ZVON apríl 2015

05.04.2015 11:04

SLOVÁ DO ĽUDSKEJ DUŠE                                                                                                                                                                                          

                                                                         Uctite otcov mozole krvavé, uctite si to,

                                                                          čo tí životom svojím vydobyli. (A.Sládkovič)  

                                                                                  

               Pamiatka osobnostiam našich dejín by mala byť v každom čase vďačná a čistá. Mala by  byť preniknutá hlbokým poznaním, zapálením sa  pre „každé ráno svojho národa“,  nezlomná vo viere konať dobro a viesť k tomu potomkov, aby si vysoko vážili cnosti, vyhýbali sa neprávostiam a pre svoj život si osvojili Mravoučné desatoro Jána Amosa Komenského - Dobre sa maj a zachovávaj tieto veci: „1) Buď opatrný, nerozprávaj všetko, čo vieš: never všetko, čo počuješ: nežiadaj všetko, čo vidíš: nerob všetko, čo môžeš, ale len to, čo ti povinnosť káže. 2) Buď striedmy: z nemiernosti pochodia choroby, z chorôb smrť: mierni majú dlhé zdravie a žijú dlho. 3)Buď skromný, nie priezočivý, buď mlčanlivý, nie nemluvný:  keď kto mluví, mlč: keď tebe čo vraví, poslúchaj. 4)Buď spravodlivý, nežiadaj nič cudzieho: čo si vypožičal, navráť, čo si sľúbil, vykonaj. 6)Buď udatný, ku prácam bystrý: zanechaj  záhalku leňochodom. 7)Buď trpezlivý: šťastena býva nestála, prináša i žiaľ: len znášaj, chúlostivý vzdychá, plače, narieka. 8) Buď dobrotivý: krásne je udusiť zlosť, odpúšťať  vinníkom a odpúšťať odprosujúcim: kto teba o niečo požiada, tomu daj, keď máš: biednemu pomáhaj, keď môžeš. 9) Buď pravdomluvný: hovor vždy pravdu, nikdy neluhaj. 10) Nezáviď  nikomu: praj všetkým, zavďač sa, komu môžeš a zapáčiš sa všetkým dobrým ľuďom.“  A preto  zachovávaj tieto veci, úprimne ver v poslanie svojho národa a odovzdaj sa tomuto poslaniu naplno, lebo nič sa nastálo neudrží vo vedomí, v láske a úcte ľudí, ak si to ľudia neudržia sami. Taký je zákon života.                                                                                                                   

