mesta. Funkčná fontána pred Mestským úradom a bývalým OÚNZ, ktorá bola cez noc vysvietená v bielo-červených farbách nášho mesta. Čo s ňou bolo treba urobiť? No predsa dať ju zbúrať. Horribilis! Funkčná fontána pred polyfunkčným centrom Úsvit, taká originálna vo svojich tvaroch. Čo s ňou bolo treba urobiť? No predsa dať ju zbúrať. Horribilis! Jemná fontána tvaru orchidey pred polyfunkčným centrom ľudovo zvaným Papuča. Čo s ňou bolo treba urobiť? Klasická odpoveď. No predsa dať ju zbúrať. Horribilis! Ešteže sa našiel súkromný mecenáš, ktorý zachránil jadro tejto bývalej fontány – orchideu, ktoré dal previesť na svoje náklady pred budovu Allianz-Slovenskej poisťovne, kde dodnes smutne čaká na svoje pôvodné využitie. Dúfajme, že ju tam aspoň nikto neukradne. To je len pár príkladov. Čo si potom máme myslieť o kultúrnej úrovni mestských poslancov? Bez ich súhlasov by k týmto demoláciám nikdy nedošlo. Hotový zázrak, že prežila aspoň fontána pred bývalou Hungáriou. Pokiaľ by ste sa, priatelia, domnievali, že Mesto Banská Bystrica postavilo nejaké nové fontány, najmä na sídliskách ako sú Fončorda, Radvaň alebo Sásová, tak omyl. Nič také sa neudialo. Predstava, že dotváranie životného prostredia v meste v prospech jeho obyvateľov žijúcich v betónových zástavbách je imanentnou súčasťou práce jeho vedenia, je totálnym výstrelom vedľa. Takéto myslenie poslancov a mestský úrad celkom obchádza a zrejme sa úplne vymyká ich schopnostiam v pohľade na kultúrnosť v meste. Asi z nich nikto nechodí po európskych mestách. Alebo si nič nevšímajú. A preto nevedia, ako svet beží. Škoda nám všetkým, Bystričanom.

     Ďalší príklad kultúrnosti Mesta Banská Bystrica po roku 1989. Roky chodíme okolo cenného priestoru na Námestí slobody. Je tam podstavec, na ktorom do Nežnej revolúcie trónil súdruh Vladimír Iljič Lenin. Bola to čistá ideológia. Ale Leninova mohyla bola vybudovaná pompézne. A na mieste, ktoré je v Bystrici výrazne mestotvorné. Teda také, ktoré je neprehliadnuteľné, a ktoré pri správnom využití dodáva mestu kultúrny šmrnc a úroveň. Je signifikantné tomu, ako Mesto Banská Bystrica vníma využitie priestorov na kultúrne účely, že sa tu desaťročia nepostavil žiadny pamätník slovenskej osobnosti. Vlastne sa za tie desaťročia v meste nikde nepostavil žiadny pamätník nikomu. Akoby sme nemali hodné osobnosti! No, samozrejme, máme. Len slovenského ducha je málo. Slovenské vlastenectvo je pojem takmer neznámy. Lebo však byť vlastencom, to je div že nie niečo zločinné. Alebo spiatočnícke, či zaostalé, čo patrí len do 19. storočia. Toto nám však tlačia do hláv len tí naši mienkotvorci, ktorí pohŕdajú vlastným národom, alebo majú sami komplexy zo seba. Lebo stále vo svete platí, že byť vlastencom, ktorý je hrdý na svoj národ, na jeho predkov, ktorí vykonali dielo generácií, ktorí vytvorili dedičstvo zvané kultúrne, ktorí nám po stáročia tkali nitky tvoriace našu súčasnú spoločnosť, to je radosť a základ našej budúcnosti a národného prežitia. Buďme teda hrdí slovenskí vlastenci!

