ZVON február 2015

02.02.2015 20:45

                                                                                                                                                                              

                                                    Otvorme okná i dvere, vyvetrajme, vymeťme                         

                                                    zbytočné                                                                                                                                               

                                                                a postavme most človeka k človeku.      

 

ČO SI ŽIADAME                                                                                                                                                           

                          V tomto duchu a v pohľade spomienok na sviatočné chvíle záveru roka 2014, ktorý sme prežili s menšími či väčšími radosťami i starosťami, som sa k vám prihovoril v prvom mesiaci roka 2015. Aj tento rok, ktorý nás čaká, vyžaduje čo najskôr zamyslenie pre ďalšie dni, lebo čas, ktorý plynie, to vyžaduje. Býva zvykom v našom matičnom živote pomenovať rok menom či udalosťou národných dejín a to žiada oveľa viac naplno sa venovať svojmu poslaniu. Pomenovanie roka 2015 sa viaže na výnimočnú osobnosť národného života, Ľudovíta Štúra, ktorého myšlienky pre život nášho spoločenstva majú aj po vyše 200 rokoch  mimoriadnu platnosť, ako keby sa zastavil čas, ako keby sme stále žili v čase jeho pôsobenia,  ako keby sme sa nevedeli vymaniť z nášho poddanstva, ako keby sme sa nevedeli pohnúť dopredu, ako keby stále čosi mimo nás ovplyvňovalo každé konanie, ako keby sme nemali za sebou skúsenosti mnohých rokov na ceste za slobodou. Skúsenosti tých rokov by sme nemali podceňovať, „lebo nezáleží na tom, čo robíme, ale na tom, ako to robíme a prečo to robíme a pre koho to robíme. Nezáleží na tom, koľko toho vlastníme, ale na tom, či z toho, čo máme, vieme dávať druhým. Nezáleží na tom, či sa vieme sami radovať, ale na tom, či vieme prinášať radosť iným. Nezáleží na tom, či sme šťastní, ale na tom, či sme schopní zaisťovať šťastie druhým. Nezáleží na tom, či sa vieme presadiť, ale na tom, či vieme premáhať samých seba. Nezáleží na tom, ako vieme hovoriť, ale na tom, aby naše slová vyjadrovali úctu k pravde. Nezáleží na tom, či budeme dlho žiť, ale na tom, ako sme naplnili svoj život.“                                                      

                          Podľa týchto slov by sme si mali veci usporiadať, mali by sme si v sebe i medzi sebou veľa vyjasniť, mali by sme sa stotožniť so službou, ktorú pre ľudí vykonávame  a neponechávať nič na náhodu. Ak nepristúpime ku každej jednej veci priamo, ak nebudeme  viac dávať, ako prijímať, ak nebudeme viac vytvárať, ako brať, ak nebudeme viac tvoriť, ako troviť, ak nebudeme mať v sebe viac porozumenia a viac úcty k iným, problémy neustúpia, ale sa budú kopiť ďalej. Aj preto sa nám treba držať Štúrovho odkazu: „Všetky národy musia byť navzájom rovnoprávne, veľké alebo malé, slabé či silné. Príroda, neznajúc ani ušľachtilých ani neušľachtilých národov, nepovolala nikoho z nich ku panovaniu nad druhými, ani neurčila nikoho k tomu, aby slúžil druhému za prostriedok k jeho zvláštnym účelom. Žiadame bez výnimky rovnosť pred zákonom i rovnakú mieru práv i povinností pre každého.“                                                                                                                  

                        Dobre sa poobzerajme okolo seba po celom svete a uvidíme, že Štúrove slová platia aj v tomto čase viac ako kedykoľvek predtým. Moc mocných sa rozrastá, ako keby nemala hraníc, lebo dnes jediné, čo k tomu vedie, sú peniaze a bohatí rozhodujú o chudobnejších a chudobných oveľa viac. Niekedy až natoľko, že potláčajú to, čo sami vyhlasujú – slobodu, rovnosť, toleranciu, bratstvo a v konečnom dôsledku aj demokraciu a konať to môžu predovšetkým preto, lebo vždy sa nájde dosť ochotných zradiť aj svoje svedomie „za tridsať strieborných“ a vyjsť na ulicu kričať a pritom ani nevedieť prečo. Ak  by sa podaktorí zamysleli nad dôsledkami svojich pochybení, mali by vedieť, že darmo kujú svoje plány v tomto napnutom čase, nepodarí sa im. Človek je múdrejší viac, ako sa mocní nazdávajú. Rokmi získava odstup a nadhľad nad všetkým, čím žije, lebo sa v tomto čase nestará len o vlastný dom a svoju rodinu. Vzdelaný človek sa stará aj o svoju vlasť, v ktorej žije, o vlastný národ, ku ktorému patrí, ale aj o svet iných ľudí a o tom tiež zanechal odkaz Ľudovít Štúr: „Kto sám seba neopúšťa, nebýva opustený. Kto svojím presvedčením iným  pomôcť môže, kto sa oddá pracovať čokoľvek dobrého pre iných, ten je človekom šľachetným.  Hanba a posmech by nám bol, ak život náš pospolitý nepotisneme, ak národu svojmu  nenapomôžeme, ak pôsobenie naše vlastnou rukou nenapíšeme.“  