                       Ale je aj iný zákon pre ľudskú pamäť a ten znie: „Národu neslobodno žiť zo dňa na deň. Preto potrebujeme mať  pamäť národa ako most, ako pevnú chrbtovú kosť na pravom mieste. Bez nej sa nedostaneme v živote nikam, lebo dejiny sa dajú prekrúcať, ale samy nesfalšujú sa nikdy.“ V duchu tohto nepísaného zákona pre ľudskú pamäť konali  v osudových chvíľach Matice slovenskej všetci, ktorí bez zbytku chceli a svojou prácou pre  národ poctivo aj napĺňali jej poslanie v živote Slovákov. Osud MS v roku 1875 bol výkričníkom bezprávia páchaného Maďarmi na slovenskom národe. Osud MS v rokoch 1954 – 1968 a v rokoch 1973 – 1989 bol výkričníkom bezprávia spáchaného totalitnou mocou a mysleli sme si, že po roku 1989  už nikdy k páchaniu bezprávia na MS nedôjde.  Žiaľ, v dejinách moci sa všeličo opakuje a bezprávie bolo vykonané na MS aj v roku 2000, tento raz v mene moci „demokracie“. Najhoršie je však bezprávie, ktoré páchajú vlastní na samých sebe a práve toto bezprávie naplňuje podstatu „pekelnej triády“, ktorá sa už nemala po získaní národnej slobody a štátnej nezávislosti po roku 1993 nikdy vrátiť. Žiaľ, vracia sa a v značnej miere zásluhou tých, ktorí by sa mali starať o dobro celku a nie o svoje dobro. Funkcie v MS totiž  naši predchodcovia prijímali s pokorou a venovali sa službe naplno, neboli zamestnaní   „len tak akože“, ale poslanie, ktoré im bolo zverené, vykonávali bez ohľadu na čas, slávu a  peniaze, lebo vedeli, komu slúžia a prečo slúžia a čo sa od nich očakáva. Ľudia im verili a oni  nesklamali, aj keď časy neboli radostné a pre slovenskú vec prajné. Obetovali „na oltár národa“ svoje vedomosti, svoje schopnosti, svoje presvedčenie, svoje rodiny a viedli k tomu  svojím životom a svojimi skutkami aj mnohých ľudí . Preto mohla naša národná ustanovizeň  napredovať, preto sa mohla venovať svojmu poslaniu, preto mohla chodievať s rešpektom do slovenských miest a dedín, preto mohla pomáhať svojimi činmi zvyšovať národné povedomie a viesť ľudí k  národnej hrdosti, preto sa mohla verejne postaviť za práva národa vo veciach vzdelávania a kultúrnosti i  v zverejňovaní právd o histórii. Matica slovenská upevňovala pamäť národa pre budúcnosť, ktorú  pred sebou vo svojom čase videli a verejne sa k nej hlásili vzácne osobnosti. Bolo by dobre, keby tomu tak bolo v každom čase, ale časy sa menili a menia a tak ako v nedávnej minulosti, tak aj teraz vec národa sa nestala svätou. Nad  národnú vec sa dostala mamona, peniaze a bohatstvo jednotlivca, mať bez ohľadu na život ľudí vždy viac a viac a o prítomnosť  i budúcnosť národa a vlasti predkov sa starať čo najmenej a v záujme toho sľúbiť cudzím všetko - pôdu, vodu, prírodu a prírodné bohatstvo, pamiatky a možno aj vzduch, ktorý dýchame. Hlavná vec, že oni majú a čo ich do ostatných.  Mozoľnaté ruky otcov a matiek, ktoré sa po mnohé roky starali o dobro potomkov a teda aj o ich dobro,  si nectia. Zabudli, lebo pamäť ľudská je krátka a nie každý sa v živote riadi povesťou o troch grošoch. Poniektorí poznajú len groš jeden, ten môj. Ak zájdeme do pamäti dejín starých národov sveta, ale aj do pamäti vlastných nedávnych dejín, stále máme  možnosť zobrať si z nich ponaučenie pre našu prítomnosť. Problémy prítomnosti nám ukladajú menej si závidieť, menej sa ohovárať, menej brať zo spoločného, menej si prisvojovať zásluhy, ktoré nám nepatria, ale viac vytvárať, viac pomáhať, viac dávať do spoločného a byť skromnejší. Určite sa to oplatí a viac sa nám do života nášho navráti, aby sme mohli spoločne napĺňať odkaz  Júliusa Bottu z roku 1912 z jeho Krátkej  histórie Slovákov: „Keď my Slováci vždy svorne a jednomyseľne na osvete národa slovenského pracovať, všetci za jedného a jeden za všetkých stáť, jeden druhému pomáhať budeme, staneme sa národom mravným, bohatým a budeme nepremožiteľným národným celkom.“  Týchto slov sa začali naplno držať Slováci na južnom Slovensku, keď sa pred 25 rokmi 3. marca 1990 stretli v matičnom dome v Šuranoch a prijali „Memorandum Slovákov z južného Slovenska SNR a vláde SR“, v ktorom žiadali, aby v pripravovanej Ústave Slovenskej republiky bola táto kodifikovaná ako republika suverénneho slovenského národa, ktorého územie tvorí  jednotný a nedeliteľný celok, aby bol prijatý zákon o štátnom jazyku na území SR a aby bol slovenský jazyk ako štátny ukotvený v Ústave SR. Žiadali reálne možnosti uplatnenia sa Slovákov na južnom Slovensku vo verejnom, politickom, hospodárskom a spoločenskom živote, žiadali zabezpečenie fungovania slovenského školstva a kultúry na národnostne zmiešanom území SR. Dôrazne protestovali proti tomu, aby bola obmedzená suverenita SR a boli presadzované požiadavky na autonómiu južného Slovenska a žiadali prijať opatrenia proti negatívnemu zahraničnému zasahovaniu do riešenia problémov národnostných menšín na území SR.  V rokoch 1990 - 2011 bolo v matičnom dome  v Šuranoch, kým patril Matici slovenskej, uskutočnených 22 stretnutí. Z týchto stretnutí  vzišlo mnoho podnetov a pevných stanovísk vo vzťahu k štátnej suverenite SR, k ochrane svojbytnosti života a ochrany práv Slovákov na vlastnom zvrchovanom území vo všetkých  oblastiach národného a štátneho života v duchu ustanovenia ukotveného v Ústave SR: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody“, pričom všetky vyslovené i napísané stanoviská a požiadavky šurianskych stretnutí  napĺňali vzácny odkaz Ľudovíta Štúra prednesený v Uhorskom sneme: „Malý národ má veľké povinnosti, povinnosti oproti seba a vlastnej budúcnosti a tie by sme mali plniť tak, aby to bol pred všetkými vo svete dôkaz o našej života schopnosti.“ Vychádzajúc z týchto  prorockých slov by sme mali k tomu, čo sa okolo nás deje, pristupovať s rozvahou a nachádzať vlastné riešenia, vychádzajúce z poznania skúseností našich predkov. 