     A propos. Slovenský vlastenec. Po toľkých tu uvedených desaťročiach zívania prázdnotou na bystrické pomery monumentálneho podstavca na Námestí slobody sme sa dozvedeli, že to má byť inak. S podporou mesta sa tam má údajne postaviť socha uhorského kráľa Belu IV., za ktorého mesto získalo svoje prvé privilégiá. Proti tomuto zámeru protestujem! Socha kráľa Belu IV. nie je hodná tohto najcennejšieho mestského priestoru z hľadiska účelu veľkej mohyly. Najprv Lenin, teraz Belo IV. Čo je to za výmysel! Ešte by sa to mohlo doplniť nápadom postaviť tam sochu Edvardovi Benešovi, ktorý ako československý minister zahraničných vecí a od roku 1935 prezident do konca svojho života neuznával existenciu slovenského národa. Je zaujímavé, že poslancov, ktorým skrsol tento nápad s Belom IV., napríklad nenapadlo inštalovať na tomto mieste sochu M. R. Štefánika, ktorá bola kedysi umiestnená pod Urpínom. A prečo tam, na Námestí slobody, neumiestniť napríklad sochu Ľudovítovi Štúrovi. Najmä jemu a celej štúrovskej generácii vďačíme zato, že sme sa nepremenili len na folkloristickú súčasť Európy, akou sú Lužickí Srbi v Nemecku, ale sme sa vyprofilovali na moderný európsky národ. A pokiaľ máme siahnuť do dávnejšej slovenskej histórie, tak potom by mal byť ozdobou Námestia slobody knieža Pribina, ktorého kniežatstvo bolo jedným z dvoch základov ríše Veľká Morava. Alebo rozhodne solúnski bratia sv. Cyril a sv. Metod, ktorí nám nepriniesli len písmo a bohoslužobnú reč v staroslovenčine, ale položili základ vzniku ranofeudálneho národa so svojou vlastnou identitou. A sú spolupatrónmi celej Európy. To sú osobnosti, ktoré sú hodné takého dôstojného miesta, akým je Námestie slobody.

     A ešte jedna dôležitá a nezanedbateľná vec. Žijeme v demokratickej spoločnosti. Prečo poslanci Mesta Banská Bystrica nevyvolajú občiansku diskusiu o tom, aká mohyla, akej osobnosti má byť postavená na Námestí slobody? Veď ide o významný verejný priestor, ktorý patrí všetkým občanom mesta. Nie je to žiadna súkromná záležitosť. Ak si niekto organizuje súkromnú zbierku na sochu Belu IV., tak potom nech si ju inštaluje aj na súkromnom pozemku, a nie na významnom mestskom priestore. To si máme skutočne myslieť, že verejní činitelia takto zjavne pohŕdajú názorom svojich voličov, a že všetko sa robí poza ich chrbát? Kde zostala vec verejná?

     S úctou Váš                                                                                       JUDr. Pavol Boroň           

 

PRIPOMÍNAME  SI 

 

narodenie Mgr. Anity Murgašovej, rodenej Kovalčíkovej, vysokoškolskej pedagogičky, dlhoročnej vedúcej Centra UMB pre vzdelávanie Slovákov zo zahraničia a matičiarky cez jej životné krédo:Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Neprotiv sa zlu ešte väčším zlom. Nečiň inému, čo nechceš, aby činili tebe.

          Narodila sa 6. januára 1950 vo Výbornej (okres Kežmarok), pôvodne nemecko-slovenskej dedinke, ktorá sa nachádza konča Belianskych Tatier a Spišskej Magury, ako štvrté dieťa zo siedmich (3 chlapci a 4 dievčatá) rodičom Matejovi (*1914) a Anne (*1918) Kovalčíkovým. Otec bol pôvodom goral a mama Poľka, ktorá sa narodila vo Frankfurte nad Odrou v Nemecku. Keď mala dva týždne, otca zatkli ako člena protikomunistického hnutia orientovaného proti zakladaniu jednotných roľníckych družstiev na oboch stranách Tatier. Odsúdili ho na sedem rokov prác v Uránových baniach v Jáchymove, neskoršie v Leopoldove. Matka Anna sa dostala so štyrmi deťmi do veľmi ťažkého položenia ako manželka politického väzňa a naviac ešte cudzinka a zostala bez finančných prostriedkov. Vtedy jej pomohla otcova rodina. Od 25. februára 1952 sa dostala do bezdetnej rodiny otcovho brata Jozefa a Violy Faronových do Spišskej Belej. Strýko, Jozef Faron (1904-1989), ako zahraničný odbojár a priamy účastník SNP, síce zabezpečil svojmu bratovi Matejovi odpustenie dvoch rokov zo sedemročného trestu, ale odmietol Anitu vrátiť späť do rodiny k vlastným rodičom, a tak zostala v rodine strýka Jozefa do konca ich života.

