ZVON Február 2016

01.02.2016 18:34

                                                                                         Kto chce hýbať svetom,

                                                                                        nech najskôr pohne sám sebou.

                                                                                         

                                                                                                                                                                                                                                                          

  TREBA VERIŤ SĽUBOM?

 

                 Narýchlo a bez uváženia vypovedané prísľuby pre čas nadchádzajúci už od minulého roka nám dávajú rôzni politici z parlamentných i neparlamentných strán. Množstvo sľubov pre lepší život ľudí na našom Slovensku sa objavuje pred každými voľbami. Mali by sme si ich veľmi pozorne všímať a po toľkých rokoch už by sme mali všetci vedieť, čo z týchto sľubov je reálne a kto „berie do svojich úst sľuby pre sľuby“, ktoré nikdy neboli a nikdy ani nebudú pre ľudí. Čím ťažšie boli časy pre slovenský národ, tým väčšmi nám sľubovali „aj modré z neba“. Týmto sľubom predkovia nie veľmi verili, vedeli ich posúdiť a preto pevne stáli na slovenskej pôde, nezriekali sa svojich práv a povinností, nezrádzali svoju podstatu, viedli svoje pokolenia k poctivej robote, čistili svoje svedomie a vytvárali hodnoty pre budúci čas.  

                       Preto by sme aj v tomto čase mali byť odhodlaní chrániť naše národné bytie a tým aj náš život. Neverme populárnym rečiam a planým sľubom, ale prichyťme sa do roboty a buďme pre to naše budúce žitie nekompromisní. Nenechajme sa nachytať na krásne  reči o rovnosti pre každého, ale zachovajme si svoju podstatu s čistými rukami a čistým svedomím. K tomu, aby tak bolo, je potrebné silné národné povedomie, z ktorého vyvierajú vyššie princípy zmyslu života a k tomu musíme poznať nielen dejinné udalosti, ale aj tradície svojho národa.

                       Druhý mesiac matičného Roka Svetozára Hurbana Vajanského napĺňajme cez  podujatia vzácnymi myšlienkami vyslovenými v čase žitia osobnosťami nášho národa, ktoré  nesľubovali, ale konali a učili našich predkov vzdelanosti i družnosti, viedli ich k spolu súciteniu a ochote pomáhať i zveľaďovať v nich oduševnenie za národný život. Prežívame  mimoriadne časy a preto sa musíme správať mimoriadne v každej chvíli a zo všetkých síl. Chystáme sa na nejaký čas viesť európsky život a preto sa na to dobre pripravme. Máme za sebou dvadsaťtri rokov národného i štátneho života, počas ktorých sme tvrdou a vytrvalou prácou urobili veľa dobrého. Veľa však bolo v tom živote neľahkého, veľa bolo ľahostajnosti, veľa  pochybení, veľa nekultúrnosti, nedisciplinovanosti i neporiadku. Veľa bolo medzi nami zloby, veľa zlomyseľnosti, veľa zbytočných prázdnych slov i skupinových záujmov a menej  záujmov pre národ a našu vlasť. Často nás to v živote prekvapilo tak, že sme nevedeli na tieto  škodlivé veci včas zareagovať a byť prísnejší v konaní na seba v prítomnom čase žitia. Ak máme pokračovať na našej ceste života v tomto „volebnom roku“ a najmä po ňom, musíme mať v sebe viac disciplíny, viac vyjasnenosti vo svojich cieľoch, ale aj viac pokory a viery vo všetko, čo chceme ďalej v našom živote. Mali by sme v ňom menej sľubovať, ale o to viac  pre život ľudí konať. Zamyslime sa všetci nad každým jedným sľubom, ktorý nám predkladajú cudzí, ale hlavne nad tým, čo nám sľubujú tí „naši“, aby sme opäť neostali prekvapení.