                                                                                                            Igor  K o v a č o v i č

 

PRIPOMÍNAME SI  Andreja Sládkoviča

 

            Koncom marca si pripomíname 195 rokov od narodenia pohronského Slávika Andreja Sládkoviča (30. 3. 1820 Krupina – 20. 4. 1872 Radvaň). Podľa jeho životopisca Ľudovíta Grossmanna: „... bol ako pulzom a srdcom národa, v ktorom tohto každá túžba, každá radosť a žalosť nachádzala ozvenu budiacu čarovným zvukom zo sna driemajúce srdcia slovenské.“

V slovenskej kultúrnej verejnosti je známy ako autor dvoch nesmrteľných básnických skladieb Marína (1846) a Detvan (1853). Menej známa je jeho vlastenecko-reflexívna a príležitostná poézia zo začiatku 60. rokov 19. storočia. Úzko súvisí aj so Sládkovičovou prítomnosťou pri významných udalostiach slovenského národa, keď vtedy ako uznávaná básnická osobnosť ustavične držal pulz na tepne čias. V dňoch 6. a 7. júna 1861 sa aktívne zúčastnil na memorandovom zhromaždení v Martine, kde vykonával funkciu zapisovateľa. Spracované dokumenty memorandového zhromaždenia – Akty slovenského národného shromaždenia v Turčianskom svätom Martine dňa 6. a 7. júna 1861 – poslal výboru MS dňa 6. júna 1865 (MS ich nevydala, tlačou vyšli r. 1942 pod názvom Sborník Národného zhromaždenia v Turč. Sv. Martine). Z príležitosti tejto udalosti napísal podľa J. Kalinčiaka „... následkom sľubu, a nie z potreby k dačomu poháňanej duše vlastnej“ báseň Svätomartiniáda (1861). Čo v nej sledoval, názorne osvetlil: „Pieseň má štýl dejopravný v 3. oddieloch. I. ′Sv. Martin′ analógia životopisu biskupa tohož mena vzhlädom na národnô zapríčinenie tohož sjazdu. II. ′Turíce′ obraz zhromaždenia samého vo forme slov. myst. a krest. cirkevnej. Všetko – rozumie sa – v službe predmetu. – III. Martinská hus′ predstavenie hostiny večernej v podobe idealizovanej s obrubou bájov a povestí príbuzných.“ (Korešpondencia A. Sládkoviča, list z 11. 6. 1861) Pri príležitosti prvého výročia memorandového zhromaždenia (6. 6. 1862) národovci z banskobystrického okolia usporiadali slávnosť v záhrade Ignáca Sásika, radvanského rím.-kat. farára, na ktorej okrem iných odznela aj Sládkovičova reč. Pešťbudínske vedomosti o tom okrem iného napísali: „... náš osvedčený básnik dv. p. Andrej Sládkovič, ev. farár radvanský, (...) dojmu plnú reč preriekol k nám o národnom zhromaždení sv. martinskom, pozdvihnuv pri jej konci pohár svoj na slávu pôvodcov jeho zhromaždenia a na slávu všetkých o zhromaždenie toho zásluhy majúcich...“.

Dňa 4. augusta 1863 v Martine bol prítomný na prvom valnom zhromaždení Matice slovenskej, ktorej bol zakladajúcim členom a členom literárno-dramatického odboru. K tejto udalosti sa viaže báseň Pamiatka pre deň 4. augusta, ktorú napísal na objednávku. Prevládajú v nej motívy náboženské pred národnými. Vysvetlenie možno nájsť v liste M. Š. Ferienčíka (14. 7. 1863), keď v zastúpení redakcie Pešťbudínskych vedomostí žiadal A. Sládkoviča, „... aby báseň tá tak písaná bola, aby nenašla v nej policia zádrapku, tedy loyalne a možno uznanlive proti Jeho Veličenstvu“. Preto premietol vlastenecké motívy do náboženskej symboliky.

Spolupráca s Maticou slovenskou sa pre A. Sládkoviča popri iných povinnostiach stala kľúčovou. Pre Maticu písal posudky na rukopisy slovenských literárnych prác. Koncipoval aj Návestie (návrh) odboru pre redakciu Sborníka Slov. Matice obsahujúceho piesne, povesti, porekadlá atď. (výboru MS predložil 11. 1. 1868). Matičnému výboru odporúčal „... uzavrieť, že dielo otázne má na čele nosiť názov: „Sborník prostonárodnej poézie slovenskej v slove i v živote, t. j. piesne, povesti, porekadlá (epigramy), hry, obyčaje, povery atď. ľudu slovenského, staväný nákladom Matice slovenskej.“ A ďalej napísal: „Potrebuje národ slovenský vystaviť pomník skvelý obdivuhodnej múdrosti a vtipu detinstva a mládenectva svojho – aby videl svet slávne dedičstvo potupeného ľudu, aby sám národ v Jeruzaleme videl na hŕbe všetky poklady Kánaanu a pohľadom tým tešil sa a prebudzoval sa k slávnemu dejstvovaniu, uvažujúc nesmierne, žulové základy veľkolepej budovy pre potomstvo! V každej knižnici má stáť, radom zväzkov mohutným, kniha kníh, totiž „Sborník národa“, aby prstom ukazoval na to otec: synku, ajhľa, krásna mladosť Slovenstva!“ V pamätníku Matice slovenskej ku tristoročnej oslave Mikuláša Šubića Zrínskeho uverejnil báseň Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti (1866), ktorú vedome tvoril ako báseň hrdinskú. Osobnosť hrdinu grófa Mikuláša Šubića je charakterizovaná neochvejnou vierou v slobodu ako najvyššieho cieľa ľudského snaženia, čo sa v básni opakuje v rozličných variáciách.