             Anita Murgašová v rokoch 1956 – 1965 navštevovala ZDŠ v Spišskej Belej, v rokoch  1965 – 1968 humanitný odbor SVŠ v Kežmarku, v rokoch 1968 – 1973 Filozofickú fakultu  UK v Bratislave – odbor učiteľstvo slovenský jazyk a literatúra - srbochorvátsky jazyk a literatúra. V rokoch 1973 – 1974 učila na ZDŠ v Dolnom Smokovci – Pod lesom, 1974 – 1995 bola stredoškolská učiteľka najskôr na SEŠ v B. Bystrici, od roku 1990 na Obchodnej akadémii na Tajovského ul. v B. Bystrici.  V rokoch 1980 – 1989 bola externou odbornou asistentkou na  Katedre slovenského jazyka a literatúry, viedla odbornú prax študentov na PdF , neskoršie na FHV UMB, bola vedúcou predmetovej komisie slovenského jazyka a literatúry, vedúcou krúžku umeleckého slova a prispievala do odborného časopisu pre dolnozemské školy Slovenčinár vydávaného v Békešskej Čabe. V rokoch 1995 – 2013 bola prvou riaditeľkou MC UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pôsobila najskôr ako  odborná asistentka na Katedre slovenského jazyka a literatúry a v rokoch 2000 – 2004 ako odborná asistentka  - srbistka a chorvatistka na Katedre slovanských jazykov Filologickej fakulty UMB. Od roku 1995 úzko spolupracuje s MS ako vedúca sekcie MO MS a DMS  v Banskej Bystrici pre styk so slovenským zahraničím a je členkou Výboru MO MS. Je  autorkou Učebnice slovenčiny pre slovenské zahraničie vydanej Slovenským kultúrnym spolkom v Buenos Aires v Argentíne v roku 1999, autorkou myšlienky loga MC UMB, ktoré výtvarne a technicky spracovali Dr. Katarína Lucinkiewiczová a Peter Varga, autorkou akreditačných materiálov kurzov pre učiteľov všetkých stupňov materských, základných a stredných škôl v slovenskom zahraničí (2005 – 2010), autorkou študijných programov a metodík pre letné školy slovenského jazyka a kultúry, ľudových remesiel, ľudového tanca, výtvarníctva, ale aj škôl lyžovania a ozdravných táborov pre deti z Ukrajiny a Maďarska, iniciátorkou založenia Klubu študentov zahraničných Slovákov Lipa študujúcich na vysokých školách v SR (1996 - 2008).           

               V roku 1990 bol otec – Matej Kovalčík - rehabilitovaný v plnej miere in memoriam.  So všetkými súrodencami sa stretla za jedným stolom až po 50 rokoch v roku 2002 v Horných Hámroch u mladšej sestry Marienky. Do 19 rokov života jej bola najväčšou oporou babička (matka adoptívnej mamy) Anna Jusková (*1904). Bola úžasným empatickým, láskavým a ako med dobrým človekom. Bola rodáčkou zo zakarpatského Užhorodu. V roku 1945, keďže nechceli byť občanmi Stalinovho ZSSR, sa  presťahovali do Košíc, potom do Spišskej Belej. Na svoje rodisko však nikdy nezabudla. Rovnako aj jej sestra Mária, ktorá sa preťahovala s manželom až na západné hranice, do Ústi nad Labem. Obom v Užhorode zostal žiť jediný brat Michal, ktorý ich na Slovensku asi dvakrát navštívil. Ako dieťa Anita  Murgašová bola svedkom toho, aká dokáže byť silná láska súrodencov a láska k rodnej hrudi. Ich súrodenecké stretnutia jej zostali v mysli navždy. Z toho pramení jej empatia voči tým Slovákom, ktorých pre akúkoľvek príčinu osud zavial do rôznych kútov sveta. A nielen Slovákov, po mame aj Poliakov, po otcovi Goralov. Celý život sa Anita Murgašová musela prebíjať. Mala na sebe nezmazateľný antikomunistický biľag vtedajšej doby. To všetko ju posilňovalo a posúvalo vpred. Bez nenávisti, bez zloby. Práve naopak. Mala totiž v sebe  pocit, že musí životu veľa vracať, lebo jej dal veľa prekážok, ale  najmä i veľa vnútornej sily, aby ich prekonávala. Svedčí to o pevnom charaktere a vnútornej sile Anity Murgašovej, ktorá sa v súčasnosti stará o približovanie života a diela významných tajovských rodákov Jozefa Murgaša a Jozefa Gregora Tajovského sústredených v pamätných izbách v Tajove.  

