ZVON December 2015

03.12.2015 20:57

 

                                                                        Nijaký čin nerob bez cieľa, ale  vždy len podľa 

                                                                                dokonalého a premysleného plánu.

    

 PULZOVANIE NÁŠHO ŽIVOTA 

                 Ani sme sa nenazdali a približuje sa koniec ďalšieho roka nášho žitia.  Pripravujeme sa naň ako každý rok, aby sme spoločne s úctou v srdci zažili deň Betlehemskej radosti, zamysleli sa nad „pulzovaním nášho  života“ a pripomenuli vzácne udalosti spred mnohých i tých nedávnych rokov. Pripomenuli sme si 140. výročie zatvorenia MS zo  7.11.1875 i 100. výročie Clevelandskej dohody z 23.10.1915. Pripomenuli sme si aj OHLAS  Matice slovenskej k slovenskému národu z 11.8.1990, ktorým naša národná ustanovizeň vyjadrila vieru v budúcu, už nikdy nikým neohrozovanú matičnú budúcnosť. MS sa prihlásila  k revolučným premenám a podporila úsilie o demokratické obrodenie spoločnosti a tým aj návrat  Slovákov do kultúrnej Európy, ako vyspelý a rovnocenný národ s inými národmi.  Obnovila občianske hnutie, miestne odbory a verejne sa  tým prihlásila do služby národa. Otvorila Slovensko aj všetkým Slovákom, žijúcim v zahraničí bez ohľadu na ich sociálny pôvod, náboženské a politické presvedčenie. Odsúdila každý totalitný systém a vyhlásila, že chce pôsobiť v spoločnosti ako nadstranícka, nadkonfesijná a nadrezortná ustanovizeň, napomáhať rozvinutiu pamäti národa, zbaviť sa falošných mýtov a vysloviť pravdu o sebe i svojich dejinách a tým sa otvoriť svetu.

                    Tieto myšlienky naplnilo tretie celonárodné zhromaždenie Za suverénne Slovensko 11.3.1991 v Bratislave, ktoré prijalo Memorandum na podporu slovenskej zvrchovanosti, tvoriace základ pre prijatie II. Memoranda národa slovenského dňa 8.6.1991  v Martine. Odkazy obidvoch Memoránd vyústili 5.10.1991 do piateho celonárodného zhromaždenia MS v Komárne a vytvorenia Stola národnej dohody 9.10.1991. Otázky    princípu zvrchovanosti a suverenity národa podporili 8.11.1991 delegáti MO MS v Martine.  Tieto odkazy roka 1991 si naplno pripomenieme a uctíme v roku 2016. V týchto odkazoch sa  začalo spoločné hľadanie pravdy pre slovenský život, v nich sa začala vôľa a chuť uchopiť   svoje veci do vlastných rúk i zaujatie zásadných postojov k našej minulosti. Bol to rok v našej histórii veľmi potrebný pre vytváranie vzájomného porozumenia a v nebývalom rozsahu aj verejného vyslovenia postojov k vlastnej budúcnosti. Roky 1990 – 1992 boli „kľúčovými rokmi“, v tých rokoch nastali obrovské príležitosti  pre čistotu ducha, pre obetavú službu národu a vlasti, pre vlastné svedomie, ktoré by malo byť v človeku zakódované ako najvyššia  morálna norma pre život. Roky, ktoré prišli potom, zásluhou  ochotných ohnutých chrbtov, mnohé z toho, čo sme pre náš spoločný život chceli, „zmietli zo stola“ ako napríklad  Stanovisko SKS zo 4.11.1990 v Quebeku, ktoré „pokladalo MS za  jedinú reprezentantku slovenského národného dedičstva po celom svete, odmietlo všetky vtedajšie snahy rôznych organizácií a ústavov uchvátiť MS jej tradičné pôsobenie medzi zahraničnými Slovákmi a podporilo všetky demokratické snahy, vedúce k zvyšovaniu národného a európskeho  povedomia Slovákov tak, aby sa slovenský národ stal rovnocenným partnerom ostatným národom Európy i celého sveta.“ Dôkaz o tom verejnosti bol predložený na jeseň 1990 na národnej púti v Šaštíne zverejnením  textu sv. Stolice o zriadení slovenskej cirkevnej provincie z 30.12.1977, ktorým sme my Slováci „mali svoju parcelu v Európe vykolíkovanú a zaknihovanú“ najvyššou morálnou autoritou svetového spoločenstva.