Dňa 1. januára 1870 predložil výboru MS návrh na vydanie svojich básní, druhý zväzok Spisov básnických a formuloval konkrétne návrhy. Výbor (12. januára) sa uzniesol, že Sládkovičove básne – podobne ako aj iné básne žijúcich autorov – nemieni vydať. No „z ohľadu na zásluhy, ktoré p. A. Sládkovič Matici slovenskej a literatúre slovenskej svojimi básňami a spismi preukázal“, udelil mu odmenu 100 zl.

Po smrti Andreja Sládkoviča (20. 4. 1872) si Matica slovenská v úvode valného zhromaždenia (7. augusta) uctila jeho pamiatku (okrem toho vydala publikáciu Svätenie pamiatky slovenského básnika Andreja Sládkoviča) čítaním životopisu A. Pietrom, prednesením básne Daniela Bacháta Pohrobnia duma a smútočným prejavom čestného podpredsedu MS Janka Francisciho, v ktorého závere povedal: „... predrahú osobnosť ale Tvoju ukladáme do srdca svojho, toho nedotknuteľného nášho Panteónu a staviame Ti v ňom pomník našej najvrúcnejšej oddanosti, vďačnosti a úcty. Spolu prosíme, aby duch Tvoj svietil nám a vodil nás po krušnej ceste podstati našej. Zvlášte ale prosíme, aby duch Tvoj osvecoval a vodil mládež našu, túto budúcnosť národa nášho, z pokolenia na pokolenie.“

                                                                                                                         (Július Lomenčík)

 

PRE POTEŠENIE                                                                                                                                                                             Sľúbili sme prinášať každý mesiac v tomto roku pre spríjemňovanie chvíľ spoločného žitia kvet mesiaca i dobroty našej kuchyne. Keďže k nám prichádza nová jar nášho života, chceme vám pripomenúť, čo máme urobiť,  ak chceme mať okolo seba pekne a k tomu pridávame špeciality gemerskej kuchyne.

 

OVOCNÁ ZÁHRADA

     V apríli je najvyšší čas dokončiť výsadbu ovocných stromov aj v najsevernejších oblastiach. Okolo starších stromov pokypríme pôdu, upravíme misy, do ktorých hnojíme fosforečnými, draselnými a dusíkatými hnojivami. Začiatkom mesiaca môžeme rezom upravovať korunky mladých ovocných stromčekov a všetkých tvarovaných drevín. U mladých stromčekov upevníme kolíky a kontrolujeme, či sú pevne uviazané. Dokončíme štepenie ovocných stromov. Krúžkovanie konárov na zákrpkoch a tvarovaných stromoch urobíme podľa potreby. Ešte pred kvitnutím postriekame ovocné dreviny proti chorobám a škodcom. Keď na stromoch objavíme rôzne chrobáky, ktoré napadajú kvet aj mladé výhonky, striekame ich skoro ráno na podloženú plachtu alebo papier a spálime ich.   V čase kvitnutia ovocných stromov dávame pozor na nočné mrazíky a chránime kvet zadymovaním a ohrievaním sadov. Obkopávaním a kyprením pod stromami zadržujeme zimnú vlahu a živiny. Medzi egrešmi a ríbezľami pôdu zrýľujeme a prihnojíme. Jahody opatrne vyhrabeme, odstránime suché a poškodené listy, pôdu prekypríme a podľa potreby prihnojíme. Vyhynuté korene dosadíme.  Vysadzujeme priesady mesačných jahôd.

ZELENINOVA ZÁHRADA

     Pokračujeme v príprave hriadok a ošetrovaní už zasiatej alebo zasadenej zeleniny.  Prezimovaný cesnak, cibuľu, šalát a inú zeleninu starostlivo okopeme a prihnojíme.  V pareniskách vysiate priesady vetraním riadne utužujeme. Neskôr ani na noc nezakrývame. Na záhony vysadzujeme priesady všetkých skorých kapustín a šalátu. Na uvoľnené miesto v parenisku po priesade a rýchlenej zelenine vysievame a vysadzujeme ihneď ďalšie zeleniny.  Neskoré kapustoviny môžeme vysievať na záhony vo voľnej pôde alebo do studených parenísk. Sejeme riedko, aby sme nemuseli vzídené rastliny pikírovať. Priamo na záhony, ak sme tak doteraz neurobili, sejeme všetky koreňové zeleniny, cibuľu, hrášok a do konca  mesiaca červenú repu. Pre vypestovanie cibuľky sadzačky sejeme nahusto alebo do riadkov semeno cibule a póru, ktoré  po zbere skorých zelenín môžeme presádzať. Koncom mesiaca v teplejších oblastiach sejeme i fazuľu, uhorky nakladačky i šalátové. Počítame však s mrazmi, preto nevysejeme všetko semeno. V teplejších oblastiach sejeme priamo, na  stanovisko aj rajčiny. V špargľovni nakopcujeme rastliny. Rebarboru môžeme prirýchliť tak, že  ju obložíme na korene teplým hnojom a prikryjeme sudom alebo debnou. Ináč ju okopeme a zbavíme buriny. Pripravujeme pôdu pre výsadbu zeleru, rajčín, papriky, melónov, dyne a ostatných teplomilných zelenín.

