Prejav predsedu MOMS JUDr. Pavla Boroňa na Lipkách ústavy 2017

11.09.2017 21:57

Vážení a ctení hostia, milá mládež, dámy a páni,

 

     stretávame sa tu, pri Lipkách ústavy, na tento deň pripomenutie si významného sviatku v našich dejinách, 25. výročia schválenia Ústavy Slovenskej republiky Slovenskou národnou radou dňa 1.septmebra 1992. Za krátky čas si taktiež pripomenieme 25. výročie vzniku samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky. Je to štvrťstoročie, a teda dosť dlhý čas nato, aby sme sa obzreli a  zhodnotili, čo nám ústava a vlastný štát priniesli. Moja úvaha bude však trochu širšia, nebudem sa sústreďovať len na ústavu. Ale predsa. Základom každého moderného štátu v Európe je jeho ústava. Bez nej by sme nemohli na úrovni štátu fungovať. Ona má však ďalekosiahlejší dopad na každého z nás. Je garanciou základných ľudských práv každého občana, charakterizuje základné rysy hospodárstva a zabezpečuje ochranu prírody a krajiny. Vyvažuje zákonodarnú, vládnu a súdnu moc. Schválenie ústavy bol základným predpokladom vzniku Slovenskej republiky. Veru, ústavy európskych štátov často zabezpečovali otázku ich prežitia. Ako príklad uvediem Statutu alebo Ústavu Republiky San Maríno, najstaršiu ústavu sveta, schválenú 21. septembra roku Pána 1600, teda takmer pred 417 rokmi. Bolo to v časoch bojov malých štátikov na Apeninskom polostrove o postavenie a moc. Republiku San Maríno ohrozoval vatikánsky štát. Prijatím svojej ústavy Republika San Maríno zabránila svojej priamej okupácii pápežom a zabezpečila vyjednávanie s ním a zachovanie si štátnej suverenity. Aj nám naša ústava zaručuje samostatnosť a suverenitu a je len na nás, jej občanoch, s kým sa v súčasnosti spájame a v budúcnosti budeme spájať, a v akom rozsahu. Zaručuje nám to inštitút referenda. Tak na to nezabúdajme. Zakladateľ Republiky San Maríno bol mních Marinus, ktorý v 4. storočí p.Kr. spolu s ďalšími kresťanmi utekal pred prenasledovaním rímskym cisárom Diokleciánom. Spolu sa usadili na vysokej hore – Titanskom kopci a založili osadu San Marino. Keď San Marinus zomieral, zanechal svojim krajanom posolstvo, ktoré znie: „Relenquovosliberosabutroquehomine“, čo v preklade znamená: „Nechám vás oslobodiť od oboch mužov“, čím podčiarkol postavy dvoch vtedajších najsilnejších mužov Európy: pápeža a rímskeho cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Znamenalo to posolstvo vymanenia sa spod vplyvu najsilnejších európskych subjektov moci a politiky. A to v prospech a záujmov svojej Republiky San Maríno. Toto posolstvo je aj jej mottom zapísaným na kríži rytierov rádu civilného a vojenského poriadku San Marína. A Republika San Marino ja nezávislá dodnes.