                   Čo sme to v tom Ohlase slovenskému národu vypovedali a žiadali? Žiadali sme veľa, alebo málo? Treba povedať, že žiadali sme len to, čo nám a k nám odjakživa patrilo a patrí. Čosi sa nám aj dostalo a možno toho nebolo ani tak málo, len akosi sme si to, ako mnohé predtým, ani teraz  nevedeli vážiť a možno ani nechceli v sebe ukotviť natrvalo.  A toto naše váhanie a odsúvanie nám prinieslo akési „návraty“, ktoré sme nechceli. Tieto návraty z našej vlastnej cesty nás opäť posunuli do „podriadenej polohy“ a opäť nám diktujú, čo máme robiť. Predtým vietor vial na naše hlavy od východu a dnes sa tento vietor zmenil na víchor zo západu. Viem, je to ťažko žiť človeku samotnému, ale každý by si mal ten svoj odchod zo samoty do spoločenstva ľudí vybrať sám podľa svojej vôle a rovnako sa zo svojej vôle do spoločenstva aj vrátiť. Žijeme dnes podstatne iný život, než aký sme si mnohí predstavovali, lebo napriek myšlienkam slobody a demokracie nás postihlo veľa nie dobrého  a často aj takého, čo sme pred  25 rokmi spoločne odsúdili na zánik. Akosi nič nejde podľa toho, čo človek myslí zrejme aj preto, lebo človek nekoná pre všetkých, ale predovšetkým egoisticky pre seba. Veľmi rýchlo sme do seba prijali hlavne to, čo nie je pre ľudí, ale proti nim. Naučili sme sa nehovoriť pravdu, naučili sme sa klamať na každom kroku, naučili sme  sa uzatvárať do svojich ulít a starať sa len sami o seba, odučili sme sa pomáhať iným, odúčajú nás nevážiť si také hodnoty ako vlastný národ a naša vlasť. A to je pre budúcnosť Slovenska  veľmi zlé. Valcujú nás a my si to nevšímame a keď áno, vždy sa nájde niekto „za tridsať strieborných“ pokračovať v klamaní, ako nám je a bude dobre, ako máme veriť všetkému, čo  k nám prichádza z iného sveta a aká svetlá budúcnosť nás čaká. A popri tom na našom Slovensku opäť vrastajú dediny a ľudia v nich žijúci do veľkej chudoby.

                        Blíži sa koniec roka, ktorý sme na Slovensku zasvätili 200. výročiu narodenia kodifikátora slovenčiny  Ľudovíta Štúra. Hoci sa uskutočnilo dosť veľa podujatí i televízia  priniesla viacero relácii o tejto výnimočnej osobnosti našich národných dejín, ktorý by sa dnes  určite zamyslel najmä „nad čistotou nášho spisovného  a štátneho jazyka“, o ktorý sa po veľa rokov zvádzali  nielen vnútorné, ale aj vonkajšie boje. Keďže sme samostatný národ a dokonca na území vlastného štátu, mali by sme si všetci vážiť našu históriu a v nej aj históriu vzniku spisovného jazyka, ktorým sa prezentujeme pred svetom mnohými formami, mali by sme v prvom rade my Slováci si  náš jazyk chrániť, opatrovať a nemali by sme sa držať v tomto smere slov „aj tak sa môže“, alebo ako hovoria východniari – „i tak še dá“, ale  vážnu úlohu by pri ochrane  slovenčiny mali zohrávať  - školy, kultúrne  a vedecké inštitúcie, rozhlas, televízia - hlavne moderátori v týchto médiách, lebo oni sa od rána do večera   prihovárajú  všetkým generáciám a najmä deťom a mládeži. Pred nami pri používaní  neúmerného množstva cudzích slov v dennom kontakte ľudí stojí naliehavá otázka . Ako bude vyzerať  v tomto smere o niekoľko rokov naša slovenčina? Budeme sa vedieť ešte dohovoriť rečou zrozumiteľnou všetkým generáciám, budeme slovenčinu počuť v pesničkách novej doby, bude sa objavovať v tvorbe poézie, budeme sa vedieť po slovensky a najmä v ľubozvučnej slovenčine dohovoriť? Sú to otázky aj do nášho žitia v nadchádzajúcom roku, v ktorom si pripomenieme vzácne matičné osobnosti späté  so slovenčinou, ako Karol Kuzmány, Svetozár  Hurban Vajanský, Jur Janoška a Jozef Cíger Hronský. Spomienky budú patriť aj odkazom velikánov nášho národa pri 180. výročí štúrovskej vychádzky na Devín a 155. výročí  prijatia Memoranda národa slovenského. Pri spomienkach na týchto vzácnych ľudí i na výnimočné udalostí našej národnej histórie, by sme sa mali trafiť veľmi presne do tej správnej reči, mali by sme byť rozvážni a jasne si uvedomiť, na ktorej strane života stojíme,  a ktorý rodný dom si ctíme: „lebo rodisko, rodná zem a rodná reč by mali byť neustále naším chrámom“, v ktorom sa tvorí vzťah človeka k človeku, vzťah ľudí k tradíciám a ideálom, vzťah k rodinnému žitiu, privolávajúcom do každého dňa šťastie a zdravie pre celú národnú pospolitosť.  Zamyslime sa preto všetci nad právom i povinnosťami v našom žití cez odkaz Ľudovíta Štúra: „Mali by sme mať nezlomnú vieru k samým sebe, pevnú dôveru k našim  silám i k nášmu životu“, a v tejto súvislosti si položme pred seba veľmi vážnu otázku: „Ideme v tomto našom žití správnou cestou?“  