GEMERSKÉ  GUĽKY                                                                                                                                                                               Sú špecialitou gemerskej i malohontskej kuchyne ako príležitostné jedlo všedného dňa. K ich výrobe potrebujeme: 1 kg zemiakov, 300 g hladkej alebo polohrubej múky, 4 lyžice detskej krupice, 4 lyžice strúhanky,2 vajcia, cibuľu, 3 strúčky cesnaku, soľ, čierne mleté korenie, majoránku, 300 g údeného mäsa, slaninu, červenú kapustu. Postup: Mäso zomelieme, ošúpané a umyté zemiaky zomelieme na mäsovom mlynčeku a mierne z nich vytlačíme vodu. Pridáme ostatné suroviny – múku, vajcia, strúhanku, postrúhanú cibuľu, pretlačený cesnak, korenie a všetko dôkladne premiešame. Potom vytvarujeme z cesta guľky o priemere 7 – 8 cm a do stredu každej vložíme pomleté mäso. Vo vriacej osolenej vode sa guľky varia cca 20 – 30 minút. Keď vyplávajú na povrch, sú uvarené a potom ich cedidlom vyberieme na väčšiu misu a zalejeme opraženou slaninou (škvarkami). Pred podávaním na tanier priložíme aj  čalamádu z červenej kapusty alebo cvikly.                                                                                                                                                      RATKOVSKÉ PERACE                                                                                                                                                                                         Sú ďalšou gemerskou špecialitou. Perace (kolieska)boli oddávna obľúbeným pečivom predávaným na jarmokoch a mohol sa z nich narýchlo pripraviť chutný pokrm na spôsob halušiek alebo „oblievancov“. K výrobe potrebujeme: 1 dkg droždia, ktoré sa zapraví s 2 vajíčkami a 2 lyžičkami vody. Keď  táto zmes podkysne, pridá sa 2 kg múky, vajcia, soľ a kto chce, môže pridať aj inú chuť podľa ľúbosti. Do toho dáme potlčený cukor a cesto zamiesime. Keď cesto podkysne, narobíme z neho „perace“, asi na prst hrubé krúžky a tie sa zavárajú do vrelej vody. Keď vyplávajú na povrch, vyberieme ich a pokladieme na tablicu vychladnúť. Potom ich zakrajujeme bokom dookola v prostriedku krúžku a takého sa pokladú na  pomastený plech a v horúcej peci sa nechajú do žlta upiecť. Keď z nich chceme mať múčne jedlo, nakrájame ich na kúsky, obaríme slanou vodou, po scedení polejeme maslom, posypeme bryndzou, tvarohom, makom alebo lekvárom a možno ich poliať aj malinovou šťavou. Podávajú sa  nadrobené do mlieka ku káve a čaju.

 

Z  ČINNOSTI      

                                                                                                                                                                      MATIČNÁ  SÚŤAŽ                                                                                                                                                                                            Miestny odbor MS vo Zvolenskej Slatine na začiatku roka 2015 usporiadal už po dvanástykrát súťaž o titul „Majster priľahlých galaxií v piškôrkách“, o ktorý  bojovali mladí i starší matičiari v klube MO MS. Aj v tomto roku sa do súťaže zapojili viacerí hráči, ktorí v predchádzajúcich rokoch bodovali na prvých pozíciách, čo konštatoval aj minuloročný majster Ondrej Smutný, ale ani nováčikovia sa nedali zahanbiť a viacerí z nich získali pekné ceny, ktoré venoval hlavný organizátor súťaže. Titul v tomto ročníku získal predseda MO MS Marek Hanuska po druhýkrát v histórii, keď prvý titul získal v roku 2001, z čoho vyplýva, že turnaj sa nehral každým rokom. (Jozef  Paška)