                  Členovia Matice slovenskej, našej národnej ustanovizne, ako vždy predtým, tak aj dnes si pokladajú za povinnosť hovoriť otvorene a verejne aj o svojom pôsobení a ponechávajú na posúdenie verejnosti, či sme v Matici pracovali i hospodárili primeraným spôsobom. Či sľuby dané na ostatných matičných zhromaždeniach boli pravdivé a či sa ich  aspoň z časti podarilo naplniť. Na to, s čím sme neboli spokojní, upozorňujme a žiadajme  nápravu, lebo aj keď sa toho dosť nepodarilo,  nedajme sa vyprovokovať k tomu, aby sme  rúcali to, čo malo pevné základy. Hľadajme si našu životnú cestu v duchu mnohých vzácnych odkazov výnimočného človeka Jozefa Cígera Hronského, ktorého nedožité 120. narodeniny si budeme v závere mesiaca  s úctou pripomínať. Jeho život tu doma na Slovensku i bez  domova v cudzine, kde sa neraz ocitol „na krížnych cestách“,  bol životom autora myšlienok slovenského ducha, ale aj organizátora, hospodára a správcu matičnej podstaty. Jozef Cíger Hronský bol človekom skromným, citlivým a citovým s mimoriadnym zmyslom pre slovenský národný celok, človek, ktorý nazýval všetko pravým menom a všetko kládol na príslušné miesto aj s takýmito slovami: „Ak nebudem môcť v ničom pomôcť, budem sa aspoň tešiť a kým budú roky stačiť, budem za to horliť, aby sme si v prvom rade plnili naše úlohy kultúrne a aby si pri kormidle nikto nemohol myslieť, že možno zaveslovať do starých mútnych a smutných vôd.“ Chráňme si s úctou k jeho myšlienkam pre každý deň národného bytia svoje meno i svoju podstatu. Nech nás nikto neženie do mútnych vôd, keď vieme, že naša voda bola a je čistá.  Matica slovenská je tou čistou vodou, čo spája, lebo ona vždy do slovenského života prinášala svetlo, čo aj akokoľvek bolo pridusené, svietilo. Čistota vody a svetla matičných myšlienok k nám prišla začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa po rokoch obnovila podstata Matice slovenskej, jej členstvo. Členovia  Matice slovenskej pri svojom obnovovaní na slovenských dedinách a v mestách pracovali poctivo a do každého verejného podujatia vnášali podstatnú mieru kultúrnosti a vzdelanosti. Pripomínali ostatným ľuďom mnohé, po roky zamlčiavané veci, obnovovali zatracované, ochraňovali národné a kresťanské tradície hlavne preto, lebo verili matičným myšlienkam bez zbytku. Takto konajú aj dnes a určite tak budú matičiari na Slovensku pracovať za každých okolností aj v tomto zložitom čase žitia. Určite si nedajú rozbiť, aj napriek rôznym vlastným  pochybeniam, poslanie prijaté pri vzniku našej národnej ustanovizne, ktoré bolo vyprofilované rokmi pre život slovenského národa, žijúceho stáročia v strede Európy, lebo:  „Nič neudrží národ tak ako vysoká kultúra. Nič tak nepreslávi národ ako kultúra. Nič tak nepozdvihne národ duchovne ako kultúra. Nič tak neposilňuje národ v ťažkých dobách ako kultúra. Nič neostane po národe okrem kultúry, ktorú vytvoril.“                                                                                

                         Pohnime sa preto najskôr sami, aby sme mohli hýbať slovenským životom  i svetom, v ktorom sa nachádzame, v ktorom mienime žiť aj naďalej a ktorému sme počas  vekov priniesli zo seba to najlepšie, čo máme. Pohnime sa a nepodľahnime sľubom, ktoré pre  náš život nič dobré neprinášajú, ale vytvárajme svojím poctivým konaním hodnoty pre náš  život aj v duchu takéhoto odkazu Jozefa Cígera Hronského pre náš budúci čas žitia: „Tvorba je všetko to, čo v nás žilo, alebo žije, čo si predpokladáme, plánujeme, teda ten večný duševný pohyb, čo sme zdedili a ho odovzdávame budúcim pokoleniam: tvorba je náš život, život ľudstva, nuž ani nemôže byť inakšia ako taká, ako sme  my, aké sú naše snahy, naše sklony, naše túžby, aká  je naša vyspelosť a naša pohotovosť.“ Držme sa týchto slov najmä v tomto čase a dajme svoje hlasy tým, ktorí si to zaslúžia a ktorí nám nebudú klamať do očú, že sa máme lepšie ako predtým. Takéto tvrdenia nie sú pravdivé a ak majú byť pravdivými, musia nám priniesť lepší život.                                                                                                                                             

                                                                                                               Igor   K o v a č o v i č

      

PRIPOMÍNAME  SI

* Ani perly nebývajú veľké. Neporážajú veľkosťou, ale vnútornou hodnotou.                                                       

                                                                                                                

70. výročie narodenia Michala HRUŠKU, dlhoročného kultúrneho matičnéhopracovníka.                                                                                                                          