                                                                                                                                                                 

                                                                                                                    Igor   K o v a č o v i č

 

PRIPOMÍNAME SI            

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              

75. výročie narodenia Viery ŠIMKOVIČOVEJ,                                                                                                                                                  učiteľky a dlhoročnej predsedníčky MO MS v Očovej a členky krajskej rady MS.                                                                                                                                      

 Narodila sa 8.12.1940 v Kokave nad Rimavicou. Otec Ján Klimo bol elektrikárom baníkom, matka Elena, rodená Maceková bola predavačkou a neskoršie pracovala v Zornici v Klenovci a na dôchodku aj v RD v Očovej. Obaja sa aktívne zapájali do verejného života a viedli k tomu aj svoju dcéru, ktorá po skončení základnej školy študovala na Pedagogickej škole v Lučenci a v roku1959 tam aj maturovala. Po skončení školy učila na ZŠ v Šoltýskej, potom v Ďubákove a od roku 1962 až do odchodu na dôchodok na ZŠ M. Bela v Očovej. Spolu s manželom vychovali dve deti. Dcéra po absolvovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach sa stala učiteľkou najskôr na Gymnáziu vo Veľkom Krtíši a od roku  1997 pôsobí na Gymnáziu v Krupine, syn Ján po skončení SPTŠ vo Zvolene pracoval  v rastlinnej výrobe na JRD v Očovej. Vierka Šimkovičová od roku 1962 vedie detský súbor Poľana, pomáha pri činnosti ZPOZ v obci i v rámci BBSK, aktívne pôsobí aj v OV SZPB a v roku 1980 sa jej dostalo pocty byť zapísaná v Galérii najlepších pracovníkov. Od  obnovenia činnosti MO MS v roku 1990 sa stala jeho predsedníčkou a pôsobí už dve desaťročia aj v Krajskej rade MS. Za jej verejnú obetavú a záslužnú prácu sa jej dostalo viacerých ocenení – Stužka ČSČK,  Strieborná medaila SZM, Pamätná medaila ZPOZ, Pamätná medaila SZPB a Medaila M.R. Štefánika III. stupňa Ústrednej rady  SZPB, Zlatá medaila domu MS, Čestné uznanie za rozvoj  kultúrno-osvetovej činnosti v okrese Zvolen,  Ocenenie za zachovávanie a šírenie ľudových tradícií Podpoľania a viacero pamätných a ďakovných listov za prácu na úseku školstva a kultúry. K významnému životnému jubileu  blahoželajú a za veľký prínos do rozvoja matičného hnutia v Banskobystrickom kraji ďakujú členovia  Krajskej rady Matice slovenskej.

   

60. výročie narodenia Evy KEMPOVEJ,                                                                                                                                                 

učiteľky, osvetovej  pracovníčky, predsedníčky MO MS v Sebechleboch a členky krajskej rady MS.

Narodila sa 10.12.1955 v Pôtri Slatinke. Po skončení ZDŠ študovala na Gymnáziu B.S.Timravy v Lučenci. Štúdium však ukončila diaľkovo na Pedagogickej škole a ako čerstvá učiteľka začala v roku 1975 učiť na MŠ v Sebechleboch. Neskôr sa stala vychovávateľkou v školskom klube. Popri zamestnaní sa aktívne zapájala do kultúrnej činnosti v obci, vykonávala funkciu  knihovníčky, pracovala v ZPOZe a v roku 1981  stála pri zrode  folklórnej skupiny Geľovianka. V roku 1990 bola pri zakladaní MO MS v obci a od roku  1991 je jeho predsedníčkou. Z tohto postu i ako poslankyňa obce výrazne ovplyvňovala kultúrny život v Sebechleboch, najmä v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Počas 35 rokov sa  v maximálnej miere venovala udržiavaniu miestnych tradícií a pre túto činnosť získala aj mladú generáciu. V roku 1987 založila detskú skupinu Vienok, aktívne pôsobila aj v oblasti ochotníckeho divadla ako režisérka vyše 20 divadelných hier v DS Geľovan. Folklórna skupina pod jej vedením účinkovala na takých podujatiach, ako je Hontianska paráda v Hrušove, FSP v Detve, FF Východná, Podjavorské slávnosti v Pliešovciach, Dni Hontu v Krupine, Matičné slávnosti v Martine a iné. So skupinou pripravila scenár k televíznemu  filmu Testamenty zo Sebechlieb a podieľala sa aj na vydaní  dvoch  CD albumov Piesne zo Sebechlieb. Mimoriadne záslužná je jej spolupráca so Slovákmi v Rumunsku, Poľsku, Chorvátsku, Srbsku, Česku a  Francúzsku. Od roku 1997 aktívne pôsobí v krajskej rade MS BBK a podieľala sa na realizácii mnohých matičných podujatí v kraji. Je nositeľkou Ceny obce Sebechleby za dlhoročný kultúrny rozvoj obce, jej propagácie doma i v zahraničí, za obnovovanie a zachovávanie ľudových tradícií. Je nositeľkou viacerých matičných ocenení o .i. Striebornej medaily MS v roku 2005, Ceny  predsedu MS 2015. V  súčasnosti pôsobí aj ako podpredsedníčka OV Jednoty dôchodcov v okrese KrupinaK jej životnému jubileu prajeme veľa tvorivých nápadov, veľa entuziazmu a optimizmu,  ale najmä  dobré zdravie a pohodu  vo vlastnej i celej matičnej rodine a ďakujeme jej za každý spoločne strávený deň.