                      Tento odkaz vyplýval z prekážok vtedajšieho života, ktoré sa, žiaľ, medzi nami udomácnili. Javy ako rodinkárstvo, protekcionárstvo, úplatkárstvo, privilegovanosť, neprajnosť, tzv. zásluhovosť a ďalšie rakovinotvorné bunky rozkladajú podnes naše spoločenstvo. Určite to nie je jav neznámy aj iným národom, ale prečo aj nám. Na to by sme  mali čo najskôr hľadať odpovede v nás samých a mali by sme čo najskôr v sebe prijať  zodpovednosť za vlastné skutky. Nikto to za nás neurobí, ale ak tak urobíme všetci bez rozdielu, výsledok, ktorý sa dostaví, bude prejavom skutočnej dospelosti a vyzretosti celého národa. Prvá vyzretosť nás Slovákov nastala pred 170 rokmi pri vydaní prvého čísla  štúrovských Národných novín. Používanie spisovnej slovenčiny od tých čias poznačilo náš život, poznačilo našu cestu za národnou a nakoniec i štátnou slobodou. Materinský jazyk sa vtedy rozhorel jasným plameňom svojbytnosti, prinášal poznanie o vlastných dejinách, prinášal úctu tradíciám, učil ľudí byť hrdými na nádherné myšlienky národných velikánov. Nádherné boli najmä preto, lebo boli vyslovované v jazyku zrozumiteľnom a ako také  prinášali pre ľudí nádej pre budúcno.                                                                                                                                                                     

                             Vieme, že dnes je doba iná a je poznačená „globalizáciou“ všetkého,  vrátane  jazyka. Vieme však aj to, že doba sa v čase žitia zvykne meniť a ľudstvo sa dokáže  vzchopiť a vysporiadať sa s tým, čo ho kvári, len to vysporadúvanie nesmie trvať dlho, aby sa nezakorenilo a nestalo sa zvykom. Zvyk je totiž „železná košeľa“ a na to by sme nemali  zabúdať, lebo: „keď už náš národ vyššie vystúpil, tým vyššie by sme mali vystúpiť my všetci.“  Vráťme sa preto na cestu vytýčenú pre život náš predkami, lebo ak si sami nepomôžeme, iní nám nepomôžu. Máme preto nielen právo, ale aj povinnosť veriť a byť v každom okamihu na správnom mieste a chrániť si to naše, ktoré nám bolo dané do daru z výsosti a ktoré svojím žitím zveľadili cez úctu k materinskej  reči velikáni nášho národa. 

                      Aj v našom meste na Hrone si v tomto čase pripomíname  významné osobnosti nášho národného života, ktorým patrí naša úcta a vďaka za nádherné hodnoty duchovnej kultúry a za ich život spojený s národnou ustanovizňou Maticou slovenskou, pre ktorú žili a pre ktorú tvorili výnimočné  diela. Takými ľuďmi boli aj Alexander Matuška, aj Viliam Figuš Bystrý, aj Anton Augustín Baník, či Štefan Krčméry. Ich priame konanie v živote, ich služba národu a vlasti, nimi vytvorené diela a vzácne odkazy, potrebné pre život, si to právom  zaslúžia. Aby tento nový rok bol taký, aký si ho všetci prajeme, držme sa v každom dni tohto roka vzácnych slov, ktoré boli vyslovené vo viere budúcnosti už našim predkom a platia aj v našej prítomnosti: „Ak chcete prospieť národu, pracujte usilovne na rozvoji našej národnej postate, pracujte podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. V rozhodujúcich chvíľach života by mal vždy zvíťaziť vyšší morálny princíp, v ktorom je obsiahnutá ľudská česť, pravda a spravodlivosť!

