21. výročie prijatia Ústavy SR.

23.09.2013 21:25

Dňa 16. septembra 2013 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo stretnutie členov a priaznivcov Matice slovenskej

pri príležitosti 21. výročia prijatia Ústavy SR.

Na tomto stretnutí predniesol Ing. Mirko Kolimár prejav, ktorý v plnom znení prinášame.

 

Vážení Bystričania, vážení Matičiari a ďalší hostia, Slováci a Slovenky !

 
Po roku sa opäť stretávame na tomto mieste, ktoré sme si tým, že sme tu zasadili Lipy Ústavy, zvolili za miesto, na ktorom si pripomíname pre náš národ dejinnú udalosť – prijatie Ústavy SR. Tento najdôležitejší dokument každého demokratického štátu má aj pre nás Slovákov najvyšší význam. Nie je totiž až také dôležité - koľkokrát a prečo bola Ústava SR novelizovaná. Najdôležitejšie je – že bola PRIJATÁ... a to ako vrcholný dokument suverénneho štátu, ako vyjadrenie vôle národa, ktorý dospel a rozhodol sa prevziať zodpovednosť za svoj ďalší osud definitívne do vlastných rúk. To je dejinný význam 1. septembra 1992 ! Tento dátum navždy ostane v histórii SR základným kameňom právneho zakotvenia samostatnej slovenskej štátnosti. 
Pravda – prijatie Ústavy SR bolo už len logickým vyústením a konečným zavŕšením celého (a treba dodať, že aj dosť dlhého a zložitého) procesu dopracovania sa Slovákov k vlastnej štátnosti. Predchádzali mu mnohé legislatívne aj iné kroky, ktoré boli nevyhnutné pre úspešné zavŕšenie emancipácie slovenského národa. Kroky, ktoré mali svoju logiku vývoja udalostí a boli reflektované aj v zahraničí – väčšinou však nie veľmi pozitívne. Nikdy nezabudnem, ako nám náš kanadský lektor anglického jazyka (mimochodom so slovensko-poľskými koreňmi po starých rodičoch) ukazoval fotografiu z kanadských novín, na ktorej bol obrázok davu so slovenskými zástavami zhromaždeného v r. 1990 v Ružomberku na spomienkovom zhromaždení na Andreja Hlinku a pripomenutí si Černovskej tragédie a v texte pod fotografiou sa hovorilo o „Slovak rebels...“ – teda o slovenských „buričoch“. Nebolo to príliš lichotivé pomenovanie, za ktoré sme mohli ďakovať obrazu, ktorý o emancipačných snahách Slovákov vytvárala najmä pražská oficiálna i neoficiálna diplomacia.
Hádam najdôležitejším krokom, ktorý predchádzal prijatiu Ústavy SR už ako právny akt, bolo prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR dňa 17.7.1992. Do tohto emancipačného procesu slovenského národa sme sa zapojili aj my v Banskej Bystrici. Najmä na matičnej pôde nášho MO vznikol petičný výbor, ktorý zorganizoval Národnú petíciu občanov SR, ktorú sme hlavne matičnými kontaktmi rozšírili na celé Slovensko i do sveta. Text našej petície bol stručný, veľmi jasný a zrozumiteľný: 
"Žiadame Slovenskú národnú radu o urýchlené prerokovanie a schválenie Deklarácie o štátnej suverenite SR."
Podpisy pod petíciu sme začali zbierať dňa 23.5.1991 a podpisové hárky chodili z celého Slovenska, ale aj zo zámoria. Spolu 14.193 podpisov sa podarilo zozbierať za krátky čas, keď ešte neexistoval Facebook, internet, ba ani e-maily a televízia, rozhlas i noviny boli v drvivej väčšine v rukách „federalistov“. Dňa 4.11.1991 sme podpisové hárky oficiálne odovzdali Slovenskej národnej rade – vtedy sídliacej v historickej budove na Župnom námestí v Bratislave. A práve túto udalosť chcem spomenúť aj v súvislosti so smutnou správou, ktorá nás zasiahla minulý piatok. Petičný výbor z Banskej Bystrice v Slovenskej národnej rade prijal a petičné hárky prevzal p. Milan Zemko – v tom čase podpredseda SNR. Historik a pracovník SAV vstúpil po roku 1989 aj do politiky a výrazným spôsobom prispel k zavŕšeniu novodobej slovenskej štátnosti. Spomeniem len jediný fakt: Iste si mnohí pamätáte, že skoro po celý rok 1991 sa vrcholní predstavitelia vtedajšej SNR a ČNR stretávali v sérii rokovaní, ktoré neskôr ktosi nazval „putovanie po zámkoch a hradoch“, a ktorého cieľom malo byť zachovanie či akési „znovuvytvorenie zdola“ Federácie. Na konci tohto úsilia bola tzv. Mílovská zmluva, ktorej cieľom bolo pokračovanie spoločného štátu – Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Vo