             Anita Murgašová má dve dcéry. Mgr. Anitu Račákovú, PhD., ktorá po ukončení doktorandského štúdia  na Slávistickom ústave SAV pracuje dnes  na Katedre  slovanských jazykov Filologickej fakulty UMB a Ing. Slávku Račákovú, ktorá vyštudovala  envirometalistiku a ekológiu - odbor krajinné inžinierstvo a po ukončení doktorandského štúdia pracuje ako referentka pre vedu a výskum na Fakulte prírodných vied UMB. Anite Murgašovej za jej aktívnu prácu sa dostalo viacero ocenení: Strieborná medaila MS k 10.  výročiu založenia MC UMB (2003), Zlatá medaila MS k 15. výročiu založenia MC UMB (2008), Medaila MS k 200. výročiu príchodu Slovákov do Nadlaku (2003), výročná cena rektorky UMB Agito pro minorica slovaca (2008), Strieborná medaila  UMB za dlhoročný prínos pre rozvoj medzinárodných vzťahov a spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí (2010), Cena Samuela Tešedíka za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí (2012) a mnohé  pamätné a ďakovné listy. Matičiari  z Banskej Bystrice a určite aj všetci absolventi štúdia na UMB  zo slovenského zahraničia spoločne pani Mgr. Anite Murgašovej úprimne a srdečne k jej narodeninám blahoželajú, prajú jej ešte veľa aktívnych rokov a tešia sa na každoročné stretnutia.

 

Z HISTÓRIE NÁŠHO MESTA   

 