                                                                                                                Igor  K o v a č o v i č

 

 

 

PRIPOMÍNAME SI

 

SPOMIENKA NA ALEXANDRA MATUŠKU

            V tomto roku si kultúrna verejnosť pripomenie105 rokov od narodenia a 40 rokov od úmrtia významného literárneho vedca 20. storočia Alexandra Matušku (26. 2. 1910 Vlkanová – 1. 4. 1975 Bratislava). Je paradoxné, že po roku 1989 jeho podnetné, inšpiratívne myšlienky sa postupne nielen v literárnovednej obci, ale vôbec v slovenskom kultúrnom prostredí dostali postupne do pomalého zabúdania.

Alexander Matuška bol pritom brilantným kritikom nielen našej literatúry, ale skrze ňu a pomocou nej aj kritikom slovenskej spoločnosti. Svojím kritickým postojom vyniesol súdy nielen o dobrej či zlej literatúre, o dobrých či zlých mravoch v literatúre, ale povedal všetko tak, že tieto súdy pretrvávajú, že v prevažnej miere zlé v poňatí Matuškovom ostalo po dnešné časy zlým a dobré v Matuškovom poňatí tvorí už po viacero generácií základný fond národnej kultúry, našej mravnej orientácie.

Cieľom Matuškovho buričstva bol nielen konzervativizmus, pseudovlastenectvo, ale hneď za týmito „hriechmi“ slovenskej „národnej“ spoločnosti Matuška útočil na nedostatok mravnosti, na to, čo sa priečilo skutočne slovenskému charakteru, všeľudskej etike. V tomto smere je Matuška ako neúprosný kritik pseudohodnôt, kritik toho, čo sa vydáva za cennosť, a nie je ňou, aktuálny aj v našej prítomnosti.

Rovnako jeho vyjadrenia na Maticu slovenskú, ktoré vystihujú základnú podstatu jej fungovania v slovenskej spoločnosti proti všetkým jej aj súčasným neprajníkom. Pri stom výročí matičného života (1963) povedal, že „nech už boli akékoľvek peripetie vývinu MS, to, čo vložila do nášho života, presahuje to, čo z neho vybrala. Ako náhrada za parlament, akadémie, vysoké školy a vôbec za školy bola centrom, orgánom národného života, predstavovala priestor, v ktorom sa organizoval náš kultúrny život – nie náhodou bola tŕňom v oku. Išla nevšímavo povedľa nového, ale zjednocovala a sústreďovala, držala kontinuitu. Pravá povaha jej vkladu by vysvitla, keby sme sa pokúsili predstaviť si seba samých bez „nej.“ Mimoriadne prognosticky aj pre hľadanie nového smerovania Matice slovenskej v súčasných zložitých spoločensko-politických a ekonomických časoch vyznievajú jeho slová napísané v obrodnom procese: „Dnešná i budúca moderná Matica slovenská sa nemôže odtrhnúť od daného a ustáleného, od hrobov a reminiscencií, musí však zároveň vykročiť vpred. Musí v syntéze spájať staré i nové, tradičné i revolučné.“ (1968)

Po skončení stredoškolských štúdií v Banskej Bystrici (1928) a vysokoškolských štúdií v Prahe (1935) začal pôsobiť ako stredoškolský učiteľ na Učiteľskom ústave v Leviciach. Po troch rokoch učiteľovania sa dostal na gymnázium do Bratislavy (1938). Tu popri plnení si povinností pedagóga sa už stretával s vtedajšími spisovateľmi – L. Novomeským, J. Kostrom, D. Chrobákom, M. Chorváthom. Zoznámil sa aj s Jánom Smrekom, E. B. Lukáčom a J. Poničanom. Po roku bol preradený do Michaloviec (1939 – 1941). Odtiaľ sa vrátil do rodnej Banskej Bystrice k mame cez Tisovec, kde pobudol týždeň. Tu prišiel na Štátny slovenský ústav učiteľský v Banskej Bystrici, ale podľa vlastných slov „... bola to už iná Bystrica; scvrkla sa mi a zároveň rozšírila – o Národný dom, o Evanjelický spolok, o USAK – tak prezvali starú YMCU, aby zakryli jej americký pôvod... (...) Rozšírila sa mi aj o rodiny, ktoré sme navštevovali najčastejšie s Plávkom, o nových priateľov, napríklad Vieru Markovičovú-Zátureckú, Jána Országha.“

Po oslobodení sa dostal do Bratislavy, kde prešiel viacerými zamestnaniami na Povereníctve informácií Slovenskej národnej rady, v redakcii denníka Národná obroda, bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov a od konca roka 1959 pôsobil v Slovenskej akadémii vied.