februári 1992 však prebehlo hlasovanie v Predsedníctve SNR (čo bol kľúčový orgán vtedajšieho slovenského parlamentu, ktorý mal 21 členov, ale jeden člen bol dlhodobo neprítomný). Vopred sa kalkulovalo s tým, že Mílovská zmluva bude schválená pomerom hlasov 11:9. Nakoniec však hlasovanie dopadlo pomerom 10:10 a zmluva teda nebola schválená väčšinou hlasov. Stalo sa tak preto, že jedna z rúk, ktoré sa mali zdvihnúť „za“ zmluvu, sa nezdvihla, hoci sa počítalo, že bude hlasovať, keďže to mal byť hlas z hnutia VPN vtedy usilujúceho sa o zachovanie Federácie. Tá ruka patrila podpredsedovi SNR p. Milanovi Zemkovi.
Vážení prítomní – p. Zemko nás veľmi nečakane a predčasne opustil minulý piatok 13.9.2013. Odišiel vzácny človek, ktorý sa zaslúžil o vznik samostatnej slovenskej štátnosti. Vzdajme mu úctu aj na tomto mieste. Česť jeho pamiatke !
Po neschválení Mílovskej zmluvy bol sled ďalších udalostí už veľmi rýchly. Jej odmietnutie zo strany SNR znamenalo koniec pokusov o riešenie štátoprávneho usporiadania spoločného štátu v aktuálnom volebnom období. Bolo povedané, že otázka sa bude riešiť až po voľbách v júni 1992. Výsledky volieb a v tom čase už veľmi silný emancipačný tlak na Slovensku diktovali realitu veľmi rýchlo jasným smerom. 17.7.1992 – prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR, 1.9.1992 – priatie Ústavy SR a 1.1.1993 – vznik samostatnej SR.
Slovenská republika teda už dovŕšila 20 rokov svojej existencie. Je zaujímavé, že práve v ostatnom období sa ako huby po daždi rodia spoločné, tzv. „československé“ (bez pomlčky) projekty, ktoré sa priživujú na akomsi „sentimente“ časti populácie za bývalým spoločným štátom a jeho historicky nedlhým trvaním. Nikto nespochybňuje prínosy, ktoré pre slovenský aj český národ spoločný štát znamenal. Ale boli aj veľmi mnohé tienisté stránky spoločnej existencie a v každom prípade – Slováci nevyhnutne potrebovali zavŕšiť proces svojej národnej emancipácie. To bolo najdôležitejšie ! A aj z  hľadiska ekonomického - je oveľa lepšie a transparentnejšie, keď si je každý národ „sám pánom vo svojej vlastnej kuchyni“. Preto je dosť smiešne a infantilné, ak (najmä rôzni moderátori či novinári) používajú výraz „československý“ v súvislosti s dnešnými aktivitami, akoby spoločný štát nezanikol pred vyše 20-timi rokmi. A je zarážajúce, ak dokonca v reklamnom šote v lete 2013 ktosi pozýva na country festival – „najväčší a najlepší v Československu“. Takmer 21 rokov po zániku spoločného štátu ! Človek vlastne ani nevie – či je to viac smutné, alebo humorné... Alebo prípad, keď v bratislavských uliciach na otázku o demokracii u nás sa nejaká dievčina vyjadrila slovami „Nevyjadrujem sa k týmto veciam na Slovensku, budem vychovávať svoje deti tak, aby študovali a žili v zahraničí“. Hľa - „zlaté teľa“ toho, čo je v zahraničí, ešte stále funguje...
Takže tak: Máme vlastný štát, ale akoby sme to, čo stelesňuje samotný akt prijatia Ústavy SR, do dnešných dní akosi „nestrávili“. Škoda ! Verme, že tomuto národu bude dopriaty DOSTATOČNE DLHÝ čas, aby sa s vlastnou štátnosťou dokonale zžil, a aby si ju aj užil. Lebo vieme, že zďaleka nie vždy v histórii pokoj a mier vládli v našich končinách a to, čo sme si vydobyli, si treba vedieť aj primerane vážiť a chrániť. Inak o to môžeme ľahko prísť. Keď sme sadili tieto lipy – mysleli sme na tie malé stromčeky a na to, či sa prijmú a či aj prežijú tu - na tomto mieste. Ústava sa vtedy zdala taká neotrasiteľná - popri tých malých krehkých stromčekoch. Dnes však stromy vyrástli a zmocneli a ako vieme – lipa je strom dlhoveký. Dokonca máme na Slovensku niekoľko líp, ktorých vek je 500 a viac rokov. A tak na záver – prajem týmto lipám, ale najmä Ústave SR mnoho, mnoho pokojných rokov a - dlhovekosť.
Ďakujem za pozornosť.
 
 

Vyhľadávanie

Kontakt

Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica Dom Matice slovenskej Dolná 52 974 01 Banská Bystrica
Návštevné hodiny : pondelok a štvrtok od 14,00 do 16,00
a pri každej akcii poriadanej našim Miestnym odborom.
tel. 048/412 62 31