Michal Hruška sa narodil 7.2.1946 v kresťanskej rodine v obci Nový Klenovec na Podkarpatskej Rusi (Ukrajina) rodičom Michalovi Hruškovi a matke Zuzane, rodenej Kilíkovej. Celá rodina sa po skončení druhej svetovej vojny v roku 1947 presťahovala na Slovensko. Povojnová politická situácia umožnila Novoklenovčanom po 120 rokoch, prežitých v inonárodnom prostredí, aby sa vrátili do vlasti svojich predkov na Slovensko. Rodina s dvoma synmi sa usadila v obci Kráľ v blízkosti mesta Tornaľa, kde sa im neskôr   narodili ďalší traja synovia. Rodičia boli súkromne hospodáriaci roľníci a neskôr prešli pracovať do JRD. Michal Hruška absolvoval Základnú školu v Králi a v Rimavskej Seči,  potom vyštudoval Strednú priemyselnú školu hutnícku v Tisovci s maturitou v roku 1965. Po   skončení školy začal pracovať v Podpolianskych strojárňach v Detve na oddelení technickej prípravy výroby. V rokoch 1965 – 1967 absolvoval základnú vojenskú službu v Martine a po jej skončení pokračoval v zamestnaní v PPOS Detva ako konštruktér až do roku 1990. V rokoch 1990 – 1993 pokračoval ako konštruktér v Závodoch ťažkého strojárstva v Rimavskej Sobote a po likvidácii podniku pracoval naďalej ako konštruktér, najskôr na   STS, š.p. a potom vo firme STANEX, s.r.o. v Rimavskej Sobote. V roku 1990 založil v Králi Miestny odbor Matice slovenskej a vo funkcii predsedu tohto mimoriadne aktívneho matičného odboru je po dnešný čas. Jeho aktivita v matičnej práci bola postupne napĺňaná členstvom a neskoršie predsedníctvom v okresnej rade MS Gemera - Malohontu. Túto funkciu Michal Hruška vykonával až do roku 2015. V roku 1998 sa stal riaditeľom Domu Matice slovenskej, bol zvolený za člena Krajskej rady MS Banskobystrického kraja i za člena   výboru Matice slovenskej. Na poste riaditeľa domu MS zotrval až do odchodu na dôchodok v roku 2008. Podieľal sa na výnimočných matičných projektoch: Zlaté pero Sama Vozára,  Návraty do vlasti t.j. stretnutia Novoklenovčanov, budovanie aleje národovcov Gemera Malohontu, Deň zvrchovanosti v Zacharovciach , Králi a Rimavskej Sobote, programy  tzv. presídlencov Návraty na festivaloch v Detve, Fiľakove a Očovej, valné zhromaždenie MS v roku 1995 v Rimavskej Sobote, festival Rontouka v Klenovci, Matičné dni v Bottove, Ožďanoch, oslavy národovcov M.Hrebendu, J.Francisciho, J.Škultétyho, Rok na Gemeri v Slavošovciach, Matičné plesy v Rimavskej Sobote, tradičné akcie  - Trojkráľové stretnutia,   Fašiangy, Vítaj, nová jar, Veľká noc, Vianoce, Mikuláš, prezentácia činnosti v týždenníku Gemerské zvesti, mimoriadne aktivizoval členskú základňu v celom regióne, vytvoril trvalú expozícii a stálu matičnú knižnicu v dome MS. Skúsenosti, ktoré získal v dobrovoľnej    záujmovej činnosti v oblasti ochotníckeho divadla a tradičnej ľudovej kultúry, so zmyslom pre koordinačnú a riadiacu činnosť odovzdával vo všetkých matičných odboroch v oblasti  svojho pôsobenia. Ako veriaci evanjelik nebol nikdy organizovaný v žiadnej politickej strane. V evanjelickej cirkvi aktívne pôsobil od roku 1985 ako presbyter na rôznych stupňoch  cirkevnej správy a v rokoch 2000 – 2012 bol seniorálnym dozorcom Rimavského seniorátu ECAV. Michala Hrušku poznajú matičiari celého nášho kraja, ako veľmi rozvážneho a zanieteného človeka  pre veci národné, ale aj ako  človeka so zmyslom pre spravodlivosť, ktorý sa vo veciach národa a vlasti vedel rozhodnúť priamo a potom aj konať. Počas rokov  spolužitia sme sa pána Michala Hrušku naučili vnímať ako človeka pohodového a neobyčajne ľudského vo všetkom, na ktorého sa v plnom rozsahu vzťahujú slová: „Jeho pokojný náhľad na svet a život, to je prameň spokojnosti a šťastia.“  Za všetky spoločne strávené roky „na roli národa dedičnej“ mu veľmi ďakujeme a do budúcich rokov žitia mu prajeme dobrého zdravia, veľa osobného i rodinného šťastia a Božieho požehnania. 