KREMNIČKA                                                                                                                                                                         

Prvá písomná zmienka o obci, ktorá patrila pod Zvolenské panstvo, je z roku 1291 (Keremchay), neskoršie pomenovania: 1295 Keremnicze, Kremnicze, 1420 Kremnichke, 1506  Cremniczke, 1770 Kormoske , 1786 Kremnička, 1888 Keremcse, 1920 Kremnička. Chotár obce sa spomína v rokoch 1291 – 1295 počas určovania hraníc Radvane, Badína a Rakytoviec. V roku 1420 majetky v obci nadobudli Barlovci zo Sásovej a ako symbol obce   sa v roku 1655 spomína mohutný dub označený tromi vysekanými krížmi. Najstaršími rodmi boli Knopkovci a Ondrejkovci. V závere 15. storočia nastalo stálejšie osídľovanie, ktoré súviselo s rozvojom ťažby dreva, uhliarstvom a hrnčiarstvom (Koreňovci) a pasením dobytka. V roku 1542 sa spomína rodina Bakalárovcov ako vlastníkov mlyna a Kremnička prevzala do svojho erbu znak - srdce s tromi pšeničnými klasmi. Jeho prvé známe použitie je na pečatidle z roku 1736. Obec koncom 16. storočia vypálili počas tzv. pätnásťročnej vojny Turci. V 17. storočí  obyvatelia zásobovali cisárske i povstalecké vojská Š.Bočkaya a G.Bethlena. V roku  1771 bol v Kremničke zavedený Urbár, ktorý bol akýmsi vnútorným poriadkom obce o právach a povinnostiach poddaných, želiarov, zemepánov i richtárov. V roku 1828 bola v obci založená evanjelická škola. V 18. storočí obec vlastnila rodina Rakovských, potom  Strakonických, Homolovcov, Šimkovcov a Radvanských. Pri sčítaní ľudí, domov a hospodárskych zvierat v roku 1869 bolo v obci 50 domov, 71 rodín s 365 obyvateľmi.  V obci pôsobili mlynárski, čižmárski, kováčski, debnárski a zámočnícki majstri, kočiši, cestári, krčmári, pastieri a ako tzv. malá obec bola Kremnička v roku 1871 spravovaná  Radvaňou a patrila do Zvolenskej župy. Počas obdobia tzv. Aponyiho zákonov, ktoré  pomaďarčovali slovenské obyvateľstvo v Uhorsku, v Kremničke Ján Ostrolúcjy, Mária Šimkovičová a Mária Rástocká vyučovali po slovensky. Z histórie sú známi richtári Ján Mlynárik, Pavol Kubiš, Andrej Kvasna a Ondrej Hlavatý. Na začiatku 20. storočia boli v obci 3 krčmy (Na Dolevku, Na vŕšku, Kurajová). V roku 1917 učiteľka Mária Rástocká nacvičila   divadelnú hru Ženský zákon v slovenčine. V roku 1921 vznikol Slovenský vzdelávací krúžok, v roku 1926 začala pôsobiť cimbalová muzika Snopkovcov, hasičský spolok, futbalový klub  a konali sa tanečné večierky a majálesy. V roku 1940 vznikol Zväz evanjelickej mládeže, ktorý v roku 1941 na divadelných pretekoch MS v Martine získal 2. miesto. V rokoch 1941 – 1944 vzdelávanie v obci zabezpečovala evanjelická ľudová škola, ktorá po zániku bola obnovená až 19.2.1945 a neskoršie plnila funkciu jednotriednej národnej školy, ktorej riaditeľom bol Vladimír Weber. V roku 1960 bola škola premenovaná na ZDŠ s 1. – 5. ročníkom. Počas záveru II. svetovej vojny v dňoch 5.11.1944 - 11.2.1945 nacisti  z Einsatzkommanda 14 s veliteľom, Kurtom Deffnerom, príslušníkmi SIPA a Gestapa s pomocou domácich prisluhovačov z 5. roty POHG pod velením Jozefa Nemsilu v Kremničke popravili 747 ľudí, z toho 211 žien a 58 detí. V masovom hrobne, ktorého exhumácia bola vykonaná na jar 1945, bola aj historička Alžbeta Göllnerová Gwerková,  lekárka Alžbeta Ferencová, a prof. Chariva Reiková. Na mieste masového hrobu bol podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča z roku 1947 vybudovaný  Pamätník obetiam fašizmu  o rozmeroch 27,70 x 24 m s výškou 1,40 m, ktorý bol 26.6.1963 vyhlásený za NKP. V roku  1995 bol na pamätnom mieste odhalený pamätník Menora popraveným židom s hebrejským  nápisom Pamätaj. V roku 1944 začal v obci pôsobil Revolučný národný výbor. V roku 1945 vznikol fond na výstavbu kultúrneho domu, v roku 1951 bola otvorená sála. V roku 1949 vznikla v obci Strojnotraktorová stanica a v roku 1952 bolo založené JRD III. typu. V roku 1954 bola zavedená pravidelná autobusová linka, aktivizovali sa spoločenské organizácie  ČSM, ČSSP, ČSČK, SZŽ, Živena, ZPB, Urbárska spoločnosť, Ochotnícke divadlo, zriadené bolo ČSAD a trolejbusové depo. Pri Kremničke pôsobí  Spojená škola, ktorá vznikla  z bývalej SOŠ stavebnej, na pôde ktorej sa organizujú novoročné  šachové turnaje o Pohár MO MS. V obci sa obyvatelia venovali vareniu slivkového lekváru, vareniu mydla, konali sa domáce zabíjačky, priadky, páračky, tkanie na krosnách, pranie na potoku, pasenie husí a zábavy na Veľkú noc, na Jána, na Annu, Štefana a obyvatelia dodržiavali rodinné i kalendárne zvyky a obyčaje. V Kremničke je krematórium s urnovým hájom, kryokomora, funguje futbalový a turistický oddiel i známy hostinec u Vinca. V strede obce je námestie so zvonicou a zaujímavosťou je pomenovanie ulíc - Brezová, Borievková, Čerešňová,  Drienková, Jabloňová, Plánková, Šípková, Trnková. Z osobností Kremničky treba spomenúť   maratónca Eduarda Fṏldváryho, futbalistov Pavla Knapku a reprezentanta ČSSR Milana Smädu, dnes poslanca mesta, mladého herca Pavla Polačeka známeho z filmu Pieseň o sivom holubovi (1961) a spisovateľa Pavla Malachovského. V roku 2014 bola vydaná monografia „Kremnička – miesto života a pamäti“, ktorej autormi sú PhDr. Marcel Pecník a Mgr. Vladimíra  Luptáková.                                                

                                                                                         (Wikipédia a monografia Kremničky)

 

Z ČINNOSTI         

                                                                                                                                                                              