 

PRE POTEŠENIE

Z veľkého množstva kvetov našej prírody a dobrôt našej kuchyne sme vám chceli počas celého roka skrášliť a spríjemniť chvíle pohody nášho spoločného žitia. Prijmite zo srdca kvet posledného mesiaca v roku a k nemu aj dobroty patriace k vianočným sviatkom.

VIANOČNÁ HVIEZDA  (Euphrobia pulcherrime)                                                                                                                             Patrí k najkrajším symbolom Vianoc. Pochádza z hôr strednej Ameriky a do Európy sa dostala v roku 1834 z Mexika a o jej rozširovanie sa postarali brazílski misionári. Očaruje  pestrofarebnými listeňmi hviezdicového tvaru. Z jej mnohých druhov dominujú najmä žiarivo červené odtiene, ale sú aj ružové, krémovobiele, fialové i viacfarebné. V súčasnosti sa objavujú aj iné odrody, ktorých listene majú na ružovom alebo červenom podklade biele pásiky. Je to rastlina krátkych dní a používa sa iba ako dočasná živá ozdoba predovšetkým vianočných sviatkov. Mesiac pred Vianocami ju treba držať v teplej a tmavej miestnosti a kvitnutie potom trvá tri až štyri týždne.  Keď zakvitne, umiestňujeme ju na chladných miestach a mierne zalievame. V bytových podmienkach musí mať miesto s rovnomernou teplotou do 20 °C a dostatočným svetlom.

MED je unikátny  dar prírody.                                                                                                                                                           Má znamenitú farbu, lahodnú chuť, vôňu a nikdy by nemal chýbať pri sviatočnom pečení.  Predkovia mu pripisovali liečivé schopnosti a podľa starých mýtov vraj „pochádzal rovno z neba“.  Podľa druhu rozoznávame Medovicový med, ktorý má zelenkastú farbu a výraznú chuť a pomáha proti ochoreniam horných dýchacích ciest. Včely ho získavajú z medovice, ktorú vylučujú vošky parazitujúce na ihličnatých stromoch. Kvetový med je nektár pozbieraný včelami z ovocných stromov a kvetov lúk. Repkový med je zo zberu repky olejnej a obsahuje najnižšie percento sacharózy. Agátový med sa vyznačuje čírym sfarbením a pomalou kryštalizáciou. Zmiešaný med tmavý sa získava z nektáru horských kvetov, najmä z malín. Farba medu vzniká pri procese tzv. pastovania. Zlatožltú farbu med nadobudne zo slnečnice. Med pomáha pri žalúdočných vredoch, chorobách pečene, žlčníka, zápche i hnačke. Liečivo pôsobí aj pri srdcových ťažkostiach, chrípke, nachladnutí, ale napomáha aj pri nespavosti, nervozite a podráždenosti. Med sa najlepšie skladuje v sklenených, smaltovaných či porcelánových nádobách a pri plnení nádob treba myslieť aj na rozpínavosť medu v procese jeho tuhnutia. Nemal by sa dávať do horúcich nápojov, lebo pri vyšších teplotách stráca vitamíny a všetky prospešné liečivé látky.    

                                                                                                                                                              

 ORIEŠKY nielen vo vianočnom období, ale aj počas celého roka prinášajú deťom i dospelým zdravie a preto je dobre vedieť o nich o čosi viac, lebo sú vynikajúcimi zdrojmi  energie, prinášajú pôžitok i potešenie a ich konzumácia prispieva k dlhovekosti ľudí.                                                                                                                                                                                         

LIESKOVCE - priekopníckymi pestovateľmi boli Turci, ktorí si lieskové orechy cenili pre obsah vitamínov A, B, C, E a K a minerálov draslík, fosfor, horčík, vápnik a železo. Pokiaľ ide o vplyv týchto orechov na zdravie, priaznivo pôsobia napríklad pri únave, fyzickom vyčerpaní, či srdcových ochoreniach. Dokážu podporiť vývoj svalstva, peristaltiku čriev, takisto zlepšujú ľudskú pamäť.                 