 

Z HISTÓRIE NÁŠHO MESTA   

Rok 1263: Belo IV. daroval banskobystrickému richtárovi Ondrejovi zem a les medzi  B. Bystricou a Slov. Ľupčou a po prvýkrát bolo použité pomenovanie Byzthercebana.                                                        

Rok 1303: bol postavený „špitálsky kostol“, dnes kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici.                                                                                    

Rok 1405: richtárom bol Ondrej Karoli a od tohto roku mala Banská Bystrica svojich zástupcov v Uhorskom sneme.                                                                                                                                        

Rok 1562: richtárom bol Ján Preys a mestská rada vydala cirkevný poriadok pre svojich farárov, ktorý určoval ich povinnosti a reguloval ich platy.                                                                                                         

Rok 1655: gróf Ondrej Radvanský získal od kráľa Ferdinanda III. povolenie na usporiadanie troch jarmokov v roku a medzi nimi aj tradičný Radvanský jarmok na Sviatok narodenia Panny Márie.                                                                                                                                                                         

Rok 1784: richtárom bol Ján Karol Panner. V B. Bystrici bola založená tlačiareň a začalo sa vydávanie slovenských novín.                                                                                                                                    

Rok 1895: richtárom bol Július Cesnak. Začali sa práce na výstavbe železničnej trate B. Bystrica – Harmanec a opravená bola vyhliadková veža na Vartovke.

                                                                                                                                                                               

VARTOVKA – história a súčasnosť

            Po bitkách pri Plášťovciach (1522) a Sečanoch (1562), kde turecké vojská hravo porazili menej početné cisárske armády, priblížilo sa turecké nebezpečenstvo k stredoslovenským banským mestám. Osmanské oddiely prepadávali aj po podpísaní mieru naďalej mestá a dediny v Novohradskej a Hontianskej župe, kde sa postupne zmocnili všetkých hradov. Na obranu banských miest bol v r. 1564 vytvorený vojenský poriadok. Jeho ťažiskom boli ustanovenia o spôsobe oznamovania pohybu nepriateľa. V prípade overeného nebezpečenstva sa výstraha podávala ďalej pomocou ohňa a dymu. Súčasne postavili na vybraných miestach pozorovacie veže – vartovky. Tak vznikla v roku 1857 aj strážna veža nad Bystricou. Bola situovaná na rovnomennej kóte 568 m n. m., juhovýchodne od mesta. Štvorboká veža mala priesvit 4 x 4 m  a výšku 8 m. Hrúbka múrov bola 60 cm. Objekt bol prikrytý drevenou strechou, pozorovací priestor chránilo drevené zábradlie. Na vrch veže sa vystupovalo po drevenom schodišti.

             Výhľad z Vartovky je skutočne úžasný. Najlepší je pochopiteľne južným smerom na Zvolenskú kotlinu, kde sa nachádzajú mestá Zvolen a  Sliač aj s letiskom. Na juhozápadnom obzore môžeme vidieť aj Sitno a už cez menší ďalekohľad môžeme na ňom rozoznať rozhľadňu. Na západnom smere sa vinie celý hrebeň Kremnických hôr. Na severe sa vypínajú najvyššie vrcholy okolia – Krížna aj s Majerovou skalou, Pánsky diel, za ním Zvolen, Prašivá a celý hrebeň Nízkych Tatier až k Ďumbieru. V tom istom smere môžeme pod nimi vidieť aj časť mesta Banská Bystrica, so sídliskami pri železničnej stanici a v Sásovej. Turecké vojny sa približne po sto rokoch skončili. Z Vartovky sa stalo obľúbené vychádzkové miesto pre Bystričanov. Do zabudnutia upadla aj podzemná chodba, ktorá viedla z dnešného Kapitulského kostola (pred tým Oberhaus), popod rieku Hron do dnešného priestoru pod Kalváriou. Ústila pôvodne do jedného z domov, ktoré sa tam dodnes nachádzajú. V časoch vojnovej Slovenskej republiky, pri výstavbe budovy Elektrární sa jej časť odkryla. My študenti, ktorí sme chodili do neďalekej cvičnej školy pri Štátnej učiteľskej akadémii, sme ju neraz aj s lampášom prešli. Mali sme aj poriadny  strach, keďže bola miestami veľmi úzka a nízka. Chodba bola využívaná jednak ako únikový priestor k najbližšiemu lesu, jednak pre potreby stráže na Vartovke. Vyhliadková veža na Vatrovke  sa zachovala v nezmenenej podobe až do polovice XX. storočia. Kľúč k vyhliadkovej veži si bolo možné požičať v lekárni „U murína“ (Gölner) na hlavnom bystrickom námestí. Cez nedele a sviatky prichádzali k veži aj ženičky, aby tam vyniesli v chrbtových košoch vo fľašiach medokýš. Pri svojej vychádzke na Vartovku, v spoločnosti svojho kolegu Justa Hrušku a jednej z neterí, zomrel neďaleko veže dňa 27.9.1832 profesor Štátneho dievčenského gymnázia Eduard Jánsky. Svedčí o tom tabuľa na skale pri chodníku.