Rozhodujúce ťažisko Matuškovej kritiky, najmä v esejisticky ladených príspevkoch, je v období po roku 1945. Túto svoju cestu začal Matuška počas Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici publicistickým vystupovaním na stránkach povstaleckého Nového slova. Vo svojich prácach stále viac čoraz dôslednejšie a nekompromisnejšie presadzoval svoju koncepciu literatúry vysoko etickej, spoločensky jednoznačne pokrokovej, esteticky náročnej a najmä myšlienkovo pôvodnej. Ani z tohto hľadiska nie je preto náhodné, že v Matuškovom kritickom diele v celom rozsahu prevažujú esejistické portréty, profily, monografie: Profily (1946), Štúrovci (1948), Nové profily (1950), Vavríny nevädnúce (1953), Medailóny (1960), Človek proti skaze s podtitulom Pokus o Karla Čapka (1963), Rudolf Jašík (1964), J. C. Hronský (1970). Všetky Matuškove základné kritické práce, v ktorých analytický prienik do tvorivej osobnosti vytvára rozhodujúce príležitosti rozvinúť problematiku literatúry o jej vzťahy k človeku a spoločnosti, príležitosti na koncipovanie vlastného mysliteľského systému. Takisto ďalšie kritické súbory obsahujú rad portrétov autorov slovenských, českých, ruských, francúzskych – v prvej knihe zobraných kritík (Pre a proti, 1956) a v knihe druhej (Človek v slove, 1967). Obsahujú − okrem menších výnimiek všetko, čo Matuška písal do časopisov alebo pri iných príležitostiach. Takrečeno „žánrovo“ výnimočnou je len kniha Od včerajška k dnešku (1959); v nej robí vlastne ideovo-estetický rozbor slovenskej prózy po roku 1945.

Alexander Matuška bol vzdelaný, bystrý a citlivý literárny kritik, literárny vedec, analyzujúci literatúru so zmyslom pre jeho krásu, pravdivosť, ľudskú ušľachtilosť a mravnosť. Vyrástol na najlepších tradíciách našej národnej kultúry a súčasne hľadal poučenie u veľkých autorov svetovej literatúry. Veril v možnosti pôsobenia kultúry. Bol nesmierne pracovitý a sústredený na najzákladnejšie problémy národnej kultúry a spoločnosti. Odmietol suché formuly, no rád sa učil od tých, čo obohatili kultúru pôvodnou tvorbou. Bol kritikom spoločnosti, kritikom malosti, nekultúrnosti a nedostatku charakternosti.

                                                                                                              Július Lomenčík

 

           

 

PRE POTEŠENIE

Z veľkého množstva kvetov našej prírody a dobrôt našej kuchyne vám chceme počas celého roka skrášliť a spríjemniť chvíle pohody spoločného žitia. Prijmite zo srdca kvet mesiaca i dobrotu našej kuchyne.

 

TYMIÁN

             Je to poloker, dorastajúci do výšky  40 centimetrov, s bohatým rozkonárením s bylinnými stonkami. V horných listových častiach od mája do augusta kvitnú vidlicovité zoskupenia kvetov. Existuje viacero druhov tohto aromatického polokríka pod spoločným menom Thymus (z gréckeho „thumos – vôňa, alebo thymos – odvaha“). Je to korenina par excellence, týmto prívlastkom ovenčili tymián gastronómovia v Stredomorí a ako príklad treba spomenúť preslávený zväzok byliniek „bouquet garni“, ktorý si Francúzi bez tymiánu  vôbec nedokážu predstaviť, alebo pravú taliansku pizzu, kde je tymián ingredienciou číslo jeden. Tymián možno vypestovať zo semena, alebo z predpestovanej priesady, najlepšie koncom marca. Pôda určená na výsadbu by mala byť dostatočne kyprá a priepustná a v počiatočnej fáze treba do zeminy primiešať humus a vápno. Vyklíčené rastlinky vyžadujú pravidelné kyprenie pôdy, jej polievanie odstátou vodou a odstraňovanie buriny. Keď tymián dostatočne vyrastie, môže sa vysadiť do voľnej plochy v záhrade, pričom ideálnym miestom je južná a vyhriata strana parcely. Tymiánové vňate po ich nazbieraní je potrebné čo najskôr pretriediť, potom ich rozložiť na plachtu, alebo posplietať do zväzkov. Vňate počas sušenia  vyžadujú tienisté a vetrané miesto. Nemali by sa vystavovať prudkému slnku a teplote nad 30 stupňov, lebo môžu stratiť najcennejšiu obsahovú látku – silice. Sušenie tymiánu trvá v priemere desať dní, potom je potrebné  presypať ho do sklenenej nádoby a odložiť na suché tienisté miesto.