MANDLE - existuje viacero ázijských, afrických a stredomorských odrôd, z ktorých sa získavajú dva druhy mandlí: sladké a horké. Sú zdrojom vitamínov B1, B2, B3, B5, B6, B9 a E, minerálov draslík, fosfor, horčík, mangán, sodík, vápnik a železo, bielkovín a vlákniny. Konzumácia mandlí  znižuje vysoký krvný tlak a cholesterol. Viaceré štúdie ukázali, že mandle minimalizujú srdcové ochorenie.                                                                                                                                                                         

VLAŠSKÉ ORECHY  - začali sa pestovať na Ďalekom východe a v Himalájach. Postupne sa udomácnili v miernom pásme po celom svete, kde podnes patria medzi najžiadanejšie. Sú  zdrojom vitamínov A, B, C, E a K, minerálnych látok draslík, fosfor, horčík, mangán, vápnik, zinok, omega mastných kyselín. Znižujú cholesterol, telu dodávajú potrebnú energiu a  stimulujú mozog i nervovú sústavu.

 

ŠKVARKOVÉ PAGÁČIKY                                                                                                                                                  

 Potrebujeme: 2  balíky droždia, 2 kg múky, 1 l vody, 6 lyžičiek soli,1 kg mletých škvariek a na potieranie 1 vajce, 1 lyžičku soli a rascu. Postup: Zamiesime si hladké cesto, potom ho vyvaľkáme, potrieme škvarkami a necháme  aby si  oddýchlo asi 15 – 20 minút. Na pomúčenej doske ho potom vyvaľkáme na hrúbku asi 2 cm a vykrajujeme formičkou na pagáčiky. Vrch pagáčikov môžeme zdobiť nožom tak, že urobíme na ceste štvorčeky. Poukladáme pagáčiky na vymastený plech a ešte ich necháme ½ hod. kysnúť. Potom ich potrieme rozšľahaným slaným vajcom, posypeme rascou a v horúcej rúre upečieme do ružova.

 

Z ČINNOSTI       

                                                                                                                                                                               

 POHĽADNICE B. BYSTRICE                                                                                                                                                             

 Dňa 10.9.2015 na Radnici mesta Banská Bystrica v predvečer osláv 760. výročia udelenia  mestských privilégií privítali obrazovú publikáciu „76 rokov Banskej Bystrice na pohľadniciach“, ktorú zostavil poslanec Martin Klus v spolupráci s banskobystrickým zberateľom pohľadníc a fotografií Jánom Balážom a historikom, podpredsedom MO MS   Marcelom Pecníkom. Kniha prináša 140 zaujímavých historických pohľadov na rôzne časti  Banskej Bystrice. „Krstnými otcami“ knihy boli primátor mesta Ján Nosko a čerstvý majster sveta v chôdzi Matej Tóth. Publikáciu je možné zakúpiť si v bystrických kníhkupectvách a za zvýhodnenú cenu počas novembra a decembra 2015 aj v matičnom dome na Ul. M. Rázusa.

 

RIMAVSKÝ FOLKLÓR                                                                                                                                                                     

 Dňa 17.9.2015 v priestoroch ZŠ Š.M.Daxnera v Rimavskej Sobote sa uskutočnil Deň slovenských tradícií, ktorý  spoločne pripravili Dom MS a vedenie školy a zúčastnili sa na ňom aj primátor mesta JUDr. Jozef Šimko, zástupcovia  BBSK, škôl a kultúrnych inštitúcií v Rimavskej Sobote, ktorých  na podujatí privítal riaditeľ školy Mgr. Peter Černý. Hlavná časť podujatia bola zameraná na ukážky  tradičných ľudových remesiel z Gemera - výroba bačovského riadu, rezbárstva a ľudových hudobných nástrojov, ktoré deťom priblížili Milan Stieranka a Milan Katreniak. Vyšívanie, paličkovanie, háčkovanie, výrobky zo šúpolia a slamy ukázali deťom majsterky Eva Dolinajová, Soňa Hrončeková, Karolína Krišková, Ľubica Adlerová a Gabriela Medveďová, pletenie košíkov zas majster Jaroslav Zvara. O včelárstve na Gemeri deťom porozprával Milan Krokavec a o hrnčiarstve majster Ján  Národa. Do sveta slovenských ľudových rozprávok deti preniesla pani Milana Jutková a so zvykmi na dedinách Gemera - Malohontu deti oboznámila Jarka Lajgútová. Do sveta ľudového tanca a hudby všetkých uviedli členovia súboru Rimavan pod vedením Vladimíra Petrinca a detského súboru Čížiček z Tisovca pod vedením Ľubice Sabovej. Celé podujatie, ktoré podporili BBSK, MS, Prvá stavebná sporiteľňa a pracovníci ZŠ pod vedením Marty  Trochovej, ukázalo možnosti a formy, ako sa dajú vo výchovno-vzdelávacom procese  prezentovať hodnoty nášho kultúrneho dedičstva a ako možno k úcte k týmto hodnotám  priviesť aj pre súčasné generácie. Za tento mimoriadny počin si matiční organizátori, učitelia  školy i majstri ľudovej tvorby zaslúžia veľké poďakovanie. (I.Šulková)