 Pri prechode frontu v marci roku 1945 bola veža vážne poškodená a bola na istý čas ponechaná svojmu osudu. V snahe zachovať objekt a využiť ho na nové ciele, rozhodli sa členovia astronomického krúžku pri Dome osvety v Banskej Bystrici vybudovať v jej priestoroch ľudovú hvezdáreň. Výstavba sa začala v „akcii Z“ v roku 1958 a rekonštrukcia trvala dva roky. Dňa 2. mája 1961 bolo nové kultúrne zariadenie odovzdané verejnosti. V prvej fáze bola opravená pozorovacia veža, nadstavená a prikrytá kopulou o priemere 4 m, s ďalekohľadom od firmy Zeiss Jena. V roku 1963 bol na Vartovku zavedený elektrický prúd, telefón a vybudovaný drevený zrub. Konečná úprava zrubu bola skončená v roku 1969 a v rokoch 1972 – 73 prebudovaná aj pozorovacia veža. Konečne v roku 1982 bola brigádnickým spôsobom dokončená výstavba západného  krídla hvezdárne, kde bola neskôr inštalovaná druhá kopula.  Od tých čias sa každý návštevník zariadenia, ktorý vystúpil na Vartovku, mohol pokochať pohľadom na krásne horské okolie mesta Banská Bystrica, aby pri tom, po zotmení, mohol obdivovať objekty čarovného a tajomného vesmíru. Podľa najnovšej informácie od riaditeľa banskobystrickej hvezdárne Dr. Daniela Očenáša bola po vartovke pomenovaná aj jedna z novoobjavených planetiek (asteroidov). Je zaregistrovaná pod číslom 27 525. Objavili ju v Astronomickom observatóriu v Ondřejove 29. apríla 2000 Peter Oravec a Peter Kušnirák. Priemer objektu je 4 km.                                                                                            

                       Prevzaté z časopisu BYSTRICKÝ PERMON 3/2003 (Igor Chromek)

 

Z ČINNOSTI   

                                                                                                                                                                                    

DOZRIEVAJÚ                                                                                                                                                                            V dňoch 13. a 14.11.2015 v aule Zdravotníckej univerzity v Banskej Bystrici oslávil svojimi programami svoje 25 ročné jubileum detský folklórny súbor Matičiarik, ktorý vznikol  z podnetu banskobystrického matičného odboru so širším zámerom približovať deťom mimoriadne hodnoty tradičnej ľudovej kultúry, tvoriacej základ našej národnej kultúry. Z pôvodného zámeru počas rokov sa vyprofilovali tri vekové zoskupenia, ktoré od tých najmenších po najstarších vedú Renátka Dáliková, Zuzka Drugová a Erika Mesíková a generácie detí, vychované v Matičiariku dnes pôsobia vo viacerých  súboroch v Banskej Bystrici i v Lúčnici. Na slávnostných koncertoch sa stretli mnohí bývalí členovia  a blahoželať prišli zástupcovia viacerých súborov zo Slovenska i hostia. V programe, ktorý mal dve časti, sa vynikajúcim spôsobom predstavili všetky dnešné generácie Matičiarika. Jednotlivé vystúpenia sprevádzali nielen nadšené potlesky, ale počas celého programu aj slzy šťastia a radosti v očiach prítomných, ktorí tak oceňovali nielen umelecké vyznenie prezentovaných choreografií a vzácne nadanie všetkých detí, ale aj nadšenie, ktorým deti odovzdávali prítomným rodičom i hosťom poďakovanie za ich starostlivosť. Úcta za nádherné vystúpenia patrí preto všetkým, ktorí sa o zabezpečenie mnohoročnej činnosti  Matičiarika starajú – rodičom, deťom a osobitne vedúcim.

 