OSLAVA BYTIA, RADOSTI ŽITIA                                                                                                                                              

V dňoch 8. – 10.12.2016 v KD v Slovenskej Ľupči sa predstavil po privítaní slovami:    „Prijmite kyticu, čo sme pre vás všetci naši milí, my s láskou spoločne uvili“ v slávnostnom programe DFS Dratvárik pri svojom 30. ročnom jubileu. Prvé predstavenie deti venovali svojim súčasníkom, deťom z ľupčianskej školy, druhé patrilo pozvaným hosťom a dospelým  a tretie zas všetkým bývalým i súčasným členom. Samozrejme, že pri každom vystúpení nechýbali rodičia všetkých súčasných Dratvárikov. V programe, ktorý trval čosi nad dve hodiny, sa predstavili všetky vekové kategórie súboru. Začínali najmenší piesňou v podaní   Emy Solárikovej a Gabiky Gondovej Hajože mi, hajo, potom detskými hrami z Telgártu  Husiarky a Zlatá brána, potom prišli na rad strední s tancami z Oravy V zubereckej kuzni  a tancami z Terchovej Keď je  práca porobená, do ktorého sa zapojili už aj najstarší a tí pokračovali v tancoch Keď ma zavojačka brali, Ej Dvorianky to valal, A na hure čarničky, Šarvanci spod Poľany, Nad Očovou vyšla hviezda, Detvani, Na medveďa, Do šoru, Hora, hora dve doliny, Pod oblôčkom murovaná studňa. Strední sa predstavili ešte v tanečnej hre z Podpoľania Klnka a program dotvárali skladby ľudovej hudby Anička, dušička, Terchová, Terchová, Bývalo mi dobre a spevácke čísla Šesť mieškov orieškov zaspievala Hanka Danišová, A my diouky Lívia a Táňa Solárikové, Ach mamičko moja Justínka Debnáriková a   fujarové nôty zahral Karolko Lehocký. Program moderoval Martin Kopor a jeho texty dotvárali deti Jakub, Aďa, Ema, Lujza, Stanka a Adam, choreografie vytvorili Milka  Debnáriková, Samko Debnárik a Matúš Ivan, ktorý bol aj dramaturgom a režisérom celého jubilejného programu, ľudovú hudbu viedla Zuzka Kučeráková Michalcová a vedúcim súboru od jeho vzniku je Ing. Juraj Dávid.

 

VIANOČNÉ STRETNUTIA                                                                                                                                                                     

Z podnetu kolektívnych členov Matice slovenskej - FS  Partizán, speváckych skupín Hronky a Horehronci a DFS Dratvárik sa uskutočnili tri samostatné koncerty vianočných piesní, kolied, hier a vinšov, ktorým predchádzala dôkladná dramaturgická a interpretačná príprava  s prihliadnutím na to, na akom mieste a komu budú koncerty venované, či pre členov MO MS, alebo pre obyvateľov a návštevníkov vianočných trhov v meste  Banská Bystrica, či pre  rodičov a veriacich rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi v kostoloch v obci Slovenská Ľupča.

     V matičnom dome 12.12.2016 sa popoludní stretlo vyše 50 matičných členov, ktorí v úvode spoločne zaželali dobrého zdravia a šťastia jubilantke Mgr. Sylvii Havelkovej a popriali jej ešte veľa rokov v matičnej práci. Potom sa predstavili žiaci a učitelia súkromnej ZUŠ Róberta Tatára - gitarové duo Martina Oravcová a Martin Laurinc so skladbami  Španielska romanca a Moderato, klaviristka Nela Podhorská so Schubertovým valčíkom H mol a saxafónista Dárius Šebeň so skladbou Charlesa Dancla Romanca, pod vedením svojich pedagógov  Žofie Sochorovej, Viliama Kozáka a Rastislava Miklošíka. V druhej časti koncertu sviatočnú predvianočnú náladu navodili postupne Vladko Homola so svojou fujarkou a zaujímavými pastierskymi koledami, spevácke skupiny Horehronci a Hronky   s piesňami, koledami a vinšovaním, potom spoločne zazneli piesne Narodil sa Kristus Pán a Tichá noc, svätá noc. Záver stretnutia patril koledám členiek MO MS, sestrám Martinke a Evke Kovačovičovým a najmladším matičným členom Oliverkovi a Nelke Gernicovcom, ktorí všetkým prítomným k vianočným sviatkom zo srdca zavinšovali.                                                                              

                 Druhé stretnutie pod názvom „Pokoj ľuďom dobrej vôle“ dňa 16.12.2016 na  banskobystrickom námestí  otvorili koledami a vinšovaním speváčky Hronky a sestry Kovačovičové spolu s primátorom mesta Jánom Noskom. Potom sa v prvej časti samostatným vianočným programom predstavili deti z jubilujúceho DFS Dratvárik. V ich podaní zneli piesne Tichá noc bola, Dieťa krásne narodené, Šťastie, zdravie pokoj svätý, Povedzte nám  pastuškové, Koleda, koledička, Radujte sa valasi a celý rad vinšovaní. V druhej časti sa návštevníkom predstavili členovia FS Partizán piesňami Nesiem vám noviny, Poďte chlapci k nám, Dajteže nám, dajte, Čas radosti, Do hory, do lesa valasi, Pásli ovce valasi, Peťo Kmeť,  Samko Debnárik, Rado Majer, Janko Baláž a Katka Gavalcová odohrali klasickú betlehemskú  hru s koledami a „oferou Ježiškovi“. Záver programu patril najkrajšej piesni Vianoc Tichá noc, ktorú spievali všetci na bystrickom námestí a vinšovaniu najmladších Nelke Gondovej, Kristínke Pavlíkovej a Betke Rejdovianovej so záverečnými slovami „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“.  