KRAJSKÁ RADA  MS                                                                                                                                                                                

 Dna 14.2.2015 sa v matičnom dome v Banskej Bystrici stretli po prvý raz v tomto roku  členovia Krajskej rady MS  Banskobystrického kraja. Zasadnutia sa zúčastnil aj člen predsedníctva MS Ing. Viliam Oberhauser. Po vykonaní potrebných procedurálnych  úkonoch členovia KR  zhodnotili svoje pôsobenie počas roka 2014, ktorými napĺňali úlohy matičného programu v kraji, schváleného krajským snemom na roky 2012 – 2016 cez mnohostranné  matičné aktivity v jednotlivých miestnych odboroch v okresoch kraja. Podstatnými bodmi rokovania krajskej rady boli informácie členov krajskej rady, zastupujúcich jednotlivé okresy kraja, o zámeroch činnosti roka 2015, ktorý MS vyhlásila za Rok Ľudovíta Štúra. Na základe  vypočutých informácií o súčasnom stave našej národnej ustanovizne a z dôvodov nesplnenia viacerých požiadaviek, schválených na riadnych zasadnutiach krajskej rady v roku 2014 (obsadenie miesta riaditeľa DMS vo Fiľakove, vytvorenie OPMS pre oblasť Pohronia, problémy s obsadením OPMS v Brezne, nedoriešené problémy s DMS v Banskej Bystrici)  a v súvislosti s vyhlásením výboru MS zo dňa 31.1.2015, že „ ...výzvy  niektorých krajských rád MS prekračujú svoje právomoci na zvolanie mimoriadneho VZ MS“, sa členovia KR MS BBK zhodli na stanovisku, že Krajská rada MS BBK vo svojej činnosti sa riadi platným Štatútom, v ktorom v článku IV. bod 1, písmeno b) Predmet činnosti KR je uvedené: „KR podáva návrhy, vyjadruje sa k zásadným úlohám a programovým cieľom MS ako celku.   Prijíma odporúčania, ktoré predkladá ako návrhy na rokovania vyšších orgánov MS“, čiže  KR MS BBK v žiadnom prípade neprekračuje svoje právomoci a pre riešenie vzniknutých problémov by bolo určite lepšie, keby podľa Hlavy XV, bod 3, písmeno b) Stanov MS bolo zvolané grémium predsedov krajských rád MS, ako poradný orgán Matice slovenskej, kde  by sa  problémy riešili a nie sa medializovali. Rovnaké stanovisko zaujali členovia KR MS aj k ďalším neriešeným problémom, ktorých medializácia v značnej miere poškodzuje meno MS vo verejnosti.        

ŠALIANSKY MAŤKO  2015                                                                                                                                                           

 Dňa 20.2.2015 sa v priestoroch Domu MS na Hornej ul. v Banskej Bystrici uskutočnilo krajské kolo celoštátnej súťaže v prednese slovenských povestí „Šaliansky Maťko J. C. Hronského“, ktorého sa zúčastnilo 39 súťažiacich z 13 okresov Banskobystrického kraja. Pri príprave usporiadania krajského kola organizátori spolupracovali s odborom školstva OÚ a Evanjelickým cirkevným zborom v Banskej Bystrici. Výkony  súťažiacich posudzovali odborné poroty, ktoré napokon rozhodli, že  víťazkou v I. kategórii sa stala Fatima  JAHODNÍKOVÁ zo ZŠ Klokočova z Hnúšte a ďalšie miesta získali Lea BABJAKOVÁ zo ZŠ SSV v B. Bystrici a Samuel BLAHO zo ZŠ a MŠ Lipové námestie v Modrom Kameni. V druhej kategórii si prvenstvo odniesol Adam AYDIN zo ZŠ  Jilemnického 2 zo Žiaru nad Hronom a ocenení boli aj Daniela KMINIAKOVÁ zo ZŠ a MŠ vo Svätom Antone a Adrián LUNTER zo ZŠ v Závadke nad Hronom. V tretej kategórii prvenstvo získala Soňa HERKOVÁ zo ZŠ Dr. Jánskeho 2 zo Žiaru nad Hronom a ďalšie dve miesta patrili Šimonovi GAJDOŠÍKOVI zo ZŠ Šoltésovej v Krupine a Kataríne BÁLINTOVEJ zo ZŠ Narnia v B. Bystrici. Víťazi všetkých troch kategórií budú reprezentovať náš kraj na celoštátnom kole súťaže 20. marca 2015 v Šali. (Marek Hanuska)

LIPTÁCI V BYSTRICI                                                                                                                                                                         Obec Liptovská v Banskej Bystrici, ktorá už viac ako dve desaťročia pôsobí pri MO MS a významným spôsobom prispieva do kultúrno-spoločenského života Banskej Bystrici, na konci januára usporiadala svoj tradičný ples pod názvom „Celoobecnô zhromaždenie obce Liptovskej“.  Po veľkolepých stretnutiach rodákov z Liptova, členov ich rodín a mnohých hostí, ktoré sa konali v minulých rokoch, stretnutie aj tento rok muselo byť skromnejšie. V Banskej Bystrici totiž od  zatvorenia Domu kultúry pre verejnosť niet takej spoločenskej sály, do ktorej by sa vošli všetci Liptáci a ich priatelia. Ples sa preto uskutočnil v sále Domu misijného hnutia, do ktorej sa pomestilo „len 150“ dobrých známych a títo si spoločne vytvorili rodinnú atmosféru. Všetci starí dobrí známi si mohli spolu pobesedovať, zatancovať, ale aj čo to pekného vyhrať v bohatej tombole. Slovutný pán vicišpán Ladislav Hyža, spolu s richtárom obce Branislavom Bubniakom udržiavali počas celého včera veselú náladu a poriadok „takže sa nikto nepobil“. Zo skromného výťažku plesu predstavitelia obce pripravili „pre svojich starúšikov“, ako familiárne volajú Liptáci svojich seniorov, osobitné posedenie, ktoré sa  uskutočnilo 26.2.2015 za účasti 50-tich dlhoročných vážených „to údov“ Obce Liptovskej. Do posedenia „zahrnuli“ prednášku šarmantnej policajtky o nástrahách, ktoré staršiu generáciu v súčasnom žití môžu stretnúť a vypočuli si aj dôstojný príhovor duchovného Polície. Pri spoločnej večeri, vynikajúcich zákuskoch z kuchyne Liptáčok, ale aj pri iných požívatinách, vznikla družná debata, z ktorej si nejedna prítomná Liptáčka odniesla domov nové recepty. Pre liptovských „starúšikov“ bola pripravená aj  „tombola“ a vďaka sponzorom si každý z nich odniesol domov cenu lahodiacu jeho liptovskej príslušnosti.  (Ivan Kapsiar )       