S DOBROU VÔĽOU                                                                                                                                                                     V dňoch 4. a 5.12.2015 sa už po dvadsiatykrát vybrali na cestu zo svojho rodiska hrušovské deti vo svojom Autobuse dobrej vôle na svoje predvianočné putovanie, ktorým každoročne prinášajú radosť a šťastie starším ľuďom i deťom, žijúcim v domovoch sociálnych služieb i v detských domovoch na Slovensku. Organizátori tohto putovania Matica slovenská, základná škola, detský súbor Ragačinka, o.z. OSOH a Obec Hrušov pripravili pre svoje návštevy, ktorých sa za tých dvadsať rokov uskutočnilo vyše 160, aj tento raz mikulášske a vianočné darčeky pre stretnutia v dobrej vôli a mysli. Po privítaní pred sídelnou budovou Trnavského samosprávneho kraja sa odobrali do Detského domova a následne aj do Domova dôchodcov v Holíči, kde svojím programom prispeli k dobrej pohode obyvateľov  domovov. Potom zavítali so svojím programom do dediny Mokrý Háj, kde v osobe pani riaditeľky Marty Pavlíkovej spoznali svoju bývalú učiteľku na ZŠ v Hrušove. Po prenocovaní v Inštitúte  MV SR v Bratislave cesta hrušovských detí viedla do Topoľčian, kde okrem odovzdania darčekov a svojich piesní ponavštevovali a potešili obyvateľov penziónu aj na izbách. Po krátkej zastávke v centre Juh sa cestou domov zastavili, ako po viac rokov predtým, v Detskom domove v Novej Bani. Keďže sa „kufre vyprázdnili a čas netlačil“, urobili si  mladí matičiari z Hrušova s deťmi v domove spoločnú zábavu a tým dali sympatickú bodku za tohtoročným putovaním, ktorým naplnili svoje poslanie konania dobra voči blížnym.  Poďakovanie za tohtoročnú cestu patrí nielen organizátorom Autobusu dobrej vôle, ale aj  všetkým podporujúcim inštitúciám tejto myšlienky, všetkým obyvateľom navštívených  domovov, všetkým rodičom a učiteľom z Hrušova, všetkým deťom z Ragačinky pod vedení  manželov Brlošovcov a nakoniec aj šoférovi autobusu Jozefovi Machovi. Všetci sa totiž zhodli na tom, že „Vianoce by medzi ľuďmi mali byť po celý rok“. (Ján Brloš)

 

POETICKÉ POPOLUDNIE                                                                                                                                                                           Dňa 21.12.2015 sa v spoločenskej miestnosti matičného domu uskutočnilo tvorivé stretnutie autorov i záujemcov o poéziu, prózu, pieseň a výtvarnú tvorbu. Denné centrum Lipa, pôsobiace v priestoroch MO MS pod vedením pani Danice Balážovičovej, pozvalo na toto predvianočné stretnutie seniorov z rôznych inštitúcii z mesta a jeho okolia. Stretnutie sa konalo v rámci festivalu slova SLOVOMfest 2015 vo sviatočnej predvianočnej nálade všetkých prítomných, ktorí si pri svetle sviečok vytvorili veľmi príjemnú atmosféru. Dobrú náladu vytvárali najmä členovia literárneho klubu Litera 2, ktorý pôsobí pri  LHM ŠVK v Banskej Bystrici. Na stretnutí odzneli veľmi zaujímavé ukážky autorskej tvorby z prózy a poézie Miroslava Kapustu, Vlasty Čupkovej a Danice Balážovičovej, aforizmy a poézia  Ľudovíta Majera a členiek Denného centra (DC) Harmónia Evy Brozmanovej, DC Dúbrava  Marty Bullovej a DC Lipa Angely Muškovej. Do programu stretnutia prispel aj člen hudobnej skupiny 220 VOLTOV Tomáš Dobrík, ktorý za sprievodu gitary obohatil sviatočnú atmosféru svojimi piesňami a pani Vlasta Čupková počas stretnutia vystavila aj svoje obrazy, ktoré sa stretli s veľmi pozitívnym ohlasom. Stretnutie ukázalo, že, napriek súčasnému ovplyvňovaniu života ľudí televíziou, počítačmi, smartfónmi a tabletmi, je tu stále možnosť vracať sa k zabúdaným hodnotám a cez osobné kontakty vracať do života ľudí pocity spolupatričnosti, citové zážitky a cez živé slová im dodávať energiu, nasmerovanú do mostov priateľstva a porozumenia, ktoré ľudia pre svoj život určite potrebujú. Tešíme sa na ďalšie podobné stretnutia a radi každého, kto príde, privítame. (Danica Balážovičová)

 