 

SLOVENSKÝ DVOJKÍŽ                                                                                                                                                                                                

 Dňa  3.10.2015 MO MS v Čelovciach v spolupráci s obcou a finančnou podporou MS pripravil slávnostné podujatie „Postavenie slovenského dvojkríža“, ktorého sa zúčastnili obyvatelia a rodáci obce i viacerí hostia. Podujatie sa začalo privítaním v Zborovom dome, odkiaľ za hlaholu zvonov z veží evanjelického a rímskokatolíckeho kostola sa začal sprievod účastníkov k úpätiu brala nad obcou. Slávnostný program sa začal hymnou SR a poéziou vyjadrujúcou úprimné vyznanie k slovenskej vlasti. Potom sa k prítomným prihovorili starosta Čeloviec Ján Petroch a predseda MO MS Ing. Dušan Sľúka, ktorí všetkých privítali, poklonili sa miestu odpočinku mnohých Čelovčanov a poďakovali sa každému, kto sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na postavení dvojkríža. Príhovor v mene MS predniesol jej tajomník Mgr. Marek Hanuska. Po odhalení a požehnaní  dvojkríža duchovnými Mgr. Annou Kukulovou a Mgr. Petrom Vychlopeňom zaznela hymnická pieseň Kto za pravdu horí. Po ukončení slávnostnej časti podujatia sa na amfiteátri v obci uskutočnil kultúrny program, v ktorom vystúpili domáci spevokol so starodávnymi čelovskými piesňami, deti prispeli do programu scénkou o dorábaní chleba v minulosti a program uzatvorili mladí muzikanti z Hrušova, Zvolena a Pliešoviec. Zavŕšením slávnosti bolo zapálenie vatry a spoločenské posedenie. (M. Sľúková)

 

JUBILEUM MO MS                                                                                                                                                                                                   

Dňa 17.10.2015 v kultúrnom dome v Tornali si matičiari a ich sympatizanti pripomenuli 25. výročie obnovenia činnosti MO MS na podujatí, ktoré venovali ľuďom, žijúcim s matičnými myšlienkami v meste. Úvod  celej slávnosti, ktorú moderovala pani Marcela Bunková, patril príhovoru predsedníčky MO MS pani Anne Bancsovej, ktorá prítomných oboznámila s históriou i súčasnosťou tornaľského miestneho odboru a vyzdvihla úspešnú spoluprácu matičiarov s mestskou samosprávou v osobe pani primátorky Anny Szögediovej. Prítomných matičiarov potešilo vystúpenie prvého podpredsedu MS Jozefa Šimonoviča, ktorý svoj príhovor obohatil poéziou z básnickej zbierky Mikuláša Kováča Pravdaže srdcom - O reči.   V druhej časti jubilejné stretnutie matičiarov obohatil svojím vystúpením detský folklórny súbor Lykovček z Revúcej pod vedením Mariany Poprockej, Aleny Ďurkovičovej a Natálie Poprockej. Za obohatenie jubilejnej slávnosti a nádherný citový zážitok deťom z Lykovčeka  prítomní účastníci verejne vyslovili veľké poďakovanie. (A.M. Bencsová)

 