... NIE  LEN NA VIANOCE.                                                                                                                                                                                         „Príďte hocikedy, a nielen na Vianoce“! To sú najčastejšie vyslovované vety starších ľudí v domoch opatrovateľskej služby pri lúčení sa s deťmi skupiny Ragačinka z Hrušova.  Generácie detí z tejto hontianskej dedinky za dvadsať rokov svojím matičným autobusom dobrej vôle navštívili takmer dve stovky domovov, aby sa podelili s mnohými v dobrej vôli, aby naplnili prosby, priniesli dobrú pohodu a potešili ľudí , ktorí  v živote veľa prežili  a ktorým dnes veľmi chýba pocit  spolupatričnosti. Ako každý rok, tak aj tento jubilejný sa mohol vykonať zásluhou pomoci dobrých ľudí. V posledné februárové ráno tak malí hrušovskí folkloristi nastúpili do pristaveného autobusu nielen so svojimi krojmi a heligónkami, ale aj so škatuľami naplnenými koláčmi a ďalšími dobrotami a pohli sa na svoju každoročnú cestu. V Nitre ich privítali najskôr v divadle a v dome MS a potom prešli „po svojich“ do domova v Borinke, kde sa  naplno odovzdali obyvateľom domova a slzy šťastia im boli tou najväčšou odmenou za vykonaný dobrý skutok. Na spiatočnej ceste sa zastavili  v DSS v Teranoch, kde vznikla doslova rodinná atmosféra a pesničky i tance prerušované vrelými potleskami, akoby rozžiarili aj steny domova. Bol to nádherný večer a chvíle lúčenia boli opäť dlhé na záver s prísľubom, že o rok a možno aj skôr opäť prídeme. Poďakovanie za podporu tohtoročnému programu „Autobusu dobrej vôle“ patrí Poštovej banke, ktorá v rámci programu „Pre tri generácie“ prispela k ľudským stretnutiam, majúcim veľký vplyv na národnú výchovu a sociálne cítenie mladej generácie. (Ján Brloš)

 

NA /NE/POSLEDNEJ STRANE...

 

B L A H O Ž E L Á M E

 

2.4. Anna NEMCOVÁ, 3.4. Ing. Ján ĎURICA, 4.4. Milan WEISS, 5.4. Irena MAJERČÁKOVÁ, 7.4. Ing. Ivan DANIŠ, Ing. Milota KLIMENTOVÁ, 8.4. Jaroslava HANUSOVÁ, Hvezdoň HRUŠOVSKÝ, Ján KORYTKO, 9.4. Marek CHMULÍK,  10.4. MUDr. Karol MIKA, Tatiana RUSCHOVÁ, 17.4. MUDr. Tivadár TUHÁRSKY, 19.4. Doc. Ing. Kamil CEJPEK, CSc., 21.4. Dušan BAJČI, Vojtech ŠMOTLÁK, 22.4.  Vladimíra CHMULÍKOVÁ, Rastislav UHRIN, 24.4. Igor KOVAČOVIČ, 25.4. Ing. Viktor DERŽÁK, Milan HUDEC, 27.4. Juraj SÝKORKA, 28.4. Gabriela BALOGHOVÁ, 30.4. Ing. Mária MITUCHOVÁ.

 

Želáme Vám, matičiari – apríloví oslávenci, k Vašim narodeninám veľa zdravia, šťastia

a spokojnosti!