OPEN B. BYSTRICA                                                                                                                                                                     Dňa 3.1.2016 sa v priestoroch Spojenej školy v Kremničke uskutočnil pri príležitosti 23. výročia vzniku SR jubilejný 20. ročník novoročného šachového turnaja, ktorý spoločne pripravili ŠK Junior CVČ, ŠK MO MS, Mesto Banská Bystrica a CVČ Havranské pod garanciou podpredsedníčky NR SR Jany Laššákovej. Turnaja sa zúčastnilo 155 šachistov zo Slovenska a Maďarska, z toho 101 bolo v hlavnej súťaži a 54 v žiackych kategóriách. Turnaj  sa hral švajčiarskym systémom na 9 kôl podľa pravidiel FIDE rapid. Otvorenia turnaja sa zúčastnili a k účastníkom sa prihovorili a poblahoželali k novému roku primátor Banskej Bystrice MUDr. Ján Nosko, JUDr. Jana Laššáková a predseda MO MS Igor Kovačovič, pričom poslední dvaja spolu so zástupkyňou CVČ Havranské Mgr. Katarínou Líškovou na záver turnaja odovzdali ceny víťazom. V kategóriách žiakov do 8 rokov to boli Nina Klimčíková zo ZŠ Zakamenné a Andrej Sitár z NŠK Nitra. V Kategórii do 11 rokov si prvenstvá odniesli Lucia Kapičáková z FTC Fiľakovo a Dominik Pecháček ŠK Junior Banská Bystrica, ktorý sa stal aj celkovým víťazom turnaja GPX. V Kategóriách do 14 rokov sa stali víťazmi    Viktória Kucejová z Lučenca a Adam Valašťan zo ZŠ u Filipa v B. Bystrici. V kategóriách do 18 rokov si prvenstvo odniesli Anna Sofia Cíbiková zo ŠK Garde z Detvy a Viktor Gažík  z Banskej Bystrice. V kategórii seniorov sa víťazom stal Ferenc Frink zo Salgotarjánu, hráč ŠK FTC Fiľakovo a v kategórii žien Monika Motyčáková z Liptovskej šachovej školy. Víťazom hlavnej kategórie a nositeľom Pohára MO MS sa stal 15 ročný reprezentant SR Viktor Gažík, druhé miesto obsadil Alexander Szamos z FTC Fiľakovo a tretie Martin Zvarík  zo ŠK Mladosť Žilina. Turnaj mal vysokú športovú úroveň s účasťou nádejných talentov tejto kráľovskej hry a vynikajúca bola aj spoločenská stránka, ktorú vysoko oceňovali všetci účastníci turnaja. Súčasťou turnaja bola aj výstavka fotografií Pavla Spišiaka z minulých ročníkov. Poďakovanie za zorganizovanie turnaja s výbornou konkurenciou mladých  šachistov patrí hlavnému rozhodcovi Ing. Zdenkovi Gregorovi i všetkým sponzorom. (Pavol Spišiak)

 

DIVADELNÉ NÁVRATY                                                                                                                                                               Projekt Divadelné návraty realizovaný OMM Hrušov v spolupráci s OP MS a MO MS v Hrušove mal niekoľko častí. Na jar nacvičili a predstavili veselohru Jána Brloša „Všade dobre – doma  najistejšie“ dievčence z OMM. Na sklonku roka cez vianočné sviatky si pozvali hostí Divadlo bez groša z Veľkého Krtíša s hrou „Spadne z čerešni“, ktorá mala v Hrušove už 42. reprízu. Autor  Juraj Matiaš, inšpirovaný skutočnou udalosťou, priblížil zaujímavým spôsobom život dedinskej spoločnosti s jej radosťami a žalosťami v období  družstevníctva.  Známi ochotnícki herci s takmer profesionálnou rutinou odohrali pútavé predstavenie s veľkým ohlasom medzi divákmi. Pri uvedení hry domáci organizátori, okrem vďaky divadelníkom, vyslovili aj blahoželanie Jurajovi Matiašovi k jeho 65. narodeninám.  V rámci projektu sa uskutočnili aj hodnotiace semináre divadelných ochotníkov z celého okresu. Cez vianočné sviatky sa členovia OMM v Hrušove zapojili aj do iných aktivít.  Detská skupina Ragačinka spievala koledy v miestnom kostole a podieľala sa aj na humanitnej akcii Dobrá novina, z ktorej výťažok zaslali deťom do Afriky. Zámenu rokov  hrušovskí divadelníci prežili na spoločnom podujatí pri zábave a tradičnej silvestrovsko-novoročnej kapustnici. (Ján Brloš)

 

N A  /N E / P O S L E D N E J   S T R A N E . . .

 

BLAHOŽELÁME

 

1.2. Bruno KORYTKO, ml. 2.2.  Blažena SADLOŇOVÁ, 7.2. Vincent ADAMČÍK,  8.2. Jozef KARVAŠ, 12.2. JUDr. Pavol BOROŇ, Jana JÓBOVÁ, 14.2. Ing. Jozef HAVRAN, Ing. Aurel HRUŠOVSKÝ, 15.2. Ing. Antónia JAKUBOVÁ, 20.2. Anna RIEČANOVÁ, 21.2. Ján ZACHAR, 22.2. Vladimír KYSEĽ, 23.2. Daniel KARTIK, Pavol SPIŠIAK.

 

Želáme Vám, matičiari – februároví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia

a spokojnosti!