ŠKULTÉTYHO REČŇOVANKY                                                                                                                                                               

Dňa 23.10.2015  vo Veľkom Krtíši pripravili Hontiansko-novohradská knižnica  A.H.Škultétyho a OP MS vyhodnotenie 24. ročníka celoslovenskej súťaže autorskej literárnej tvorby „Škultétyho rečňovanky“. Na stretnutí sa zišli mladí autori z celého Slovenska, aby si prevzali ocenenia a prezentovali vlastnú tvorbu. Do súťaže sa v tomto roku zapojilo 151 súťažiacich s 273 prácami. Celkovo bolo ocenených 25 autorov, z ktorých 18 získali Hlavné ceny rečňovaniek, 2 Cenu časopisu  Slniečko, 4 Cenu Literárneho informačného centra a 1 Cenu JUDr. Petra Škultétyho. Po príchode do miesta konania vyhodnotenia súťaže sa mladí autori stretli s porotcami Jánom Petríkom, Ľubicou Kepštovou a Petrom Gajdošíkom  a následne sa poklonili pamiatke A.H.Škultétyho pri jeho buste v centre mesta. Potom sa k nim v obradnej sieni  Mestského úradu  prihovorili predsedníčka MO MS Mgr. Mária Hroncová, primátor mesta Ing. Dalibor Surkoš a za organizátorov súťaže Ján Brloš, ktorí spoločne s PhDr. Ľubicou Kepštovou odovzdali ocenenia najlepším autorom. V I. vekovej kategórii za poéziu prvenstvo získala Hana Krišková z Humenného a za prózu Terézia Hrebenárová z Popradu- Matejovce a Ceny Slniečka si odniesli Dávid Petrovčin z Humenného a Alex Danko z Bernolákova. V II. vekovej kategórii za poéziu i prózu získala prvé miesta Magdaléna Martíšková z Topolčian, Cenu Literárneho informačného centra (LIC)   si zo súťaže odniesli Laura Kladivíková z Veľkého Krtíša a Adam Martiška z Topolčian. V III. vekovej kategórii za poéziu bola ocenená Katarína Jančeková z Topolčian a za prózu  Mária Blahová z Trnavy. Cenu LIC získali Dominika Dubecová z Nitry a Kristína Baníková z Humenného a Cenu JUDr. P.Škultétyho Blanka Janíčeková z Veľkého Krtíša. Záver  vyhodnotenia tejto mimoriadne zaujímavej tvorivej súťaže budúcich tvorcov slovenskej  literárnej tvorby, ktorí do Veľkého Krtíša pricestovali v sprievode svojich rodičov a pedagógov, patril ich stretnutiu s členmi odbornej poroty a určite nikto z nich neľutoval zapojenie sa do súťaže, ale aj v záujme o dobrú vec precestovanie aj stoviek kilometrov. (J.Brloš)

 

ZÁJAZD  DO UHROVCA                                                                                                                                                                    

 MO MS v Banskej Bystrici z podnetu člena výboru MO Bruna Korytku pripravil pre svojich členov a členov klubu seniorov Lipa zájazd na celonárodné slávnosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra 24.10.2015 do jeho rodiska Uhrovca. Vedúcou zájazdu bola pani Danica Balážovičová. Prvá zastávka zájazdu bola v Bánovciach nad Bebravou, kde sa účastníci zájazdu po krátkej prechádzke mestom poklonili pamiatke Ľ.Štúra pri jeho soche, ktorej postavenie v roku 1936 v Bánovciach inicioval Dr. Jozef Tiso. Po príchode do Uhrovca sa banskobystrickí matičiari najskôr poklonili nášmu velikánovi pri jeho pamätníku a potom sa odobrali na prehliadku rodného domu Ľudovíta Štúra, kde obdivovali  množstvo pamiatok na život a dielo tvorcu nášho spisovného jazyka, bojovníka za práva slovenského národa. Potom sa zúčastnili všetkých kultúrnych podujatí, dobového sprievodu, kladenia vencov a na  zhromaždení si s úctou vypočuli prejavy prezidenta SR, predsedu NR SR a predsedu vlády SR. Po ukončení slávnostného zhromaždenia ešte navštívili najskôr miestne múzeum, kde si zakúpili pamätné mince a známky k 200. výročiu narodenia Ľ.Štúra a potom sa zúčastnili aj na prezentácii kníh z Vydavateľstva MS. Po stretnutiach a rozhovoroch s ďalšími matičiarmi, predovšetkým z južného Slovenska, odchádzali účastníci zájazdu z Uhrovca plní dojmov a  posilnení v národnom duchu.  (B. Korytko)

 

N A /N E/  P O S L E D N E J   S T R A N E...

BLAHOŽELÁME

1.12. Ing. Július ZIBRIN, 4.12. Mgr. Zlatica DÚBRAVCOVÁ,  PaedDr. Matej KÁN, 5.12. Eva HRUŠOVSKÁ, 7.12. Margita DUDÁŠOVÁ, 8.12.  Miroslav RUSCH,  10.12. Mgr. Eulália KASÁČOVÁ, 12.12. Mgr. Sylvia HAVELKOVÁ, 21.12.  Zuzana STYKOVÁ,  23.12. Mgr. Nataša BAČÍKOVÁ, 26.12. Anna KŘEMENOVÁ, Mgr. Katarína ŠIMKOVÁ, 27.12. Mgr. Mária LAUKOVÁ, 30.12. Elena HUDECOVÁ, MUDr. Ján MACEJKA, 31.12. Mária ŇÁČIKOVÁ.

 

Želáme Vám, matičiari – decembroví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia a spokojnosti!  