 

PROGRAM NA APRÍL

 

2. -  27.4.            VITAJ, VEĽKÁ NOC

                           Výstavka výtvarných prác detí

                           M: DMS, Dolná 52                          O: výtvarná sekcia MO MS

13.4.        17.00   VÝBOR MO MS

                             Štvrté riadne zasadnutie v roku 2015

                             M: DMS, Dolná 52                                O: Výbor MO MS

18.4.       11.00     PROGRAMOVÁ KONFERENCIA MS

                             a o 14.00 Galaprogram k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra

                             M: Mestský úrad a Námestie SNP Zvolen       O: Matica slovenská

20.4.      15.00     OSOBNOSTI A UDALOSTI

                            Stretnutie členov MS k 195. výr. nar. A. Sládkoviča

                             v rámci cyklu Literárne osobnosti Banskej Bystrice

                             M: DMS, Dolná 52                                   O: Literárna sekcia MO MS

25.4.    10.00      SPOZNÁVANIE

                           Vlastivedná vychádzka členov MO MS do okolia B. Bystrice

                            M: Králiky                                     O: Turistická sekcia MO MS  

26.4. 15.00         U RICHTÁROV BUDE SVADBA

                            Premiéra divadelného predstavenia DOS T. Vansovej

                            M: KD Zvolenská Slatina                          O: MO MS

13. -  20. a 27.4. o 14.00  KLUB PALIČKOVANEJ ČIPKY

                              Tvorivé stretnutia členiek klubu

                               M: DMS, Dolná 52                                     O: KPČ MO MS

 13. - 20. - 27.4. o 14.00  KLUB SENIOROV LIPA

                               Kultúrno-spoločenské stretnutia členov DC Lipa

                               M: DMS, Dolná 52                       O: DC Lipa MO MS

 9.- 16. - 23. - 30. 4. TVORIVÉ STRETNUTIA

                                 členov speváckych skupín, ľudovej hudby a orchestra BB BAND

                                  M: DMS, Dolná 52                                 O: Hudobná sekcia MO MS

 

UPOZORŇUJEME

Matica slovenská vyhlásila literárnu súťaž „Matičná esej“ na tému „Odkaz Ľudovíta Štúra dnešku“.                                                                                                                                                                      Súťaž je verejná anonymná pre študentov vysokých škôl v slovenskom jazyku.                                                       Práce v rozsahu 3 normovaných strán doteraz neopublikovaných rukopisov treba zasielať na adresu: MS Slovenský literárny ústav, P. Mudroňa 1, 03601 Martin s označením „Matičná esej“, alebo elektronicky: zuzana.bukovenova@matica.sk  do 30. júla 2015.                                                                            V sprievodnom liste treba uviesť: Meno autora, dátum narodenia, adresu, kontakt, názov textu. Najlepšie práce budú  finančne ocenené: za prvé miesto 300 eur, za druhé miesto 200 eur a tretie miesto 100 eur.                                                                                                                                         Slávnostné vyhlásenie výsledkov súťaže sa uskutoční v októbri 2015.

 

POZÝVAME

všetkých členov a priaznivcov Matice slovenskej na VÝROČNÉ  ZHROMAŽDENIE  MIESTNEHO ODBORU MATICE SLOVENSKEJ v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutoční v pondelok 18. mája 2015 o 16.00 hod. v matičnom dome na Dolnej ul. č. 52.  (Vchod z Fortničky, Ulice M.Rázusa).

 

UPOZORŇUJEME

členov MO MS  v Banskej Bystrici na zaplatenie členského príspevku

na rok 2015: 2 € -  pre dospelých, 1 €-  pre deti, študentov, dôchodcov a nezamestnaných.

Zaplatiť členský príspevok si môžete osobne v matičnom dome, Dolná 52 v dňoch pondelok a štvrtok v čase od 14.00 – 16.00 hod. a pri konaní podujatí, na ktoré vás pozývame. Zaplatenie potvrdzujeme do členskej legitimácie osobitnou pečiatkou, preto si legitimáciu prineste so sebou.

Zvon si môžete prečítať aj na webovej stránke: www.maticabb.webnode.sk

 

Z pera Turčína Poničana   

                                  

VIEME, ČO SA PATRÍ !!!

     V minulých dňoch som sa zúčastnil na oslavách 70. výročia oslobodenia obce Poniky. Priznám sa, že som sa, pod vplyvom vehementnej demagogickej masáže z našich masmédií, celkom obával, čo sa bude diať. A čo sa dialo?

     Bol to úžasný pietny akt za účasti tých najrozmanitejších názorových skupín, spoločenských a politických organizácií, ale predovšetkým neočakávaného počtu bežných obyvateľov obce. A nechýbali ani zástupcovia veľvyslanectiev Rumunskej republiky a Ruskej federácie.

     K pamätníku oslobodenia delegácie i jednotlivci položili vence, zazneli hymny a krátke poďakovanie. Nikto nikoho neosočoval, každý pochopil, že za oslobodenie našej krajiny musel niekto zaplatiť tou najkrutejšou mincou – položením života.

    A zrazu sa nájde niekto, kto spochybňuje dôležitosť tohto aktu. Degradujú ho na položenie kvietku niekde, kde oni uznajú za vhodné. Zabúdajú, že sú zástupcovia celého národa (aspoň tak vyhlasovali) a nielen hŕstky prisluhovačov. Že je našou, ale najmä ich „psou“ povinnosťou vzdať hold padlým osloboditeľom tam, kde sa patrí, v ich vlasti.

 

 

 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31