 

MEDOVNÍKY

              Sú symbolom sviatočného kuchárstva, ktoré sa ukazuje na našich stoloch. Pôvodná myšlienka kombinovania medu s múkou pochádza zo starovekého Egypta a antického Grécka, u nás sa objavila v 14. storočí a na ich výrobu sa používal tekutý med. Medovnikári  najskôr medovníkové formy vyrábali sami z dreva. Neskoršie sa formičky začali vyrábať z plechu. V prípade, ak  máme k dispozícii stuhnutý med,  tento treba ponoriť do teplej vody a nechať ho prirodzene rozpustiť. Jednotlivé druhy medu majú odlišné aromatické vlastnosti, najmä lesné a horské medy vynikajú prenikavejšou a silnejšou vôňou. Základom výroby medovníkov je odhadnutie optimálnej hustoty cesta, kde sa musí dodržiavať gramáž použitých ingrediencií – práškového cukru, škorice, klinčekov, anízu a vajec. Pšeničná hladká múka sa pridáva postupne preto, aby vyvážila veľkosť dávky vajec a medu. Hotové cesto treba potom dobre prikryť, nechať pár hodín odležať. O pekne upečených medovníkoch, ktoré sa na plech triedia podľa veľkosti, rozhoduje správne vyhriata rúra. Medovníky sa zvyknú prizdobiť kúskami vlašských orechov a mandlí, alebo jednoduchými ornamentmi z bielkovej polevy a aby dlhšie vydržali, zvyknú sa dávať do uzavierateľných nádob a medzi ne sa vkladajú kúsky nakrájaných jabĺk.

 

ORECHOVÝ MEDOVNÍK  

             Potrebujeme: 500g hladkej múky, 200 g masla, 2 vajcia, 2 lyžice medu, 2 lyžičky sódy bikarbóny. Na orechovú zmes: 200 g nasekaných vlašských orechov, 150 g práškového cukru,125 g  masla, 2 lyžice medu. Na krém: 800 ml mlieka, 150 g kryštálového cukru, 125 g masla, 6 lyžíc polohrubej múky. Postup: Z preosiatej múky, vajec, medu, masla a sódy bikarbóny vypracujeme cesto, ktoré potom dáme asi na hodinu do chladničky. Maslo rozpustíme, pridáme k nemu nasekané orechy, med, cukor a za stáleho miešania povaríme. Cesto rozdelíme na dve polovice, rozvaľkáme a preložíme na dva rovnaké plechy. Na jednu polovicu cesta nanesieme orechovú zmes, čisté cesto vložíme do rúry a pečieme asi 8 minút.  Druhé s orechovou zmesou pečieme 10 až 12 minút. Po upečení obe cestá necháme vychladnúť. Mlieko prevaríme, pridáme  múku s cukrom a za stáleho miešania uvaríme na hustú kašu. Zmäknuté maslo potom vyšľaháme do spenenia a po lyžiciach doň  zapracujeme  vychladnutú kašu. Plát bez orechovej zmesi natrieme maslovým krémom a navrch položíme druhý plát cesta. Podávame vychladnuté a nakrájané na kocky.

 

 

 

Z ČINNOSTI

 

Z ROKOVANÍ MO MS                                                                                                                                                                    Počas obdobia III. a IV. štvrťroka 2014 výbor MO MS svoje aktivity zameral najmä na programovú a organizátorskú spoluprácu pri uvedení  scénických programov na významných  festivaloch tradičnej ľudovej kultúry vo Východnej, Detve, Kokave, Telgárte, Očovej a Hrušove. Okrem toho významnou zložkou pravidelnej činnosti MO boli rokovania,  smerujúce k zabezpečovaniu prevádzky a udržiavania poriadku vo vnútorných i vonkajších priestoroch v objekte matičného domu. Podstatnou bolo ukončenie rekonštrukcie kotolne objektu a začatie zimného vykurovacieho obdobia, riešenie kompletnej archivácie predchádzajúcich období, skvalitnenie vnútorných priestorov a riešenie ich výzdoby, pravidelná príprava a konanie rokovaní výboru MO, činnosť kolektívnych členov MO, krajskej rady MS, vytváranie podmienok pre pravidelnú činnosť matičných kolektívov i jednotlivcov a ich účasť na Národnom výstupe na Sitno, pripomenutie výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR, programová pomoc pri 70. výročí osláv SNP  v B. Bystrici a Dudinciach, účasť na štúrovskom výstupe na Pustý hrad, program k výročiu prijatia Ústavy SR v Banskej Bystrici, šachový turnaj o Pohár MO MS, prednášky a besedy k výročiam L.Ťažkého, J.G.Tajovského, S.Cambela, 25. výročia Nežnej revolúcie, 95. výročia vzniku MO MS, podpora programu Bystrickej folklórnej haravary, výstavka a vianočný program pre členov MO MS.     