                Tretie stretnutie dňa 25.12.2016 pomenované „Daj Boh šťastia tejto chvíli“ sa uskutočnilo dvakrát za sebou v Slovenskej Ľupči  v duchu vinšovania „Na tieto vianočné sviatky, nech sa každý veselí, a preto sa aj my radujeme a veľa lásky vám vinšujeme“.  Najskôr v rímskokatolíckom kostole, kde  prítomných privítal pán dekan Mgr. Peter Ivanič a potom zaznela širšia repríza vianočných piesní a vinšov v podaní detí z Dratvárika, vrátane textov betlehemskej a trojkráľovej hry. Druhú časť programu vytvorili členovia FS Partizán s koledami a betlehemom. Spoločný záver, rovnako ako na námestí v Banskej Bystrici,  vytvorili obidva súbory spoločne s piesňou Tichá noc, svätá noc a záverečným vinšovaním zdravia, šťastia a Božieho požehnania. V evanjelickom kostole, naplnenom veriacimi, účinkujúci svoj program zopakovali a režijne dotvorili cez  myšlienku „Nesieme vám novinu  plnú lásky a prajeme veľa šťastia a zdravia“. Po záverečnej spoločnej piesni a vinšovaní za všetkých prítomných účinkujúcim poďakoval zborový farár Mgr. Ján Jakuš a s dojatím nad uvedeným programom poprial milostiplné vianočné sviatky.

 

OPEN B. BYSTRICA                                                                                                                                                                        

Dňa 8.1.2017 sa v priestoroch Spojenej školy v Kremničke uskutočnil pri príležitosti 24. výročia vzniku SR 21. ročník novoročného šachového turnaja, ktorý spoločne pripravili ŠK Junior CVČ, ŠK MO MS, Mesto Banská Bystrica a CVČ Havranské. Turnaja sa zúčastnilo 106 šachistov zo Slovenska. Turnaj sa hral švajčiarskym systémom na 9 kôl podľa pravidiel  FIDE rapid. Otvorenia turnaja sa zúčastnili a k účastníkom sa prihovorili a poblahoželali k novému roku štátna tajomníčka MŠ SR Mgr. Oľga Nachmanová, PhD., primátor Banskej Bystrice MUDr. Ján Nosko, predseda MO MS Igor Kovačovič a riaditeľ SŠ Ing. Milan Ponický. Na otvorení boli ďalej prítomní poslankyňa NR SR JUDr. Jana Laššáková, ktorá je v tomto roku hlavným garantom šachového turnaja a poslanec BBSK a mesta B. Bystrica  Ladislav Topoľský, ktorí spolu so zástupkyňou CVČ Havranské Mgr. Katarínou Ličkovou na záver  turnaja odovzdali ocenenia a poďakovali všetkým za aktívnu účasť. V kategóriách žiakov do 8 rokov to boli Valéria Kocúrová zo Zakamenného a Lukáš Strapec zo ZŠ Ďumbierska. V Kategórii do 11 rokov si prvenstvá odniesli Simona Bochničková z Bratislavy a Adam Šustek zo Zakamenného. V Kategóriách do 14 rokov sa stali víťazmi Martina Krahulcová z Prievidze a Šimon Zelník z ŠK Veža B. Bystrica. V kategóriách do 18 rokov si prvenstvo odniesli Lucia Kapičáková z Fiľakova a Richard Turčan z ŠK Veža B. Bystrica. V kategórii seniorov sa víťazom stal Jozef Budínsky z Novej Bane a v kategórii žien  Andrea Bochničková z Modry. Víťazom hlavnej kategórie a nositeľom Pohára MO MS sa stal Miroslav Roháček z Bratislavy, druhé miesto obsadil  Márton Urhegyi z Čeboviec, a tretie   Zeljko Banduka  z Liptovskej Štiavnice.  Turnaj mal vysokú športovú úroveň s účasťou  nádejných talentov tejto kráľovskej hry a vynikajúca bola aj spoločenská stránka, ktorú  vysoko oceňovali všetci účastníci turnaja. Poďakovanie za zorganizovanie turnaja s výbornou  konkurenciou mladých šachistov patrí  hlavnému rozhodcovi a organizátorovi turnaja Ing. Zdenkovi Gregorovi i všetkým spoluorganizátorom a sponzorom. (Pavol Spišiak)

 

N A  /N E /   P O S L E D N E J   S T R A N E ...