 

PROGRAM NA FEBRUÁR

 

2.2. o 18.30      BYSTRICKÉ FAŠIANGY

                         Program súborov venovaný fašiangovému zvykosloviu

                         M: Dom MH – Skuteckého ul.                              O: SOS a súbory

5. - 7.2.            UŽ SA FAŠANG KRÁTI

                         21. ročník prezentácie fašiangových zvykov Slovenska

                         M: Čierny Balog                             O: OÚ, FS Kýčera, MO MS

8.2. o 17.00      VÝBOR MO MS

                         Druhé riadne zasadnutie v roku 2016

                         M: DMS, Dolná 52                        O: Výbor MO MS

13.2. o 10.00    KRAJSKÁ RADA MS

                         Prvé zasadnutie KR MS BBK v roku 2016

                         M: DMS, Dolná 52                        O: KR MS BBK, DMS                   

15.2. o 15.30    OSOBNOSTI A UDALOSTI

                         Stretnutie členov MS k 95. nar. Jozefa Mistríka (2.2.1921) a 120. nar.

                         J.C.Hronského (23.2.1896)                

                         M: DMS, Dolná 52                         O: Literárna sekcia MO MS

27.2.                 POZNAJ A OCHRAŇUJ

                         Poznávací zájazd členov MO MS a klubu Lipa

                         M: Heľpa                             O: Turistická sekcia MO MS a Klub Lipa

29.2. – 4.3.      JARNÉ PRÁZDNINY ŠKôL BBSK                                           

1., 15. a 29.2. o 14.00      KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                         Tvorivé stretnutia členiek klubu 

                                         M: DMS, Dolná 52                   O: KPČ MO MS

1., 8., 15., 22. a 29.2. o 14.00   KLUB SENIOROV LIPA

                                                  Kultúrno-spoločenské stretnutia členov klubu

                                                  M: DMS, Dolná 52            O: Klub Lipa MO MS

4., 11., 18. a 25.2. od 15.30 – do 20.00    TVORIVÉ STRETNUTIA

                                                 členov speváckych skupín Hronky, Hronci a ĽH

                                                 M: DMS, Dolná 52              O: Národopisný klub MOMS

 

UPOZORŇUJEME

VŠETKÝCH ČLENOV MO MS V BANSKEJ BYSTRICI  

                                                                                                                                                                                                     

        *NA ZAPLATENIE ČLENSKÉHO PRÍSPEVKU za roky 2015 – 2016, nakoľko z členského zabezpečujeme pravidelný matičný život v našom meste a podporujeme konanie  všetkých podujatí, na ktoré vás každý mesiac čo najsrdečnejšie pozývame.

       * MESAČNÍK ZVON môžete získať (aj staršie čísla) pri osobnej návšteve každý pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 hod. v našom matičnom dome a prečítať si ho môžete aj na webovej stránke MO MS www.maticabb.webnode.sk

 

Z pera Turčína Poničana

 

REŠTAVRÁCIA!!!

     A zasa sa nám zvolebnieva! Nedalo mi, a tak som zašiel za pánom Kalinčiakom do jeho Reštavrácie. Reku, dačo sa dozviem, dačo poučím a veru, vyplatilo sa. Všetkých som tam, aj po rokoch, našiel. Aj dnešných Bešeňovských, Potockých, ba veru aj Leviských. Kortešačky len tak „fičia“, mešce, zdá sa, nemajú dna a bezkostrových kortešov vidno na každom kroku. Rozdiel je akurát v tom, že do volieb môže ísť aj prostý ľud. Nielen tí „urodzení“. A im sa to zdá nedobre. Veď čo už taký jednoduchý človek mimo Prešporku môže vedieť o svete. Jáj, to keď ide poruke, lepšieho na svete niet. Ale keď sa vzoprie, hneď je najhlúpejší.

     Povedal som si, že sa kuknem aj po dákych Levických, či sa nájdu. Nebudete veriť, ale nehľadal som ani minútu. Toľko „skokanov“ nemajú ani na Bystrickej latke. Dneska sú modrí, zajtra zelení a na konci týždňa hotová dúha. Z koho majú väčší osoh, s tým sa spriahnu. Iba jedno ma teší. Všetci mi chcú to najlepšie. Ak musí zlacnieť chleba, hneď ma upozornia, že to je zle, lebo sa zvýši nezamestnanosť. Ak sa zvýšia dôchodky, to je zle, lebo dnes sa nevyrába na budúce dôchodky. Ale ak  budem voliť ich, oni to zmenia. Síce neviem ako, ale určite majú na to recept. Veď keby nemali, hádam by nešli do volieb. Čo poviete?

     Ale, aby som zostal verný Kalinčiakovi, či už vyhrá ten alebo onen, každý z „rodiny“ bude dobre zaopatrený. To je už dnes istejšie, ako to, kto voľby vyhrá.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31