       

VINŠUJEME VÁM                                                                                                                                                                                

 Dňa 19.12. 2014 vo vynovených priestoroch kultúrneho zariadenia Železiarní Podbrezová sa uskutočnili dve stretnutia zamestnancov a vrcholného manažmentu. Obidve stretnutia boli  pripravené na vysokej spoločenskej úrovni. K prítomným sa prihovoril generálny riaditeľ Ing. Ján Soták, ktorý vysoko ocenil celoročnú prácu všetkých zamestnancov, vedúcu k stabilizácii podniku po všetkých stránkach. Osobitnú pozornosť venoval Ing. Soták aj oblastiam profesionálnych i záujmových aktivít v oblastiach športu, vzdelávania a kultúry. Do programu  značným dielom prispeli členovia kolektívneho člena MO MS FS Partizán. V dopoludňajšom programe bola dramaturgia zameraná na prezentáciu horehronskej piesne v podaní speváckej skupiny Horehronci a ľudovej  hudby pod vedením Mira Kapca. Popoludní Partizánci pripravili širší program, v úvodnej časti zameraný na tance z Horehronia a Gemera a v ďalšej časti pripravili prezentáciu vianočných zvykov, piesní, kolied a vinšov, z ktorých mnohé  spolu s účinkujúcimi spievali aj účastníci slávnostného stretnutia, ktoré vyústilo do najkrajšej piesne Vianoc Tichá noc, svätá noc...

                                                                                                                                            

 POSOLSTVO VIANOC                                                                                                                                                                           

 Dňa 26.12.2014 v kostole v Sásovej sa uskutočnil výnimočný vianočný koncert, ktorý po dramaturgickej stránke pripravili organizátori známeho ekumenického festivalu Dni kolied kresťanov Slovenska z Chrenovca-Brusna v spolupráci so skupinou banskobystrických folkloristov Pohronci. Pred ľuďmi naplneným kostolom členovia obidvoch skupín Hájiček a Pohronci zaspievali najkrajšie vianočné piesne a koledy, zavinšovali najkrajšie vianočné  i novoročné vinše a svojím programom priniesli medzi ľudí chvíle šťastia a dobrej pohody.        

                                                                                                                                 