 

 BLAHOŽELÁME

 

1.2. Bruno KORYTKO, ml. 2.2.  Blažena SADLOŇOVÁ, 7.2. Vincent ADAMČÍK,  8.2. Jozef KARVAŠ, 12.2. JUDr. Pavol BOROŇ, Jana JÓBOVÁ, 14.2. Ing. Jozef HAVRAN, Ing. Aurel HRUŠOVSKÝ, 15.2. Ing. Antónia JAKUBOVÁ, 21.2. Ján ZACHAR, 22.2. Vladimír KYSEĽ, 23.2. Daniel KARTIK, Pavol SPIŠIAK.

 

Želáme Vám, matičiari – februároví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia

a spokojnosti!

 

PROGRAM NA FEBRUÁR

 

4.2.  19.00           CELOOBECNÔ ZHROMAŽDENIA LIPTOVSKÔ     

                             Kultúrno-spoločenské stretnutie obce rodákov z Liptova

                              M: Dom misijného hnutia                   O: Obec rodákov z Liptova

 

6.2. 17.00             VÝBOR MO MS

                             Druhé riadne zasadnutie v roku 2017

                             M: DMS, Dolná 52                                  O: Výbor MO MS

 

12.2.  15.00          DETSKÝ FAŠIANGOVÝ KARNEVAL

                             M: Robotnícky dom                               O: Mesto BB

 

13.2.  15.30        OSOBNOSTI A UDALOSTI 

                           Stretnutie členov MS k 125. výročiu úmrtia Michala M.Bakulínyho

                            a k 105. výročiu smrti Františka Švantnera     

                           M: DMS, Dolná 52                                   O: Literárna sekcia MO MS

 

14.2. 18.30          OROL TATRANSKÝ

                            Divadelná inscenácia zo života Ľ. Štúra

                            M: DJGT  Zvolen                                     O: OP MS Zvolen

                            Vstupné pre členov MS  3,60 €,                                                                                         

                            rezervácie  ondrik.baranec@gmail.com  0917 107398

 

24.-26.2.            GAJDOŠSKÉ FAŠIANGY 

                          30. ročník gajdošského  festivalu

                          M: M. a V. Lehota, Jedľove Kostoľany  O: Cech slovenských gajdošov a OÚ

 

24. – 26.2.         UŽ SA FAŠANG KRÁTI

                          22. ročník prezentácie fašiangových zvykov Slovenska

                          M: Čierny Balog                                                    O:  OÚ, FS Kýčera, MOMS

 

25.2.                   POZNAJ A OCHRAŇUJ

                           Poznávací výlet členov MO MS a klubu Lipa k ľudovým rezbárom spojený

                           s účasťou na fašiangovej slávnosti v Heľpe

                           M: Heľpa, Pohorelá                    O: Turistická sekcia MO MS a Klub Lipa

 

                           27.2. – 3.3.         JARNÉ PRÁZDNINY ŠKÔL BBK

                                           

6. – 13. – 20.  a  27.2.  o 14.00      KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                     Tvorivé stretnutia členiek klubu 

                                     M:  DMS, Dolná 52                          O : KPČ MO MS

 

6. - 13. - 20.  a 27. 2. o 14.00   KLUB SENIOROV LIPA

                                              Kultúrno-spoločenské stretnutia členov klubu

                                              M: DMS, Dolná 52                   O: Klub Lipa MO MS

 

2. – 9. - 16. a 23.2. od 15.30 – do 20.00    TVORIVÉ STRETNUTIA

                                              členov speváckych skupín Hronky, Horehronci

                                               M: DMS, Dolná 52                   O: Národopisný klub MOMS

 

 

UPOZORŇUJEME VŠETKÝCH ČLENOV MO MS V BANSKEJ BYSTRICI                                                                                                                                                                                                       

·         NA ZAPLATENIE  ČLENSKÉHO PRÍSPEVKU  za roky  2015 – 2016

·         VŠETKY  ORGANIZÁCIE A INŠTITÚCIE  I  VŠETKÝCH  SPOLUPRACOVNÍKOV NA ZMENU MAILOVEJ ADRESY MO MS:

                    nová mailová adresa je momaticabb@gmail.com

·         NA KONANIE  VALNÉHO ZHROMAŽDENIA  MO MS,

                  ktoré sa uskutoční dňa  30. m á j a 2017 o 16.00 hod. v priestoroch

                  Pamätníka SNP

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31