Aj naša ústava nám garantuje nezávislosť. Nezávislosť nie je akési prázdne slovo. Je predpokladom samostatného rozvoja. Samostatnej hospodárskej politiky. Rozvoja ekonomiky, sociálneho systému, napredovania zdravotníctva. Jednoducho, je predpokladom postupného zhromažďovania bohatstva Slovenska. A napredovania celého slovenského národa. Pomaly, ja viem, mnohí by chceli rýchlejšie, ale isto. Domnievam sa preto, že my Slováci musíme byť veľmi opatrní, pokojní, a najmä prezieraví pri nakladaní so svojou nezávislosťou. Sirény nám môžu spievať svojim lákavým spevom, ale my musíme rozmýšľať, a veľa rozmýšľať, kým raz rozrežeme a pridáme sa k dnešným najsilnejším v Európe. Teda, počúvajme nielen svoj rozum, ale i srdce, priatelia. Lebo oslobodiť sa spod závislosti a nadvlády je preukrutne ťažké. Videli sme to tak v prípade Uhorska, ako i v prípade Československa. Bez urážky k Maďarom alebo Čechom. Ale podarilo sa nám to v prvom prípade len v dôsledku 1. svetovej vojny a v druhom prípade až v dôsledku kolapsu komunizmu. Vrátim sa ale k našej ústave. Keďže zdrojom všetkej moci sú naši občania, a rôzne parlamenty, od toho európskeho, národného, cez župné, mestské i obecné majú teda slúžiť nám, je namieste otázka, ako nám, občanom, naši politici slúžia, presnejšie, ako zastupujú naše záujmy. Aj tu sa vrátim k San Marínu: StatutaDecretaacOrdinamentaIllustrisReipublicaeacPerpetuaeLibertatisTerraeSancti Marini, lebo tak sa presne nazýva san-marínska ústava, zakotvuje inštitút „obrad volených úradníkov“.To znamená, že jej kapitáni-regenti, po našom prezidenti, ktorí vládnu vždy dvaja a celý volený parlament, sa na konci svojich volebných období podrobujú grilovaniupred občanmi San Marína. Či teda splnili svoje sľuby, alebo nie. Pokiaľ sa väčšina občanov o niekom z nich uznesie, že nesplnil svoje sľuby, môže to viesť až k pozbaveniu jeho občianskych práv. Takáto situácia už v San Maríne od roku 1600 nastala. Vážení priatelia, netrúfam si odhadnúť, aká situácia by bola na Slovensku, ale tento obrad volených úradníkov je inšpirujúci.Mohli by sa nad ním zamyslieť budúci novelizátori Ústavy Slovenskej republiky. Tak sa domnievam, že by potom bola „dlhágrilovačka“.

 

     Vážení priatelia,

 

     vrátim sa ešte k našej územnej celistvosti. Je taktiež predpokladom našej úspešnej existencie. Lebo potrebujeme Žitný ostrov s Komárnom ako zábezpekou našej životaschopnosti spojenej s európskou Amazonkou – Dunajom. Potrebujeme naše nádherné Tatry s Oravou a Spišom, ktoré sú slovenským čarokrásnym územím. Častokrát som počul za posledných 25 – 27 rokov, keď sme hovorili, že cudzie nechceme a svoje si nedáme, že je to prejav slovenského zápecníctva a zaostalosti, našej malosti a neviem, čoho ešte. Veru, nie je to tak. Podľa mňa je to prejav pokorya rešpektuk iným národom. V čase napoleónskych vojen, keď sám Napoleón Bonaparte okupoval celé dnešné Taliansko, z rešpektu a z úcty k Republike San Maríno ponúkol jej občanom cudzie územia. Jej občania mu v liste odpovedali takto: „Ďakujeme, Pane, so svojím územím sme spokojní, cudzie nepotrebujeme.“ Táto pokora a rešpekt k iným, okolitým susedom, sa Republike San Maríno oplatila. Na Viedenskom  kongrese v roku 1815 po napoleónskych vojnách, bola San Marínu potvrdená jeho nezávislosť.

 

     Teda, priatelia, buďme hrdí na svoju ústavu a náš demokratický štát, domáhajme sa svojich práv, plňme svoje povinnosti v jej duchu, pracujme na rozvoji Slovenska, nech sa vzmáhame a napredujeme. A nakoniec, priatelia. Nenápadná otázka.Prečítali ste si aspoň raz našu ústavu ? Ak nie, učiňte tak, prosím. Je toho hodna.Pozdravujem Ťa, Slovenská republika, srdcu môjmu najbližšia ! 

 

                                                                                        JUDr. Pavol Boroň

                                                                                        predseda Miestneho

                                                                                        odboru Matice slovenskej

                                                                                        Banská Bystrica

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31