 NOVOROČNÝ ŠACHOVÝ TURNAJ                                                                                                                                                 

Dňa 4.1.2015 sa v priestoroch Spojenej školy v Kremničke uskutočnil už 19. tradičný šachový turnaj, organizovaný na počesť 22. výročia vzniku samostatnej SR. Organizovali ho ŠK Junior pri CVČ a MO MS, Mesto Banská Bystrica, CVČ Havranské a Spojená škola v Kremničke. Na turnaji sa zišla dobrá konkurencia hráčov z celého Slovenska a hostí z Ukrajiny v celkovom počte 133 hráčov. V hlavnom turnaji súťažilo 87 šachistov, v mládežníckom turnaji to bolo 46  žiakov, ktorí bojovali o body do seriálu turnajov GPX SR. Garanciu nad podujatím prevzala podpredsedníčka NR SR JUDr. Jana Laššáková, ktorá turnaj otvorila a osobne privítala všetkých jeho účastníkov a popriala im úspešný nový rok 2015.    Priebeh celého turnaja usmerňoval PV pod vedením medzinárodného rozhodcu Ing. Zdenka Gregora. Hralo sa švajčiarskym systémom na 9 kôl s tempom 2x15 minút na partiu. V hlavnom turnaji zvíťazil bez prehry juniorsky reprezentant SR Juraj DRUSKA ŠK Prakovce, ktorý si tak zopakoval svoj triumf z roku 2014. Na druhom mieste sa umiestnil Vadim RAZIN z Ukrajiny a tretie miesto získal Ondrej VACEK z TU Slávia Zvolen. Medzi ženami bola najlepšia Andrea BOCHNIČKOVÁ z KŠ Pezinok. V mládežníckych kategóriách  do 18 rokov medzi dievčatami zvíťazila Kristína CABANOVÁ z ŠK Garde Detva a u chlapcov Viktor HARING zo ŠK Junior B. Bystrica. V seniorskej kategórii zvíťazil Jozef GREGOR z PŠK B. Bystrica. V žiackom turnaji bojovalo o body 46  žiakov. V kategórii do 14 rokov dievčat zvíťazila Veronika RUDINSKÁ z ŠK TH Junior B. Bystrica a u chlapcov bol najlepší Adam VALAŠŤAN zo ZŠ u Filipa B. Bystrica. V kategórii 11 ročných dievčat zvíťazila Stella KUSÁ z CVČ Liptovský Mikuláš a chlapcov Richard TURČAN z ŠK Veža B. Bystrica, ktorý sa stal aj celkovým víťazom žiackeho turnaja GPX. V kategórii najmladších do 8 rokov u dievčat zvíťazila Sara ŠIMALČÍKOVÁ zo ZŠ a MŠ Liptovská Teplá a u chlapcov Patrik ŠTEVÍK z ŠK Junior CVČ B. Bystrica.   V mládežníckych kategóriách okrem prvých troch ocenení získali ocenenia aj ďalší účastníci umiestnení do 10. miesta. Poďakovanie za vydarené podujatie patrí všetkým, ktorí prispeli k jeho príprave a priebehu. Vysoko je potrebné oceniť najmä pomoc dobrovoľných pomocníkov, členov ŠK Junior CVČ i vedenie SŠ v Kremničke za vytvorenie dôstojných podmienok a pohodu počas celého turnaja. Vysoká športová úroveň, účasť nádejných talentov, nadšenie a spokojnosť  účastníkov turnaja zaväzujú organizátorov v pokračovaní tradície aj v ďalších rokoch.     (Zdenko Gregor)

 

N A  /N E /   P O S L E D N E J   S T R A N E ...

 

 BLAHOŽELÁME

 

1.2. Bruno KORYTKO, ml. 2.2.  Blažena SADLOŇOVÁ,  3.2. Mária ŠEVČÍKOVÁ, 6.2.  Ing. Mária FARKAŠOVÁ, 7.2. Vincent ADAMČÍK,  8.2. Jozef KARVAŠ, 10.2. Ervín VELIČ, 11.2. Mária PALÚCHOVÁ, 12.2. JUDr. Pavol BOROŇ, Jana JÓBOVÁ, 13.2. Marta MADLUŠKOVÁ, 14.2. Ing. Jozef HAVRAN, Ing. Aurel HRUŠOVSKÝ, 15.2. Ing. Antónia JAKUBOVÁ, 17.2. Ing. Stanislav PAUČO, 20.2. Anna RIEČANOVÁ, 21.2. Ján ZACHAR, 22.2. Vladimír KYSEĽ, 23.2. Daniel KARTIK, Pavol SPIŠIAK, 24.2. Alena VANKOVÁ, 28.2.  Andrea ŠTRBÁKOVÁ.

 

Želáme Vám, matičiari – februároví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia

a spokojnosti!

 

 

 

PROGRAM NA FEBRUÁR

 

31.1.  19.00          CELOOBECNÔ ZHROMAŽDENIA LIPTOVSKÔ

                             Výročné stretnutie členov obce rodákov z Liptova - bál

                             M:  Dom Misijného hnutia                          O: Obec Liptovská MO MS

9.2. 17.00             VÝBOR MO MS

                             Druhé riadne zasadnutie v roku 2015

                             M: DMS, Dolná 52                                  O: Výbor MO MS

12.2.    18.00        BANSKOBYSTRICKÉ  FAŠIANGY

                             Program venovaný fašiangovému zvykosloviu

                             M: Dom MH, Skuteckého ul.                      O: SOS a folklórne súbory

14.2.  10.00          KRAJSKÁ RADA MS

                             Prvé zasadnutie KR MS BBK v roku 2015

                             M: DMS, Dolná 52                                     O: KR MS BBK, DMS                          

23.2.  15.30        OSOBNOSTI A UDALOSTI

                           Stretnutie členov MS k 105. výr. nar. A. Matušku, 115. výr. nar. A.A.Baníka  

                            a 25. výročia stretnutia Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch                 

                           M: DMS, Dolná 52                                 O: Literárna a Histor. sekcia MO MS