 

PROGRAM  NA DECEMBER

 

2. – 30.12.   VIANOČNÉ OBRÁZKY

                    Výstavka  výtvarných prác detí venovaná tradíciám Vianoc

                    M: Dom MS, Dolná 52                          O: Výtvarná sekcia MO MS

7.12. o 16.00  VIANOČNÝ KRUH

                     Pripomenutie výročia vzniku MO MS pri tradícií predvianočného stretnutia                     

                     členov MO MS

                     M: DMS, Dolná 52                              O: MO MS

7.12. o 18.00   VÝBOR MO MS

                    Desiate zasadnutie výboru MO MS

                    M: DMS, Dolná 52                               O: Výbor MO MS

14.12. o 16.00  OSOBNOSTI A UDALOSTI

                   Stretnutie členov MO k 35. výročiu vyhlásenia sv. Cyrila a Metoda za 

                   spolupatrónov Európy

                   M: DMS, Dolná 5                                 O: Historická sekcia MO MS

7. a 14.12. o 14.00  KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                   Tvorivé stretnutia členiek klubu

                   M: DMS, Dolná 52                                O: KPČ MO MS

7., 14. a 21.12 o 14.00  KLUB SENIOROV LIPA

                    Kultúrno-spoločenské stretnutia členov klubu

                    M: DMS, Dolná 52                               O:  Klub Lipa MO MS

 3., 10. a 17.12 o 16.00 TVORIVÉ STRETNUTIA

                   členov speváckych skupín Hronky a Horehronci

                    M: DMS, Dolná 52                              O: Národopisný klub MO MS

 

UPOZORŇUJEME VÁS

-          na možnosť podporiť obnovu busty Jozefa Cígera Hronského v Parku Ľudovíta Štúra vo Zvolene, ktorá bola pred siedmimi rokmi ukradnutá. Miestny odbor Matice slovenskej vo Zvolene vyhlásil verejnú zbierku s termínom ukončenia 29.2.2016. Pokiaľ sa rozhodnete prispieť na obnovu busty, posielajte svoje príspevky na číslo účtu: 402 115 3644/7500, ktorý spravuje MO MS vo Zvolene. Veríme, že aj vašou zásluhou bude nová busta pri 120. výročí narodenia J. C. Hronského v roku 2016 na zvolenskom námestí osadená. Za každý príspevok ďakujeme.  

                                                                                                                                                   

-          že mesačník ZVON môžete získať pri osobnej návšteve každý pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 v našom matičnom dome a prečítať si ho môžete aj na webovej stránke: www.maticabb.webnode.sk

 

UPOZORŇUJEME VŠETKÝCH ČLENOV MO MS V BANSKEJ BYSTRICI

-          na zaplatenie členského príspevku za roky 2015 - 2016, nakoľko z členského zabezpečujeme pravidelný matičný život v našom meste a podporujeme konanie všetkých podujatí, na ktoré vás každý mesiac čo najsrdečnejšie pozývame.

 

-          na ponuku Banskobystrického spolku okrášľovacieho a ochranného: „ STOLOVÝ KALENDÁR - BANSKÁ BYSTRICA 2016 ... pohľady  do našej minulosti“. Kalendár obsahuje vyše 50 zaujímavých historických fotografií  Banskej Bystrice i mestských častí, ktoré boli v minulosti samostatnými obcami. Banskobystrický spolok vznikol 22.10.1927 z podnetu prof. Jána Roubala, obnovený bol 24.5.2012 z podnetu Jakuba Šišovského a Andreja Predajnianskeho. Za prispenia Vladimíra  Balleka a Marcela Pecníka vychádza kalendár v Agentúre MP a bude ho možné zakúpiť  v kníhkupectvách, papiernictvách a trafikách v Banskej Bystrici. Určite zaujme ako mimoriadne pripomenutie histórie nášho mesta a jeho okolia. Informácie o pôsobení spolku  môžete získať na stránke www.bbsoo.sk

 

VINŠUJEME VŠETKÝM VÁM                                                                                                                                                       

 Vianočný vinš si prizval koledu: vraj pôjdu, kam ich  oči povedú –                                                                                            

 hornatým krajom, šírou rovinou, s tou tisícročia starou novinou,                                                                                           

 že časy sviatkov ľuďom  nastali.                                                                                                                                            

 Dieťatko narodené v maštali svet požehnáva znovu pokojom.                                                                                                          

 Nech privíta ho každý po svojom, a nech mu lásku sveta popraje.                                                                                                 

 Ako ono symbolom dobra je, nech dobrá vôľa k nám si prisadne,                                                                            

 a skutky naše nech sú príkladné, nech k našim blížnym cestu zaviatu                                                                                  

 vyznačí v snehu stopy návratu ...                                                                                                                                       

  Vianočný  stromček nech nám zarodí, nech stôl je štedrý ako na hody                                                                                     

  a v dušiach našich dobrá pohoda, nech v jasličkách to dieťa pohojdá.                                                                                 

 (K.Hudecová z Východnej)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31