28.2.                   POZNAJ A OCHRAŇUJ

                           Poznávacia vychádzka členov MO MS

                           M: Heľpa                                                 O: Turistická sekcia MO MS                                           

2.  a  16.2.  o 14.00      KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                                     Tvorivé stretnutia členiek klubu 

                                     M: DMS, Dolná 52                          O: KPČ MO MS

2. - 9. - 16. a 23.2. o 14.00   KLUB SENIOROV LIPA

                                              Kultúrno-spoločenské stretnutia členov klubu

                                              M: DMS, Dolná 52                   O: Klub Lipa MO MS

5. - 12. - 19. a 26.2. od 15.30 – do 20.00    TVORIVÉ STRETNUTIA

                                              členov speváckych skupín Hronky, Hronci a ĽH

                                               M: DMS, Dolná 52                   O: Národopisný klub MOMS

 

 

 

 

                                                                    

 

                                                                 Ťažké sú slová útechy, keď prišiel čas rozlúčenia ...      

                                                                                                    

                 Život človeka a jeho čas na našej zemi majú svoje trvanie. Čas, ktorý prichádza znenazdania, málokedy očakávame, lebo vždy veríme, že čas ešte neprišiel a ešte je dosť času na rozlúčenie. Zákony života človeka prinášajú však zvesti nečakané a jednou z takýchto nečakaných zvestí bolo počas ostatných decembrových dní oznámenie o odchode do večnosti nám všetkým vzácneho človeka, našej Aničky  M a c e j k o v e j.                                                                                                                                                                     

                  Stretávali sme sa od oživenia banskobystrického matičného spoločenstva počas mnohých dní v roku a obdivovali sme jej mimoriadne zanietenie a vitalitu, jej schopnosť podeliť sa s ostatnými o pekné chvíle, jej slová úcty k našej národnej ustanovizni, vyslovené na každom jednom stretnutí. Tie jej slová nám boli vždy veľmi vzácne a pri spomínaní na spoločné chvíle si ich budeme s úctou pripomínať. Pani Anna Macejková v Banskej Bystrici žila vyše 60 rokov a počas týchto rokov sa aktívne zúčastňovala na práci v ženskom hnutí, venovala sa najmä právam žien, detí a rodiny, aktívne sa zúčastňovala na kultúrnom a spoločenskom dianí v našom meste. Jej mimoriadne aktívny a ľudský prístup k životu každého spoločenstva, v ktorom pôsobila, či to bolo na Okresnom súde v Banskej Bystrici, na pôde evanjelického cirkevného zboru, v Miestnom odbore Matice slovenskej i na pôde klubu seniorov Lipa, je nezabudnuteľný. Mimoriadne vzácne boli aj jej občianske postoje, dotýkajúce sa verejného života v našom meste v spolupráci s poslancami mestského zastupiteľstva, s vedením Múzea SNP, so Zväzom protifašistických bojovníkov, s klubom dôchodcov Marína na Robotníckej ulici, ale aj s mnohými obyvateľmi Banskej Bystrice. Za jej aktívnu verejnú činnosť sa jej dostalo viacero ocenení, akými boli Zlatá medaila za dlhodobú činnosť v ženskom hnutí na Slovensku, štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu, Pamätná medaila MO MS a v roku 2009 Cena primátora Banskej Bystrice.                                                                                                                                                                     

                                  Klaniame sa vzácnej pamiatke našej Aničky a ďakujeme jej za všetky okamihy spoločného žitia. V tom našom spoločnom žití bola verná a pravdivá, verila ľuďom, vo svojom konaní bola priama a bola jednou z nás. Bola človekom so srdcom krištáľovo čistým a vnútorne bohatým, a  preto nám bude chýbať naveky. 

 

                                                                                            S hlbokou úctou členovia MO MS

 

 

 

 

 

UPOZORŇUJEME

členov MO MS  v Banskej Bystrici  na zaplatenie členského príspevku

na rok 2015: 2 € -  pre dospelých, 1 €-  pre deti, študentov, dôchodcov a nezamestnaných.

Zaplatiť členský príspevok si môžete osobne v matičnom dome, Dolná 52 v dňoch pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 hod. a pri konaní podujatí, na ktoré vás pozývame. Zaplatenie potvrdzujeme do členskej legitimácie osobitnou pečiatkou, preto si legitimáciu prineste so sebou.

Zvon si môžete prečítať aj na webovej stránke: www.maticabb.webnode.sk

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31